BÁNOVCE NAD BEBRAVOU. V Nemocnici Bánovce na JIS interného oddelenia zachránili život dvom ľuďom na základe banskobystrickej diagnostiky a liečebného protokolu. Hospitalizovali ich so závažnou otravou muchotrávkou zelenou.
Hodnota jedu amatoxínu, ktorú namerali mužovi, bola doteraz najvyššia na Slovensku. Na detskom oddelení hospitalizovali ďalšie, iba jeden a pol ročné dieťa. Otrava muchotrávkou zelenou sa v tomto prípade nepotvrdila.
Podľa štatistík je úmrtnosť neliečených prípadov otráv muchotrávkou zelenou u dospelých 30 až 40 percent. Deti umierajú až v 80 percentách.
Mužovi namerali rekordne veľa jedu
„Hodnota jedu u muža bola tak výrazne zvýšená, že by sa mohla zapísať do Guinessovej knihy rekordov. Iba vďaka intenzívnej a finančne náročnej liečbe sa nám podarilo zachrániť životy bez akýchkoľvek následkov. Súčasne sme zabránili závažnému poškodeniu pečene a obličiek, bez nutnosti transplantácie, či hemodialýzy,“ konštatoval Alexander Klabník, primár interného oddelenia.
Nameraná hodnota bola doteraz najvyššia na Slovensku a desaťnásobkom hodnoty, kedy je riziko úmrtia vysoké.
Dvojica zjedla zmes húb na vajíčku, boli presvedčení, že jedia suchohríby a jedlé bedle.
Profesor Svetozár Dluholucký z Banskej Bystrice sa venuje diagnostike a liečbe otráv muchotrávkou zelenou už vyše 30 rokov. Spolu s tímom vypracovali spôsob liečby svojou komplexnosťou jedinečný na svete. Už niekoľko rokov dokážu zistiť včas a so sto percentnou istotou prítomnosť amatoxínu v krvi alebo v moči.
Otrávený však musí prísť do troch dní od zjedenia huby. Profesor Dluholucký poskytuje konzultácie telefonicky vo dne aj v noci.
Zelená je zákerná
V 70. a 80. rokoch minulého storočia boli lekári odkázaní na mykologické vyšetrenie, alebo na výplachy z čreva. Výsledky mali často neskoro.
„Liečili sme vtedy naslepo. Radšej zbytočne, ako vôbec,“ konštatuje špecialista.
Dluholucký hovorí, že otrava muchotrávkou zelenou je mimoriadne zákerná. Príznaky sa objavujú najskôr za štyri hodiny, niekedy až po 24 hodinách. Otrávení ich často už nedávajú do súvislosti s konzumáciou húb. Nebezpečné je, že nevoľnosť, vracanie a hnačky strieda úľava. Jedy napádajú bunky v genetickom kóde. Nielen obličky a pečeň, ale aj črevné bunky a biele krvinky.
„Môžem hrdo povedať, že naším protokolom liečime bez následkov viac ako 92 percent detí aj dospelých. V zvyšných ôsmich percentách prípadov nepostupovali podľa liečebného protokolu. Transplantáciu pečene alebo obličky považujem za zlyhanie používateľa spôsobu našej liečby,“ konštatoval Dluholucký.
Svetozár Dluholucký poskytne od júna do októbra okolo 120 konzultácií. Podľa toho, ako sa v ktorom roku darí hubám, majú päť až 30 pozitívnych výsledkov na amatoxíny.
Plávka so zásterkou
Medzi hubármi sa hovorí, že každý bezpečne rozozná muchotrávku zelenú, najjedovatejšiu hubu na Slovensku.
Dluholucký však tvrdí, že muchotrávku zelenú si ľudia môžu ľahko pomýliť, napríklad s plávkou, šampiňónom, či bedľou.
„Šampiňón ani plávka nemajú v zemi puzdro, takzvaný kalich smrti, z ktorého muchotrávky vyrastajú. Plávky nemajú zásterku. Jedna otrávená pacientka povedala, že zjedla zelenú plávku so zásterkou. Lepší popis muchotrávky zelenej som nepočul. Šampiňón má vždy aspoň ružovkasté, až hnedé lupene podhubia. Muchotrávka nikdy. Kto si toto nevšíma a zbiera huby hlava nehlava, je samovrah,“ dodáva Dluholucký.
