Sobota, 19. august, 2017 | Meniny má Lýdia
Pridajte si svoje mesto

Ivan Kňaze zachytáva prírodu prostredníctvom objektívu

Známemu spisovateľovi, fotografovi a dlhoročnému dopisovateľovi do novín a časopisov Ivanovi Kňaze vyšli v predvianočnom období dve nové knihy.

Ivan Kňaze vydal už niekoľko kníh.(Zdroj: ARCHÍV I.K.)

Ako ste sa dostali k písaniu kníh, aké boli Vaše začiatky?

-Keď som mal 15 rokov, dostala sa mi do rúk kniha od spisovateľa Jozefa Poneca „Kde vtáky hniezdia“. Veľmi ma zaujala a už vtedy som pocítil, že by som chcel byť takým človekom, ako je Jozef Ponec. Napísal som spisovateľovi list, bolo to v roku 1961. Spisovateľ mi odpísal a listom ma veľmi potešil. Napísal mi, aby som sa najprv vyučil, postavil sa na vlastné nohy, kúpil si fotoaparát a potom môžem začať písať. Po drevárskej škole som sa zamestnal v Partizánskom, zakrátko som sa oženil, kúpil som si nový fotoaparát a prvý článok som napísal do časopisu ABC mladých technikov a prírodovedcov. Keď bol uverejnený, veľmi som sa tešil, behal som po našej rodine a každému som ho ukazoval.

Dnes je už jasné, že toto bol len začiatok. Do ktorých ďalších časopisov ste prispievali svojimi článkami a fotografiami?

-Prvé uverejnenie veľmi poteší a povzbudí, a tak som začal dopisovať do ďalších časopisov: ABC pionierov, do časopisu Kamarát, potom to bol tiež mládežnícky časopis Elektrón, postupne som dopisoval do Hlasu ľudu, do Nedeľnej Pravdy, do Roľníckych novín, do novín Koridor a Extra. Dopisoval som do novín Práca a Dnešok, Tempo, ďalej Národná Obroda a Slovenský rybár. Posledne dopisujem stále do časopisov a to pravidelne: do Poľovníctva a rybárstva, do Nášho poľovníctva, do Myslivosti, do časopisu Svet myslivosti, do časopisu Lovu Zdar, aj Krásy Slovenska, do Záhradkára, a nesmiem zabudnúť na časopis Život, kde som dlhé roky uverejňoval články z prírody. Bolo toho, a ešte aj je, naozaj veľa.

Ako sa volala Vaša prvá kniha a aké pocity ste mali po jej vydaní?

-Bola to kniha „VO VTÁČÍCH BÚDKACH“, veď od chlapca som vyrábal v malej dielničke po otcovi vtáčie búdky z dosiek. Ako som ich vyrábal, kreslil som si plániky, pri výrobe som všetko fotografoval. Aj keď som búdky vynášal do prírody, všetko som si zapisoval, pozoroval, aké vtáčiky v búdkach zahniezdia, búdky som každý rok čistil, opravoval. A tak potom vznikla táto knižka o búdkach. Mal som veľkú radosť, veď prvá kniha, to je niečo úžasné. Vydaná bola v roku 1987 prostredníctvom Slovenského pedagogického nakladateľstva, ako učebná pomôcku pre predmet Práce v dielni.

Je skvelé, že ste sa venovali niečomu, čo Vás od začiatku napĺňalo, a rozhodli ste sa svoje nadšenie rozšíriť aj ďalej. Boli ohlasy na Vašu adresu hneď od začiatku povzbudzujúce, alebo ste sa stretli aj s niekým, kto Vás odhováral či kritizoval?

-Prvá kniha bola veľmi úspešná, veľmi rýchlo sa predávala, dovtedy o vtáčích búdkach nikto nepísal, tak som mal veľký úspech aj u ornitológov, aj u záhradkárov, lesníkov aj žiakov, ktorí si konečne mohli práve vďaka mojej knižke vyrobiť taký typ vtáčej búdky pre konkrétny druh vtáčika. Nepociťoval som, že by ma bol niekto od písania odhováral.

