Topoľčany obsadili až pätnástu priečku. Spokojnosť teda asi nie je príliš veľká?
- Určite nemôžeme byť spokojní so sezónou, keď mužstvo skončí na zostupovej priečke, ale úplne otvorene poviem, že pri mojom vstupe do MFK pred sezónou som počítal aj s možným neúspechom. Bolo však potrebné urobiť radikálne kroky v rámci ekonomiky klubu, pretože klub bol doslova v ekonomickom krachu a hrozilo, že nevstúpime ani do súťaže. Kompetentní nebrali do úvahy reálne príjmy a na strane výdavkov rozdeľovali aj požičané peniaze! Priority vedenia boli len výplaty A-mužstva, a keď som videl teraz výplatné listiny za niektoré mesiace, tak zostáva rozum stáť, ako to mohlo fungovať. Samozrejme, že sa požičiavali peniaze na výplaty. Pred sezónou sme museli zaplatiť predchádzajúcemu trénerovi za niekoľko mesiacov, pretože by nás nepustili do súťaže. Dlh voči hráčom bol za niekoľko mesiacov a stále chodili z advokátskych kancelárií predžalobné výzvy od hráčov, ktorým niekto podpísal zmluvy na nereálne peniaze. Dokonca hrozilo, že nás dajú na rozhodcovský súd SFZ, a keby sme to nezaplatili, disciplinárna komisia by nám zastavila činnosť. Ak by sme neurobili tieto úsporné kroky (ktoré nemal odvahu nik-to urobiť), tvrdé voči hráčom, ale v reálnych možnostiach klubu a nie na umelom a neserióznom základe a požičiavaní finančných prostriedkov, už dávno by sme skončili ako Púchov - odstúpení zo súťaže. Niektorí ľudia to ale nevidia, respektíve nechcú vidieť. Som ale presvedčený, že veľmi dobre chápu, aká bola situácia, ale je ľahšie povedať, že veď išiel do futbalu Želiska a ten je zodpovedný za zlé športové výsledky. Niektorým to vyhovuje, ale každý normálny a uvedomelý človek vie, aká je pravda a v akom stave bol klub pred sezónou. Môže seriózny a charakterný človek hráčom dohadovať také peniaze, keď vie, že klub reálne nemá odkiaľ zobrať a na výplatu potom prinesie svoje peniaze s tým, že si nechá podpísať papier, že je to iba pôžička, dokonca je štatutár a dá si do zmluvy o pôžičke denné úroky z omeškania?! Ide týmto ľudom o futbal? Aký majú vzťah k mestu Topoľčany a k športu? Takéto parazity sa na športe iba priživujú a berú šport len ako odrazový mostík k svojmu biznisu. Mám pred sebou výstrižky z novín, do troch rokov Corgoňliga. Sľuby sa majú plniť! A viete, aká je realita? V období od konca roka 2008 až do prvej polovice roka 2011 sa urobil najvyšší dlh v storočnej histórii klubu. Keď som sa zúčastnil stretnutia s rodičmi ohľadom vytvorenia futbalových tried, nemenovaný funkcionár rozprával rodičom, občanom nášho mesta, ktorí svojimi daňami financujú klub, o mládeži - ako mu naša mládež nerobí radosť a za jeho obdobia nedostali mládežnícki tréneri peniaze za niekoľko mesiacov. Naše deti mne robia radosť, napríklad starší žiaci hrajú prvú ligu a odohrali niekoľko vyrovnaných zápasov so Slovanom, Trnavou či Nitrou a teším sa, keď vidím maličkých chlapcov so svojimi rodičmi ako prídu na štadión športovať. Ako môže niekto hovoriť, že deti nám nerobia radosť a za obdobia dotyčného funkcionára bola starostlivosť o mládež taká, že tréneri sa iba domáhali svojich odmien. Skutočne niektorí nemali za 10 mesiacov zaplatené. Odmietam, aby klub, ktorého som členom, robil dlhy, požičiaval si na výplaty, klamal hráčov, trénerov, našich podnikateľov, ktorí klubu poskytovali služby, a každý mesiac sa obával mož-ných štrajkov, ako tomu bolo v minulosti! Treba sa prikrývať takou perinou, na akú máme, a hrať takú súťaž, na akú máme, pretože dlhy sa musia aj splatiť! Odmietam ísť tou cestou, aká tu bola, pretože je to bezcharakterné, nezodpovedné voči našej mládeži, našim deťom a budúcnosti! Klub sa z toho bude ešte dlho spamätávať, pretože okrem peňazí sa stratila ešte jedna vec - dôvera, a tú je ťažko získať späť.
