TOPOĽČANY. Žatva v topoľčianskom okrese sa nezadržateľne blíži ku koncu, no poľnohospodári veľa dôvodov na radosť nemajú. Výnosy poľnohospodárskych plodín budú tento rok rekordne nízke. V súčasnosti sa podarilo pozbierať viac ako 80 percent obilovín, avšak v poslednom období prerušuje žatvu daždivé počasie.
Žatva sa začala v okrese Topoľčany mimoriadne skoro v porovnaní s predošlými rokmi. Prvé podniky na juhu okresu zahájili žatvu už 1. júla. „Už to nám začalo dávať signál, že s úrodou husto siatych obilnín a olejnín to bude tento rok veľmi zlé,“ informoval nás Jozef Urminský, predseda regionálnej poľnohospodársko-potravinárskej komory okresu Topoľčany.
Výnosy z pšenice by tento rok mali byť nižšie o 2,8 tony na hektár, pri jačmeni sa výnosy znížili o 2,1 tony a pri repke ozimnej bude úroda nižšia o viac ako 1,6 tony.
Ceny pôjdu hore
Zlé klimatické podmienky majú vplyv aj na iné plodiny, ako je cukrová repa alebo kukurica. „Zberalo sa dokonca o 30 až 50 percent menej krmovín pre hospodárske zvieratá,“ doplnil Urminský s tým, že slabá úroda sa odrazí aj na cenách plodín.
Prepady v úrode sú však tak obrovské, že nárast predajnej ceny pravdepodobne nepokryje celkový výpadok a mnohé poľnohospodárske podniky budú mať finančné problémy. Predpokladaný nárast cien je však zatiaľ ťažké presne vyčísliť, keďže cena poľnohospodárskych produktov závisí aj od toho, ako dopadne žatva v štátoch Európskej únie.
„Dá sa predpokladať, že nízka úroda bude mať vplyv aj na nárast cien druhotných výrobkov, ktoré sú vyrobené z potravinárskej pšenice alebo zo sladovníckeho jačmeňa,“ dodal Urminský.
Na nízkej úrode sa podpísali najmä nedostatočné zrážky, ktoré boli asi o 50 percent nižšie v porovnaní s minulými rokmi. „V poľnohospodárstve pracujem už 33 rokov, no nezažil som, aby bolo perma-nentne sucho od zakladania úrody v jeseni až po začiatok žatvy,“ uviedol Urminský. Potrebné zrážky prišli až v júni, no nezasiahli južnú časť okresu, kde sa prejavil aj najväčší prepad úrody.
Finančné problémy
Poľnohospodárom komplikuje život i zníženie cien mlieka zo strany mliekarní, čo je podľa Urminského neopodstatnené. „Farmárom sa výkupná cena mlieka znížila v porovnaní s januárom 2012 o 17%. Obchodné reťazce znížili obchodnú maržu o 1,5 percenta, pričom spracovateľská marža rástla mliekarňam o 11 percent, pritom v obchode 0,5%-né mlieko stojí permanentne 52 až 60 centov za jeden liter,“ poznamenal Urminský s tým, že nízke ceny mlieka v kombinácii so slabou úrodou spôsobia družstvám miliónové straty.
„Poľnohospodári budú musieť obmedziť svoj rozvoj. Priestor na prepúšťanie tu však veľmi nie je, keďže poľnohospodárske firmy v okrese Topoľčany prešli v posledných rokoch hlbokou reštrukturalizáciou.“
