Ako ste sa dostali k písaniu kníh, aké boli Vaše začiatky?
-Keď som mal 15 rokov, dostala sa mi do rúk kniha od spisovateľa Jozefa Poneca „Kde vtáky hniezdia“. Veľmi ma zaujala a už vtedy som pocítil, že by som chcel byť takým človekom, ako je Jozef Ponec. Napísal som spisovateľovi list, bolo to v roku 1961. Spisovateľ mi odpísal a listom ma veľmi potešil. Napísal mi, aby som sa najprv vyučil, postavil sa na vlastné nohy, kúpil si fotoaparát a potom môžem začať písať. Po drevárskej škole som sa zamestnal v Partizánskom, zakrátko som sa oženil, kúpil som si nový fotoaparát a prvý článok som napísal do časopisu ABC mladých technikov a prírodovedcov. Keď bol uverejnený, veľmi som sa tešil, behal som po našej rodine a každému som ho ukazoval.
Dnes je už jasné, že toto bol len začiatok. Do ktorých ďalších časopisov ste prispievali svojimi článkami a fotografiami?
-Prvé uverejnenie veľmi poteší a povzbudí, a tak som začal dopisovať do ďalších časopisov: ABC pionierov, do časopisu Kamarát, potom to bol tiež mládežnícky časopis Elektrón, postupne som dopisoval do Hlasu ľudu, do Nedeľnej Pravdy, do Roľníckych novín, do novín Koridor a Extra. Dopisoval som do novín Práca a Dnešok, Tempo, ďalej Národná Obroda a Slovenský rybár. Posledne dopisujem stále do časopisov a to pravidelne: do Poľovníctva a rybárstva, do Nášho poľovníctva, do Myslivosti, do časopisu Svet myslivosti, do časopisu Lovu Zdar, aj Krásy Slovenska, do Záhradkára, a nesmiem zabudnúť na časopis Život, kde som dlhé roky uverejňoval články z prírody. Bolo toho, a ešte aj je, naozaj veľa.
Ako sa volala Vaša prvá kniha a aké pocity ste mali po jej vydaní?
-Bola to kniha „VO VTÁČÍCH BÚDKACH“, veď od chlapca som vyrábal v malej dielničke po otcovi vtáčie búdky z dosiek. Ako som ich vyrábal, kreslil som si plániky, pri výrobe som všetko fotografoval. Aj keď som búdky vynášal do prírody, všetko som si zapisoval, pozoroval, aké vtáčiky v búdkach zahniezdia, búdky som každý rok čistil, opravoval. A tak potom vznikla táto knižka o búdkach. Mal som veľkú radosť, veď prvá kniha, to je niečo úžasné. Vydaná bola v roku 1987 prostredníctvom Slovenského pedagogického nakladateľstva, ako učebná pomôcku pre predmet Práce v dielni.
Je skvelé, že ste sa venovali niečomu, čo Vás od začiatku napĺňalo, a rozhodli ste sa svoje nadšenie rozšíriť aj ďalej. Boli ohlasy na Vašu adresu hneď od začiatku povzbudzujúce, alebo ste sa stretli aj s niekým, kto Vás odhováral či kritizoval?
-Prvá kniha bola veľmi úspešná, veľmi rýchlo sa predávala, dovtedy o vtáčích búdkach nikto nepísal, tak som mal veľký úspech aj u ornitológov, aj u záhradkárov, lesníkov aj žiakov, ktorí si konečne mohli práve vďaka mojej knižke vyrobiť taký typ vtáčej búdky pre konkrétny druh vtáčika. Nepociťoval som, že by ma bol niekto od písania odhováral.
Takže ste v písaní pokračovali bez akýchkoľvek pochybností. Mohli by ste popísať Vaše nasledujúce knižky?
-Moja ďalšia kniha vyšla v roku 1989 a volala sa „PRI VTÁČÍCH HNIEZDACH“. Tú som napísal spolu s mojím učiteľom Ľubomírom Brtekom. On je ešte stále mojím profesionálnym poradcom z oblasti prírodných vied. Pre deti som potom v roku 1993 vydal knižku „DETI PRÍRODY“. V knihe sú farebné obrázky našich živočíchov s náučným popisom. Ďalšia v poradí mi vyšla kniha „POĽOVAČKA S FOTOAPARÁTOM“ v roku 2004 a ako už nadpis hovorí, boli to príbehy, ako som „poľoval“ s fotopuškou v ruke. V ten istý rok mi vyšla aj ďalšia kniha menom „PRÍBEHY FOTOGRAFA VTÁKOV“.