Na jar ste nezískali ani jedno víťazstvo, v čom vidíte najväčšie nedostatky?
- Počas zimnej prestávky opustilo mužstvo osem hráčov a my sme nemali peniaze na kvalitných hráčov. V podstate prišli iba hráči, ktorí boli zadarmo. Viete, bol tu experiment so zahraničnými hráčmi a bolo to za cenu toho, že naši kmeňoví hráči odišli z Topoľčian do okolitých obcí a po troch rokoch v nižších súťažiach sa vrátili, ale nemyslím si, že kvalitnejší, skôr naopak. Jednoducho treba otvorene povedať, že domácich hráčov lepších nemáme a cudzí za týchto podmienok jednoducho neprídu. Ja jednám s hráčmi korektne, seriózne, čestne, nedovolím si sľubovať niečo, čo nie je reálne. V zime som sa dozvedel, že klub je dlžný SFZ za rozhodcov ešte za predchádzajúcu sezónu a znova sme museli zaplatiť, aby nám disciplinárna komisia nezastavila činnosť. Toto mužstvo spĺňa určité kritériá iba vtedy, keď je kompletné, ale keď vypadne čo len jeden hráč, jednoducho je to cítiť. Okrem jedného zápasu, ktorý sme prehrali v 90. minúte z pokutového kopu, absentovalo vždy niekoľko hráčov a v niektorých zápasoch nastúpilo až sedem hráčov v dorasteneckom veku. Vždy som sa hráčom snažil pomôcť, vysvetliť, ukázať, ale samotná realizácia v riešení herných situácií je na hráčovi. A pokiaľ chýba aj určitá kvalita či taktická vyzretosť a kvalita na lopte, tak je skutočne náročné byť úspešný. Poviem príklad - pred zápasom s Nemšovou sme sa celý týždeň venovali nácviku herného systému, pripravoval som mužstvo okrem iných aj na Martina Fabuša, dvojnásobného najlepšieho strelca ligy, reprezentanta, môjho bývalého spoluhráča z mládežníckych výberov. Vysvetľoval som, ukazoval na ihrisku, na tabuli, ako ho brániť, ako majú reagovať hráči. Výsledok však bol taký, že už v 17. minúte nikým neobsadený nám dáva gól. A pritom ho mal na starosti konkrétny hráč, ďalší štítový hráč mal vykrývať priestor pred ním, aby sme eliminovali možnosť prihrávok do priestoru, kde sa tento hráč pohybuje. To hovorím na margo hráčov, ktorí nie sú schopní dodržať a realizovať taktické pokyny trénera. Ale ja sa na nikoho nebudem vyhovárať, nie je to môj štýl, za výsledky je zodpovedný tréner. Ľudia nevedia, aká je situácia v mužstve počas mikrocyklu medzi dvoma súťažnými zápasmi, či sú hráči zdraví, či nie sú tresty. Fanúšik ale chce vidieť dobrý futbal, kvalitnú hru svojho mužstva a, samozrejme, víťazstvo. Z tohto pohľadu som kritický v prvom rade voči sebe, pretože som nedokázal tých hráčov nejakým spôsobom nakopnúť, nabudiť, a keď hráči nemajú v sebe vôľu zomknúť sa, nechať na ihrisku srdce a tvrdo pracovať pre kolektív, tak nie je šanca uspieť.
Povediete mužstvo aj v ďalšom období?
