Topoľčany zažívajú skutočne nezvyčajnú jarnú časť. Z jedenástich zápasoch remizovali iba dvakrát, v ostatných dueloch vyšli naprázdno. A rovnako tomu bolo aj v sobotnom zápase proti Nemšovej (1:3). Na domácom ihrisku totiž strelili iba jeden gól a aj ten padol za stavu, keď už o všetkom bolo rozhodnuté, keďže hostia viedli už 0:3.
Topoľčianski hráči sa v tomto zápase ukázali celej svojej „paráde“. Nepresné prihrávky, neochota pobiť sa o topoľčianske farby či laxné odkopy lôpt do územia „nikoho“. Kto prišiel v sobotu na štadión do Topoľčian, ten si riadne zanadával. Počet presných prihrávok za celý zápas by sa dal spočítať na prstoch jednej ruky!
Nemšová bola jeden z posledných súperov, ktorých mohli Topoľčany podľa tabuľkového postavenia doma poraziť. Ale takýmto prístupom by doma neporazili ani priemerné okresné mužstvo. Ak aj bol na štadióne potenciálny sponzor pre topoľčiansky futbal, tak po takomto výkone ho už nielen na štadióne, ale ani v Topoľčanoch neuvidíme a najbližší zápas sa zrejme odohrá pred prázdnou tribúnou, lebo nervy dochádzajú už aj tým najvernejším fanúšikom. „Chodím na futbal už štyridsať rokov, no toto som ešte nezažil. V topoľčianskych farbách som tu s kamarátmi odohral stovky zápasov, a či sme vyhrávali alebo prehrávali, bili sme sa do poslednej minúty. Toto je však hanbou, veľkou hanbou, čo sa pohybuje na ihrisku. Radšej zrušte futbal úplne,“ zaznelo krátko po zápase na tribúne od bývalého hráča Topoľčian z osemdesiatych rokov.
Za zmienku stojí aj fakt, že na hodovom okresnom zápase Veľké Bedzany – Urmince (4:1), ktorý sa hral v rovnaký čas ako v Topoľčanoch, bolo ešte o 50 ľudí viac ako na tretiu ligu.
Už teraz sa rozpráva, že viacerí hráči po jarnej časti z Topoľčian odchádzajú, ale po takomto výkone je len otázne, v akých súťažiach niektorí borci vôbec skončia...