Takže ste v písaní pokračovali bez akýchkoľvek pochybností. Mohli by ste popísať Vaše nasledujúce knižky?

-Moja ďalšia kniha vyšla v roku 1989 a volala sa „PRI VTÁČÍCH HNIEZDACH“. Tú som napísal spolu s mojím učiteľom Ľubomírom Brtekom. On je ešte stále mojím profesionálnym poradcom z oblasti prírodných vied. Pre deti som potom v roku 1993 vydal knižku „DETI PRÍRODY“. V knihe sú farebné obrázky našich živočíchov s náučným popisom. Ďalšia v poradí mi vyšla kniha „POĽOVAČKA S FOTOAPARÁTOM“ v roku 2004 a ako už nadpis hovorí, boli to príbehy, ako som „poľoval“ s fotopuškou v ruke. V ten istý rok mi vyšla aj ďalšia kniha menom „PRÍBEHY FOTOGRAFA VTÁKOV“.

Populárno-náučná knižka o 40 druhoch vtákov, o ich živote a príbehoch, ktoré sa mi prihodili, keď som ich fotografoval. Keď ma raz na Veľkonočný pondelok za Slovenským Pravnom naháňala rozzúrená medvedica, že som musel až na strom vybehnúť, napísal som o tom knihu pod názvom „KEĎ MA MEDVEĎ NAHÁŇAL“. Kniha vyšla v roku 2006. Pekná, veľká obrázková knižka pod názvom „POTULKY SLOVENSKOU PRÍRODOU“ mi vyšla v roku 2007.

Od roku 1980 som navštevoval, pozoroval a fotografoval naše prírodné rezervácie. Z toho mi v roku 2008 vyšla kniha „NAJKRAJŠIE PRÍRODNÉ REZERVÁCIE“. Potom sa ešte vrece roztrhlo s ďalšími knihami: V roku 2009 to bola kniha „MOJE LOVY BEZE ZBRANÍ“, ktorá vyšla v Čechách. O rok neskôr vyšla pod názvom „PO MEDVEDÍCH STOPÁCH“ veľká poučná a napínavá kniha, plná príbehov s medveďmi a inými šelmami. A dňa 18. decembra 2011 som mal ozaj šťastný deň, keď mi naraz v dvoch odlišných vydavateľstvách vyšli knihy: „V SLOVENSKÝCH REVÍROCH“ a druhá kniha má názov „REČ ZVIERAT“. Je to odborná kniha z etológie – o správaní sa našich divo žijúcich zvierat.

Ktorá z týchto kníh bola pre Vás „tá prelomová“, ktorá Vás dostala do povedomia medzi ostatnými slovenskými autormi?

-Myslím, že to nebola jedna, ale práve moje prvé tri knihy, na základe ktorých prišiel dobrý posudok dvoch spisovateľov a na základe týchto dobrých posudkov ma prijali za riadneho slovenského spisovateľa prírodovednej beletrie a zároveň aj za člena Spolku slovenských spisovateľov.

Ako dlho Vám trvala príprava Vašich dvoch najnovších diel?

–Najskôr by som rád spresnil, že na knihu, ktorú vydám, sa nepripravujem jednotlivo a osobitne. Moje knihy vznikajú tak, že stále chodím po prírode a sledujem živočíchy pri ich bežnom živote. Keď ich pozorujem, rovno ich aj fotografujem a hneď o tom v lese aj píšem. Potom si rozdeľujem jednotlivé príbehy a skladám aj námety a kapitoly pre ďalšie knihy, ktorých názvy určujú príhody so živočíchmi, ich konanie a správanie. Dá sa teda povedať, že každú knihu píšem postupne podľa kategórie, tak desať až dvadsať rokov...

Veľmi ma zaujal názov „Reč zvierat“, ktorý v sebe skrýva veľa. Môžete priblížiť, o čom knižka konkrétne je?