- S vedením klubu som mal dohodu, že po skončení jarnej časti sa rozhodnem, či budem pokračovať. Po zvážení situácie a po určitej vnútornej analýze som dospel k rozhodnutiu, že nebudem pokračovať ako tréner A mužstva. Ja mám v sebe sebareflexiu a výsledky mužstva vnímam ako svoj neúspech. Pre mňa je dôležité aj z morálneho hľadiska vyvodiť voči sebe určitú zodpovednosť a kto ma pozná, ten vie, že mám svoje zásady morálne i ľudské, a preto som nadobudol pocit, že by bolo proti môjmu presvedčeniu po neúspešných výsledkoch neponúknuť svoje miesto trénera. Ako tréner končím, s hráčmi som si podal ruky, poďakoval za spoluprácu. A mohol som sa im otvorene pozrieť do očí s presvedčením, že som urobil maximum pre nich aj ako tréner, aj ako človek. Ja mám rád dobré vzťahy s hráčmi a napriek hanebným výsledkom a niekedy trápnym individuálnym výkonom som ich neurážal, neznižoval som ich beztak nízke sebavedomie v samotnom zápase. Sebavedomie pred zápasom totižto chlapci majú, len neviem, či je aj niečím podložené - to musia vedieť oni sami. Neviem, či by sa mohli niektorí pozrieť mne do očí s presvedčením, že odovzdali všetko a šli aj na dno svojich síl. Či bojovali a chceli na sebe aj pracovať, to nedokážem úprimne za nich zodpovedať, ale som natoľko skúsený, aj čo sa týka života a charakteru niektorých ľudí, že tú odpoveď poznám sám vo svojom vnútri.
Čo bude s hráčskym kádrom? Zostávajú tí istí hráči, alebo sa chystajú aj nákupy nejakých nových posíl?
- Veľmi dobrá otázka, ale zložitá odpoveď. Niektoré veci sa budú odvíjať aj od toho, v akej budeme súťaži. Samozrejme je nutné mužstvo posilniť, ak chceme dosahovať lepšie výsledky, ale všetko je otázka finančných prostriedkov. Klub, ktorý má jedenásť mládežníckych mužstiev a niekoľko zamestnancov, má iba dvoch sponzorov - mesto Topoľčany a Topvar (týmto by som im chcel zároveň poďakovať za podporu). Ak však na seniorské mužstvo nezískame sponzorov alebo nejakou inou formou nedokážeme pokryť nároky hráčov, tak absolútne nie je šanca hrať dobrý futbal.
Čo vám osobne ako trénerovi dalo pôsobenie na lavičke treťoligového mužstva?
- V prvom rade som rád, že som mohol trénovať Topoľčany, pretože je veľa trénerov, ktorí nemali tú možnosť. A aj napriek tomu, že sa nedostavil úspech, tak som získal veľmi veľa skúseností nielen čo sa týka športovej stránky, ale aj stránky ľudskej. Dal som možnosť hrať mladým hráčom tretiu ligu za Topoľčany a snažil som sa ich niečo naučiť. Futbal prináša aj stres a emócie, a pokiaľ nevy-hrávate, ten stres a konfliktné situácie určite prídu. Som rád, že v tomto smere sa situácia vždy riešila s citom a inteligenciou. Myslím si, že aj neúspech či sklamanie patria k životu a keď sa s tým človek dokáže vyrovnať a poučiť sa zo svojich chýb, tak určite príde aj k naplneniu cieľov. Verte, že som dostatočne silný na to, aby som dokázal odlišovať banality od dôležitých vecí v živote. V mnohom sa mi otvorili oči, ale ja si stojím za svojimi názormi a chcem vidieť v zrkadle sám seba. Myslím si, že je lepšie povedať pravdu, pretože ja nenávidím faloš, ale poviem veci otvorene. Zasa budú niektorí hovoriť, že som konfliktný typ... Nie, nie som, iba moje okolie a zlí, bezcharakterní ľudia ma nútia ísť do konfliktu. Veľa ľudí je radšej klamaných, pretože je to príjemnejšie ako počuť pravdu, ale ja som taký, aký som, iný nebudem. Je to môj život a budem si hovoriť, čo ja chcem, nie to, čo niekto chce počuť.
