VEĽKÉ UHERCE. Maliarske plátno a farby mu učarovali už v útlom detstve a tak mu to ostalo až dodnes. Od tých čias namaľoval 78-ročný Vojtech Gubka z Veľkých Uheriec niekoľko stoviek obrazov, ktoré putovali novým majiteľom nielen po Slovensku, ale aj do zahraničia.
"Maľujem odmalička. Doma sme mali také kachle, zažali petrolejové lampy a tam za kachľami som sedel a kadečo som si skicoval. Odkresľoval obrázky a tak. Prvú takú maľbu som urobil hádam ako 17-ročný," zaspomínal si Gubka. Kresleniu sa venoval aj počas vojenčiny.
"Keď som prišiel z vojny, kúpil som si sadu olejoviek, ešte mám z nich nejaké uschnuté. Samozrejme som nejaké dostal, Ježiško mi teraz doniesol celú sadu. Musel by som žiť aspoň 150 rokov, aby som to mohol všetko minúť," podotkol s úsmevom.
Na svojich obrazoch zvečňuje najradšej krajiny a prírodné scenérie. Námety hľadá všade na pohľadniciach, starých fotografiách, ale aj v reálnom živote. Kreslí však aj po pamäti, vďaka spomienkam na miesta, ktoré sa po rokoch zmenili na nepoznanie.
Hádam najväčší úspech mal podľa jeho slov obraz s názvom Jesenná cesta kanadským lesom. "Toto som musel robiť koľkým ľuďom, hádam aj 1012-krát som robil to isté," zhodnotil Gubka. Inšpiráciou mu bola pohľadnica zo zaoceánskych krajov.
Za najvzácnejší medzi svojimi maľbami považuje obraz zobrazujúci obec Veľké Uherce pred 120 rokmi, ktorý zachytáva ešte aj Thonetovu fabriku na ohýbaný sedací nábytok. Predlohou mu bola stará pohľadnica.
O svojich dielach si vedie Gubka presnú evidenciu. Každý jeden kus má zdokumentovaný, čo zobrazuje a kedy a komu bol darovaný. Maľovaniu sa venuje najmä počas chladnejších dní, v lete ho naplno zamestnávajú obľúbené práce v záhrade.
