NITRIANSKA BLATNICA. Zachované veľkomoravské múry až do výšky päť a pol metra sa podarilo objaviť pri reštaurovaní Rotundy svätého Juraja v Nitrianskej Blatnici. Znamená to, že rotunda je najstaršou stojacou rotundou na Slovensku aj v širšom stredoeurópskom priestore. Veľkomoravské múry uvidí aj verejnosť. Reštaurátori ich chcú ponechať odkryté v pôvodnom stave, ako ich postavili stavitelia v poslednej štvrtine 9. storočia. Turisti, ktorí Rotundu svätého Juraja v okrese Topoľčany navštevujú v rámci turistickej trasy na vrch Marhát, tak môžu už dnes vidieť stavebné časti staré 1 100 rokov. Reštaurovanie by sa malo skončiť na budúci rok, závisieť to však bude od finančných prostriedkov. Akcia je financovaná z podporného fondu Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom.
Objav z najstaršieho obdobia existencie rotundy je výnimočný aj preto, že múry sa zachovali bez akýchkoľvek vtedajších stavebných zásahov. Celkový vzhľad rotundy radikálne zmenila až baroková prestavba. „Pôvodné múry rotundy stoja do výšky 565 centimetrov, čo je ojedinelé a unikátne,“ povedal vedúci reštaurátor Jozef Dorica. Od posledného výskumu v 70-tych rokoch 20. storočia panovala domnienka, že rotunda vznikla na veľkomoravských základoch, no samotnú nadzemnú stavbu postavili niekedy medzi rokmi 1000 až 1050. Najnovšie nálezy však jednoznačne dokázali, že múry rotundy sú staršie a pochádzajú pravdepodobne z poslednej štvrtiny 9. storočia.
Reštaurátorský výskum sa začal v roku 2009, samotné reštaurovanie v roku 2010. Veľkým objavom bol nález pôvodného okna z najstaršieho obdobia. Omietky v ňom podľa Doricu vyzerajú, akoby tam len včera odtiahol murár svoju murársku lyžicu. „Je to snehobiela malta, sú tam aj odtlačky debnenia. Určite budeme pokračovať v exaktných výskumoch omietok, mnohé veci sa ešte budú dať zistiť,“ podčiarkol Dorica. Na stene v severovýchodnej časti lode rotundy objavili reštaurátori červený konsekračný kríž. „Konsekračné kríže v kostoloch poznáme vo väčšine prípadov rovnoramenné. Tento robustný kríž s predĺženým vertikálnym ramenom v spodnej časti je tvarovo blízky staroslovanským pamiatkam zlatníctva z 9. storočia,“ povedal Dorica. Reštaurátori predpokladajú, že sa viaže k najstaršej histórii vzniku rotundy. Ďalším objavom bolo sekundárne vytvorené pastofórium, ktoré je síce mladšie ako okno či kríž, no tiež spadá do najstaršieho obdobia rotundy.
Rotunda svätého Juraja v minulosti patrila k veľkomoravskému dvorcu, neskôr k osade, ktorá zanikla v priebehu 13. storočia. Ukázal to archeologický výskum v rokoch 1974 až 1980. Archeológovia okolo rotundy našli aj 130 hrobov. V 13. storočí ľudia z osady odišli, zrejme do nižších polôh. Rotunda sa zmenila na ruinu. Na začiatku 16. storočia ju dal niekto opraviť a zaviedol tu tradíciu svätojurajských pútí, ktorá sa zachovala až dodnes. Nebola to však Mária Thurzová, ako uvádzajú niektoré pramene, pretože tá v tom čase nežila, podotkol Dorica. „Je to úžasné, že rotunda prežila, že ju nerozobrali napríklad na stavebný kameň a zaujímavé je, že za tých približne 400 rokov najstaršej existencie tu nedošlo k žiadnym stavebným zásahom. Jediný faktor, ktorý tu zanechal stopy zmien do jej opravy v 16. storočí, bol čas,“ povedal Dorica.