-Keď sedávam vo dne aj v noci na posedoch a v rôznych úkrytoch, ktoré si zhotovujem, vidím rôzne druhy zvierat ako medzi sebou komunikujú. Tie tvory sa zhovárajú tak, ako aj ľudia, veď ako by sa dohovorili napríklad o svadbe, alebo o potrave. Zistil som, že zvieratá majú svoju reč mimiky a majú aj zvukovú reč, ktorej som sa snažil porozumieť a to práve opisujem v tejto knihe. Jedna kapitola dokonca pomenováva, o čom sa medveďovi sníva. Sú to celkom nové poznatky od prírodovedného fotografa z hľadiska správania sa zvierat.

Máte nejaký nesplnený sen, čo sa týka písania kníh?

- Už dlhú dobu mám napísanú knihu „MILUJEM MOTÝLE“. Veľmi príjemný rukopis a krásne fotografie sú však zatiaľ uväznené - v šuplíku. Nemôžem nájsť vydavateľa, ktorý by mi vydal toto úctyhodné dielo. Sú to príbehy s motýľmi na našich zakvitnutých lúkach. Sú to príbehy, ako som za motýľmi behal, nie však so sieťkou, ale s fotoaparátom v ruke a so zápisníkom na kolenách..

Nazrime teraz trochu do budúcnosti, máte už nejakú predstavu o vašich ďalších knihách?

-Už dlhšiu dobu sa zaoberám správaním sa hmyzu – motýľov, chrobákov, včiel, múch, vážok, koníkov a pod. Mám už odpozorovaných takmer 700 druhov hmyzu. Veď hmyz sa mi stále núka na pozorovanie a fotografovanie pri mojich potulkách po prírode. Pripravujem knihu pod názvom „RADOSŤ Z POZOROVANIA HMYZU“. Po knihe Reč zvierat je mojím cieľom vydať knihu „POVAHY ZVIERAT“ a, samozrejme, knihu príbehov „PO VLČÍCH CHODNÍKOCH“.

Veľmi pekne Vám ďakujem za rozhovor a zároveň želám veľa úspechov v ďalšej činnosti.


  1. Dráma v Chynoranoch. Policajtom sa podarilo zachrániť samovraha 644
  2. Takýto zápas už ako hráč nezažijem 342
  3. Hokejisti porazili Maďarov na nulu Foto 323
  4. Plánujú vysťahovať časť Cukrovaru 180
  5. Nemocnica sa napája na nový zdroj tepla. Rozbieha aj ďalšie projekty 161
  6. Pohárový zápas sme si užívali 98
  7. Kam pôjdeme na futbal? 82
  8. Topoľčianske mestské legendy: Únosy v dodávke i miznúci ľudia v Tribečskom pohorí 68
  9. Cyklisti videli všetky tri priehrady 67
  10. Oponice v pohári končia Foto 38

Najčítanejšie správy

Topoľčany

Dráma v Chynoranoch. Policajtom sa podarilo zachrániť samovraha

27-ročný Marián stál na streche a tvrdil, že chce skočiť.

Takýto zápas už ako hráč nezažijem

Kapitán Jacoviec Dalibor Bajzík je nestorom jacovského futbalu. Vo svojich 41 rokoch patrí k stabilným členom základnej jedenástky.

Hokejisti porazili Maďarov na nulu

Topoľčianski hokejisti v prípravnom zápase vo fantastickej atmosfére porazili UTE Budapešť.

Plánujú vysťahovať časť Cukrovaru

Po uvoľnení budovy sa bude rozhodovať o ďalšom postupe.

Nemocnica sa napája na nový zdroj tepla. Rozbieha aj ďalšie projekty

Topoľčianska nemocnica sa napája na centrálny mestský zdroj tepla. Čoskoro sa začne pracovať aj na novej pohotovosti.

Blízke regióny

Bili sa diváci aj hráči. Kluby za futbalovú tragikomédiu zaplatia mastné pokuty

Štadión v Kolačne bude poriadne dlho zatvorený. Trest však nedostali len fanúšikovia, ale i hráči.

