OPONICE. Vedenie Apponyiovskej knižnice pripravilo od 11. apríla pre svojich návštevníkov unikátnu výstavu osobných predmetov amerického miliardára Thomasa Cardezu, ktorý prežil haváriu Titaniku a bol blízkym priateľom tunajšieho grófa Henricha Apponnyiho. Návštevníci knižnice si môžu prezrieť Cardezove kufre, s ktorými precestoval celý svet. Zaujímavým kúskom výstavy je i termoska, z ktorej Cardeza pil počas poľovačiek. Nechýbajú tu ani jeho okuliare a písací stroj s listom, ktorý písal grófovi Apponyimu. „List je jeden z posledných, ktorý Cardeza napísal,“ povedal správca Apponyiovskej knižnice Peter Králik. Návštevníci si môžu prezrieť aj príbory a čínsky porcelán, tiež karty s jedálnym menu, ktoré sa v tej dobe podávalo. Podľa Králika americký miliardár obľuboval najmä jahňacinu, zeleninové polievky a zmrzlinové poháre.
Srdce oceánu skončilo na dne mora
Thomas Cardeza sa vydal na plavbu zaoceánskym parníkom práve z oponického kaštieľa. So svojou matkou Charlottou a dvomi členmi služobníctva sa nalodili v severofrancúzskom meste Sherburg a na plavbu Titanikom sa veľmi tešili. So sebou si zobrali i veľké množstvo rodinných šperkov. Aj napriek tomu, že verili legendám o nepotopiteľnosti Titaniku, vzácne klenoty si prezieravo dali poistiť na vysokú sumu. Pobyt v jednej z najluxusnejších kajút pre Cardezovcov netrval dlho. Už o dva dni po ich nalodení Titanik narazil do ľadovca a v potápajúcom sa vraku zahynulo 1522 pasažierov. Thomas Cardeza mal to šťastie, že sa mu podarilo dostať do záchranného člnu číslo tri spolu s 40 osobami aj napriek tomu, že v člne bolo miesto pre 65 ľudí. Krátko po tretej hodine nadránom 15. apríla 1912 vytiahla tento čln na svoju palubu loď Carpatia. Cardezovej matke sa podarilo z paluby lode zachrániť iba svojho psa. „Bol to pekinský izbový psík, ktorého Cardezovci stihli zobrať z kajuty,“ povedal Králik. Všetky klenoty, ktoré so sebou miliardár viezol, zostali doteraz na dne oceánu. „Mám silné indície a chýba mi iba posledný dôkaz, čiže nejaká fotografia, že medzi šperkami obrovskej hodnoty bol i veľký drahokam sýtomodrej farby. Netvrdím, že to mohlo byť Srdce oceánu, pretože to je mystifikácia z Cameronovho filmu Titanic, ale je veľmi pravdepodobné, že tento diamant bol veľmi podobný tomu z filmu,“ povedal Králik. Cardezovci neskôr od poisťovne zinkasovali za stratené šperky 17 miliónov amerických dolárov, čo bola na tú dobu závratná suma. Poisťovňa musela tieto peniaze dokonca vyplatiť v niekoľkých splátkach.
„Americkej verejnosti sa zdalo veľmi neetické, čo Cardezovci urobili, keďže pri tragédii zomrelo veľa ľudí,“ pokračoval Králik.
Po Oponiciach vodil šimpanza
Isté je však to, že Thomas Cardeza na lodnú a leteckú dopravu nezanevrel a nezanevrel ani na Oponice, ani na svoje sídlo, ktoré mal v neďalekých Kovarciach prenajaté od Appnyiovcov. Do Oponíc sa vrátil opäť v roku 1913, čo zachytávajú aj dobové fotografie. „Spolu s Henrichom Apponyim opäť začali chodievať na poľovačky a Cardeza niekoľkokrát spomínal svojmu priateľovi dramatické okamihy, ktoré zažil na lodi,“ uviedol Králik s tým, že veľa sa dozvedel o Cardezovi od služobníctva. Miliardár si do Oponíc doviezol z ameriky niekoľko extravagantých zvykov. Po Oponickom parku sa preháňal na kolieskových korčuliach, čo bolo v roku 1913 veľmi nezvyčajné a miestni ľudia to nikdy nevideli. Prechádzal sa tiež ruka v ruke so skroteným šimpanzom, ktorý sa volal Kikiom. „Ľudia, ktorí mi tieto veci prezradili v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, krátko na to zomreli, takže som veľmi rád, že sa mi podarilo od nich získať aspoň tieto informácie,“ povedal Králik.
Picassova múza spievala i v Oponiciach
Cardezu a grófa Apponyiho zabávala na súkromnom večierku i slávna afroamerická herečka, speváčka a tanečnica Josephine Bakerová, ktorá spievala a tancovala na snookrovom stole. „Je to neuveriteľné, že žena, ktorá bola múzou Ernesta Hemingwaya, Pabla Picassa či Christiana Diora, prišla do Oponického kaštieľa. Vtlačila tomuto miestu neopakovateľnú pečať svojou prítomnosťou. Hovorím to najmä preto, že mnohí zahraniční návštevníci našej knižnice nechcú veriť, že Bakerová prišla do Oponíc z Paríža.“
Cardeza sa v Oponiciach zdržiaval takmer pravidelne do roku 1924, kedy Henrich Apponyi predal kaštieľ Slovenskému štátu. Cardezovci Oponice navštevovali aj potom. Priateľstvo Thomasa Cardezu a Henricha Apponyiho prerušila až smrť grófa, ktorý zomrel 5. decembra 1935. Cardeza zomrel po Druhej svetovej vojne v roku 1954 prirodzenou smrťou ako 89-ročný. Keďže bol bezdetný, v závete venoval nadácii svojej manželky Charlotty Cardezovej viac ako päť miliónov dolárov, čo je zhruba 125 miliónov dnešných dolárov. Nadácia funguje dodnes vo Filadelfii a zaoberá sa výskumom chorôb krvi, ako je leukémia.
Výstava, ktorú vedenie Apponyiovskej knižnice zorganizovalo pri príležitosti stého výročia potopenia Titaniku, potrvá do konca apríla.
