TOPOĽČANY. Štátny archív v Topoľčanoch oslavuje tento rok 60. výročie svojho vzniku. Za tento čas sa v jeho útrobách nazhromaždilo toľko dokumentov, že ak by sme škatule s listinami naskladali vedľa seba po šírke, tento rad by mal viac ako 3 a pol kilometra. O archíve, archivároch a archívnych dokumentoch sme sa rozprávali s riaditeľkou Oľgou Kvasnicovou.
Aká je v súčasnosti úloha archívu a archivárov?
-Dôležitou úlohou archívu je preberanie archívnych dokumentov od pôvodcov z okresov Bánovce nad Bebravou, Partizánske a Topoľčany, ich ochrana a sprístupnenie verejnosti. Prioritou sú organizácie štátnej správy a samosprávy, súdy a prokuratúry, ale aj školy a iné organizácie. Archívne dokumenty preberáme aj od významnejších zástupcov súkromného sektoru, aby bola celá paleta pôvodcov archívnych dokumentov v našej spádovej oblasti kompletná.
S preberaním archívnych dokumentov priamo súvisí predarchívna starostlivosť. Inak povedané, v rámci výkonu štátneho odborného dozoru sa zaujímame i o to, ako sa pôvodcovia starajú o svoje registratúry, ktoré obsahujú aj budúce archívne dokumenty.
Po prevzatí archívnych dokumentov nasleduje ich sprístupňovanie, čiže usporiadanie archívneho fondu a vypracovanie archívnej pomôcky, podľa ktorej sa dá vo fonde vyhľadať každý jednotlivý dokument. Najmä pri tejto činnosti archivár môže uplatniť svoju odbornosť. Dôležité je poslanie archívu na poli kultúrno-osvetovej práce. Každý rok organizujeme hlavne v spolupráci so Slovenskou historickou spoločnosťou a Tribečským múzeom prednášky a semináre. Stále väčšej pozornosti sa teší deň otvore- ných dverí, ktorý využívajú najmä základné a stredné školy na spestrenie vyučovania. Píšeme a publikujeme - pracovníčky archívu sú spoluautorkami prevažnej väčšiny obecných monografií, vydaných po roku 1990.
Spomenuli ste, že archív má slúžiť ľuďom. Zaujímajú ich vôbec archívne dokumenty?
- Záujem o archívne dokumenty má dve podoby. Na jednej strane sú to študenti, historici a iní záujemcovia o históriu, ktorí chodia do archívu študovať. Stále viac ľudí nás navštevuje kvôli hľadaniu svojich predkov, pretože od roku 2009 preberáme štátne matriky, ktoré sa začali viesť v roku 1895.
Prakticky každý deň navštívi archív aspoň jeden bádateľ. Druhú skupinu návštevníkov archívu predstavujú ľudia, ktorí potrebujú kópie vysvedčení či dokumentov slúžiacich k usporiadaniu majetkových záležitostí. Takmer tisíc kópií takýchto dokumentov, ktoré sme vydali v uplynulom roku, vari dostatočne dokumentuje záujem o archívne dokumenty.
Ako ste spomínali, navštívi vás pomerne dosť ľudí. Mali ste od nich aj nejaké kuriózne požiadavky?
-Takú žiadosť, akú dostali kolegovia v Slovenskom národnom archíve, sme nezaevidovali. Obrátila sa nich študentka so žiadosťou o poskytnutie archívnych dokumentov o sociálnej starostlivosti v praveku. Kurióznosť žiadostí sa odvíja hlavne od nesprávnych predstáv o tom, aké údaje sú k vyhľadaniu archívneho dokumentu potrebné. Archivári sa často menia na detektívov - je až zarážajúce, aká krátka je ľudská pamäť. Ľudia zabúdajú mená i roky úmrtia svojich blízkych, nepamätajú si, kedy ukončili školu (niekedy ani to, do ktorej chodili), kedy postavili dom, kúpili majetok atď.
Ktoré sú najvzácnejšie dokumenty vo Vašom archíve?
- Klenotom nášho archívu je listina z roku 1376. Je to mandát Ľudovíta Veľkého adresovaný kastelánovi uhrovského hradu, v ktorom mu oznamuje, že Bánovce vyníma spod právomoci uhrovského hradu. Nakoľko privilégium o udelení mestských výsad sa nezachovalo, je tento list nepriamym dôkazom, že Bánovce boli istý čas slobodným kráľovským mestom.
Významná je i Mestská kniha mesta Bánovce, ktorá pochádza zo 16. storočia a je písaná v dobovej slovenčine. Obsahuje zápisy o majetkovoprávnych záležitostiach mešťanov. V knihe sú zaznačené právne úkony uskutočnené pred richtárom a mestskou radou, týkajúce sa najmä kúpy domov, lúk, kopaníc, ale nachádzajú sa v nej aj testamenty občanov Bánoviec a kronikárske záznamy, napríklad záznam o plienení Turkov v Bánovciach v septembri roku 1663, počas ktorého bol zavraždený aj richtár Ondrej Filo.
Dokumenty z činnosti mesta Topoľčany do 19. storočia sa v archíve, bohužiaľ, nenachádzajú. Padli za obeť viacerým požiarom, ktoré v minulosti mesto postihli. Najvzácnejší dokument týkajúci sa Topoľčian je listina Karola VI. z roku 1723 o rozšírení počtu trhov v meste.