Zomrel účastník motoristického podujatia v Lehote pod Vtáčnikom

Smrť tridsaťjedenročného pretekára nezapríčinila nehoda.

Pre drogy ponúkal vlastné telo. Boris Kukaň: Jednou nohou som bol stále v kriminále

Chcel to vyskúšať iba raz. Prešiel si šesťročnou tŕnistou cestou a na jej konci je už iba zničené zdravie.

Hrozia výdatné zrážky

Meteorológovia vydali pre viaceré okresy v Trenčianskom kraji výstrahu prvého stupňa

Fraška na dedinskom futbale, hráči a fanúšikovia sa pobili (+FOTO)

Na zápase šiestej ligy Oblastného futbalového zväzu Prievidza musela zasahovať polícia.

Všetky správy

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

Sagan má výraznú tvár, je fotogenický. Je to prosto chlap, tvrdí fotografka z Tour

Češka Markéta Navrátilová bola dlhé roky jedinou ženou, ktorá fotila Tour de France z motorky.

Kaliňák sa krízy stráni, po dlhom čase sa ho netýka

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke. Či by bol za odvolanie Plavčana, dosiaľ nepovedal.

Útočník pobodal vo fínskom Turku niekoľko ľudí, dvaja neprežili

Pri útoku utrpelo zranenia najmenej šesť ľudí.

Kam vyraziť

Topoľčiansky nočný beh

22. septembra
Prezentácia a sprievodné podujatia budú prebiehať 22.9.2017 od 14:00 hod. Štart preteku je o 20:00.

Horúca sprcha

30. septembra
„Šťastie je možné dosiahnuť medzi psom a mačkou, ale nie medzi mužom a ženou!“On je architekt. Ona je terapeutka. Alebo skôr televízna hviezda TV-šou, ktorej vzácne psychologické rady zachránili už nejedno manželstvo. Ale ich vlastné manželstvo je práve v troskách. Aký paradox! Čo teda najviac chýba ku šťastiu špecialistke na riešenie manželských problémov? Tolerancia a porozumenie. Vydarený vzťah! Ako manželia žijú už niekoľko mesiacov odlúčene a práve vyrazili na svoju poslednú spoločnú cestu. Chcú predať dom v Španielsku. Unavení dlhou cestou sa zastavia na jednu noc v malom hotelíku niekde na juhu Francúzska.

Premeny mesta Topoľčany

od 20. do 28. augusta
Mesto Topoľčany od stredoveku po súčasnosť zmenilo svoj vzhľad. Výstava predstaví v troch okruhoch tri premeny mesta. Prvá premena poukáže prostredníctvom kolekcie reprodukcií dobových máp na postupnú zmenu stredovekého mestečka s palisádami a priekopou na otvorené moderné obchodné mesto v Rakúsko – Uhorsku, neskôr v Československej republike. Mapy dopĺňajú dobové fotografické zábery mesta – námestia a jednotlivých uličiek, ako aj priečelia domov. Fotografie zachytávajú a dokumentujú premenu mesta od 1. ČSR do obdobia socializmu. Premeny mesta Topoľčany Premeny mesta Topoľčany Druhá premena predstaví súkromnú zbierku signovaných tehiel Ing. arch. Vladimíra Danka. Tehla ako artefakt – doklad stavebnej činnosti. V Topoľčanoch a v okolí existovalo niekoľko známych tehelní. Každá tehelňa si svoje výrobky, tehly, označovala vlastnou značkou. Tretia premena súvisí s archeologickými nálezmi objavenými archeológmi pri stavebných prácach v meste. Archeologické nálezy poukazujú na Topoľčany ako lokalitu náhodne osídlenú už v mladom paleolite, až po trvalé osídlenie formujúceho sa mestečka v stredoveku. Aj prostredníctvom nálezov ako sú taniere, misky, poháre a ďalšie predmety sa poukáže na premenu pravekej lokality na stredoveké mesto Topoľčany.