NITRIANSKA BLATNICA. História Nitrianskej Blatnice v okrese Topoľčany siaha hlboko do praveku. Počiatky osídlenia tohto regiónu sa podľa vedcov začali už v staršej dobe kamennej. Najslávnejšie obdobie však okolie obce zažívalo v časoch Veľkej Moravy, keď bolo súčasťou celej sústavy osád, mohutných opevnení a obchodných ciest. Dokladajú to vzácne nálezy, ku ktorým dopomohla archeológom náhoda. Keď na Rotundu svätého Juraja umiestňovali v roku 1973 nový bleskozvod, pri výkope jamy narazili robotníci na kostru, pri ktorej sa našiel aj strieborný vlasový krúžok. Bol to dôkaz, že sa tu skrýva jadro starobylej rotundy, okolo ktorej sa pochovávalo. Bol to začiatok šesťročného systematického výskumu, uviedol archeológ Alexander Ruttkay.
Počas výskumných prác tam objavili až 126 hrobov zo včasného stredoveku a dva veľkomoravské dvorce opevnené palisádovou hradbou. Stredoveký cintorín sa rozprestieral okolo rotundy a podľa vedcov tu mohlo byť pochovaných až 170 ľudí. Na ploche cintorína sa našlo aj vyše 20 náhrobných balvanov. Pochovaní mali v hroboch uložené rôzne strieborné šperky, vlasové krúžky, náušnice a náhrdelníky zo sklenených a ametystových korálikov, vysvetlil Ruttkay.
Mimoriadne zaujímavý bol aj objav dvoch veľkomoravských dvorcov, v blízkosti ktorých sa vedcom podarilo objaviť aj stopy po ťažbe železnej rudy. Tá bola dôležitá pre neďaleké hradisko Bojná, ktoré patrí k najväčším opevneniam v Karpatskej kotline z 9. storočia. Z celkového kontextu možno predpokladať, že v období Veľkej Moravy Nitrianska Blatnica nebola bežnou osadou, ale významným osídlením. Okrem ťažby rudy to dokladuje aj prítomnosť palisádou opevnených dvorcov a kamennej Rotundy svätého Juraja, ktorá sa našla v pomerne nečakanej, výšinnej polohe, konštatoval Ruttkay. Kostolík v Nitrianskej Blatnici, podobne ako rotunda v neďalekom Ducovom, podľa jeho slov nespadá do obdobia cyrilo-metodskej misie. Ich vznik sa dáva skôr do súvislosti s misijnou činnosťou zo severného Talianska, zrejme z patriarchátu v severotalianskej Aquilei. S touto misiou podľa odborníkov súvisia aj známe pozlátené plakety pochádzajúce z iba niekoľko kilometrov vzdialeného hradiska v Bojnej. Nitrianska Blatnica tak bola súčasťou celého systému obchodných ciest, osád a opevnení, ku ktorým okrem Bojnej patrí aj Ducové či neďaleký Pobedim.
Stopy po opevnených veľkomoravských dvorcoch už turisti v blízkosti Rotundy svätého Juraja nenájdu. V okolí Nitrianskej Blatnice však aj dnes môžu nájsť stopy po ťažbe železnej rudy. Tú pripomína celý rad priehlbní a vyvýšenín, ktoré možno považovať za takzvané kutacie jamy a pingy. Asi najväčšia z nich sa nachádza v polohe Krstiteľnica, ktorá má ešte v súčasnosti priemer asi 20 metrov a hĺbku osem metrov, dodal Ruttkay. Popri veľkomoravskej Rotunde svätého Juraja, ktorá je najstarším stojacim kostolom na našom území, si tak návštevníci Nitrianskej Blatnice môžu vychutnať atmosféru Veľkej Moravy aj priamo na miestach, kde starí Slovania kedysi ťažili železnú rudu.