Populárno-náučná knižka o 40 druhoch vtákov, o ich živote a príbehoch, ktoré sa mi prihodili, keď som ich fotografoval. Keď ma raz na Veľkonočný pondelok za Slovenským Pravnom naháňala rozzúrená medvedica, že som musel až na strom vybehnúť, napísal som o tom knihu pod názvom „KEĎ MA MEDVEĎ NAHÁŇAL“. Kniha vyšla v roku 2006. Pekná, veľká obrázková knižka pod názvom „POTULKY SLOVENSKOU PRÍRODOU“ mi vyšla v roku 2007.
Od roku 1980 som navštevoval, pozoroval a fotografoval naše prírodné rezervácie. Z toho mi v roku 2008 vyšla kniha „NAJKRAJŠIE PRÍRODNÉ REZERVÁCIE“. Potom sa ešte vrece roztrhlo s ďalšími knihami: V roku 2009 to bola kniha „MOJE LOVY BEZE ZBRANÍ“, ktorá vyšla v Čechách. O rok neskôr vyšla pod názvom „PO MEDVEDÍCH STOPÁCH“ veľká poučná a napínavá kniha, plná príbehov s medveďmi a inými šelmami. A dňa 18. decembra 2011 som mal ozaj šťastný deň, keď mi naraz v dvoch odlišných vydavateľstvách vyšli knihy: „V SLOVENSKÝCH REVÍROCH“ a druhá kniha má názov „REČ ZVIERAT“. Je to odborná kniha z etológie – o správaní sa našich divo žijúcich zvierat.
Ktorá z týchto kníh bola pre Vás „tá prelomová“, ktorá Vás dostala do povedomia medzi ostatnými slovenskými autormi?
-Myslím, že to nebola jedna, ale práve moje prvé tri knihy, na základe ktorých prišiel dobrý posudok dvoch spisovateľov a na základe týchto dobrých posudkov ma prijali za riadneho slovenského spisovateľa prírodovednej beletrie a zároveň aj za člena Spolku slovenských spisovateľov.
Ako dlho Vám trvala príprava Vašich dvoch najnovších diel?
–Najskôr by som rád spresnil, že na knihu, ktorú vydám, sa nepripravujem jednotlivo a osobitne. Moje knihy vznikajú tak, že stále chodím po prírode a sledujem živočíchy pri ich bežnom živote. Keď ich pozorujem, rovno ich aj fotografujem a hneď o tom v lese aj píšem. Potom si rozdeľujem jednotlivé príbehy a skladám aj námety a kapitoly pre ďalšie knihy, ktorých názvy určujú príhody so živočíchmi, ich konanie a správanie. Dá sa teda povedať, že každú knihu píšem postupne podľa kategórie, tak desať až dvadsať rokov...
Veľmi ma zaujal názov „Reč zvierat“, ktorý v sebe skrýva veľa. Môžete priblížiť, o čom knižka konkrétne je?
-Keď sedávam vo dne aj v noci na posedoch a v rôznych úkrytoch, ktoré si zhotovujem, vidím rôzne druhy zvierat ako medzi sebou komunikujú. Tie tvory sa zhovárajú tak, ako aj ľudia, veď ako by sa dohovorili napríklad o svadbe, alebo o potrave. Zistil som, že zvieratá majú svoju reč mimiky a majú aj zvukovú reč, ktorej som sa snažil porozumieť a to práve opisujem v tejto knihe. Jedna kapitola dokonca pomenováva, o čom sa medveďovi sníva. Sú to celkom nové poznatky od prírodovedného fotografa z hľadiska správania sa zvierat.
Máte nejaký nesplnený sen, čo sa týka písania kníh?
- Už dlhú dobu mám napísanú knihu „MILUJEM MOTÝLE“. Veľmi príjemný rukopis a krásne fotografie sú však zatiaľ uväznené - v šuplíku. Nemôžem nájsť vydavateľa, ktorý by mi vydal toto úctyhodné dielo. Sú to príbehy s motýľmi na našich zakvitnutých lúkach. Sú to príbehy, ako som za motýľmi behal, nie však so sieťkou, ale s fotoaparátom v ruke a so zápisníkom na kolenách..
Nazrime teraz trochu do budúcnosti, máte už nejakú predstavu o vašich ďalších knihách?
-Už dlhšiu dobu sa zaoberám správaním sa hmyzu – motýľov, chrobákov, včiel, múch, vážok, koníkov a pod. Mám už odpozorovaných takmer 700 druhov hmyzu. Veď hmyz sa mi stále núka na pozorovanie a fotografovanie pri mojich potulkách po prírode. Pripravujem knihu pod názvom „RADOSŤ Z POZOROVANIA HMYZU“. Po knihe Reč zvierat je mojím cieľom vydať knihu „POVAHY ZVIERAT“ a, samozrejme, knihu príbehov „PO VLČÍCH CHODNÍKOCH“.
Veľmi pekne Vám ďakujem za rozhovor a zároveň želám veľa úspechov v ďalšej činnosti.
Autor: Veronika Kubačková
