TOPOĽČANY. Ministerstvo pôdohospodárstva chce pomáhať slovenským hydinárom pri umiestňovaní výrobkov na Slovensku. Informoval nás o tom minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek na stretnutí s predstaviteľmi Únie hydinárov Slovenska, ktoré sa konalo v spoločnosti Hyza, a. s., v Topoľčanoch. Hydinársky priemysel je jeden z tých, ktorý bol najviac postihnutý za posledných dvadsať rokov. Výroba jatočnej hydiny nestačí ani na 50-percentné pokrytie spotreby domáceho obyvateľstva.
Socializmus alebo utópia?
„Vodná hydina nám v podstate úplne odišla a dnes máme možno len päťpercentné kapacity, ktoré na Slovensku potrebujeme. Riešime stav tak, aby sme nastavili systém, aby sme ho prebudili, aby sme hľadali riešenia, ako zabezpečiť odbyt, hlavne cez obchodné reťazce, ktoré realizujú až 80 percent takejto produkcie,“ skonštatoval Jahnátek.
Minister kritizoval i obchodnú stratégiu reťazcov, keďže majú na hydine aj 25-percentné marže v čase, keď dodávateľom nechce nikto zvýšiť výkupné ceny ani o cent. „Je to neriadený stav, kde si každý uchmatne čo môže, a kto má väčšiu silu, ten systém viac zneužíva,“ povedal Jahnátek. Ministerstvo nemôže obchodníkom diktovať ceny, ale môže ich monitorovať. Preto začínajú vznikať komoditné rady, ktoré budú monitorovať všetky najdôležitejšie komodity v potravinárskom priemysle.
Zverejňovanie marží sa však nepáči prezidentovi Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavlovi Konštiakovi. „Ak sa chceme vrátiť k socializmu, tak je to správne,“ povedal.
Proti zverejňovaniu marží by Konštiak nenamietal, len ak by sa to týkalo všetkých podnikateľov na Slovensku. Takéto opatrenie podľa neho do trhového hospodárstva nepatrí.
„Považujem to za totálny ekonomický aj politický lapsus,“ povedal Konštiak.
Marža nie je len zisk, ale sú to všetky výdavky obchodu, teda aj platy ľudí či energie, povedal analytik obchodu Ľubomír Drahovský. Zverejňovanie marží považuje Drahovský za utópiu: „Neviem si predstaviť, ako by sa k tomu štátni úradníci dopracovali.“
„Zverejnenie marží by zvýhodňovalo nákup od zahraničných dodávateľov so skrytými dodacími podmienkami,“ povedal vrchný riaditeľ sekcie obchodu COOP Jednota Slovensko Ján Bilinský.
Budú trestať negatívnou reklamou
„Budeme sledovať vývoj a situáciu na okolitých trhoch aj cenové marže. Cenová rada bude potom dávať návrhy, čo treba zo strany štátu urobiť, aby sme zrovnomernili marže v celom cykle. Jediné, čoho sa obchodné reťazce obávajú, je negatívna reklama a tú budeme aplikovať. A budeme zverejňovať aj obchodné marže jednotlivých reťazcov na jednotlivé potravinové komodity a potom sa s tým budú musieť vysporiadať, lebo určite to bude mať vplyv na ich odbyt,“ pokračoval minister.
Výsledky práce komodit-ných rád by mali byť k dispozícii do konca roka. Budú mať za úlohu zvýšiť aj spotrebu domácich potravín. Ministerstvo chce, aby na pultoch predajne bolo až 80 percent domácich potravín v priebehu štyroch až šiestich rokov. Dnes je tento podiel iba 46-percentný. „Komoditné rady budú v spolupráci s obchodnými reťazcami robiť aj nábehové krivky, ony musia zabezpečiť výrobné kapacity, spracovateľské kapacity, systém štátnej podpory na to, aby sme mohli 80 percent domá-cich potravín na našom trhu zabezpečiť," dodal Jahnátek.
Konštiak však pripomína, že v Únii funguje voľný trh. Obchodníkovi tak nemôže žiaden zákon prikázať, kde a aký tovar má nakupovať.
Kvóty na slovenské potraviny či verejné marže by podľa konateľky reťazca Billa Jany Zemánkovej mohli viesť k nedostatku niektorých potravín na trhu a tiež k zdražovaniu.
„Zverejňovanie marží reťazcov nemôže nahradiť dopyt slovenských spotrebiteľov po slovenských produktoch,“ povedala Zemánková.
Drahovský si myslí, že po zverejnení obchodných marží by sa mohli dostať ceny potravín na jednu úroveň. Nákupné ceny pre dodávateľov sú totiž podľa neho takmer rovnaké.
Zvýšenie podielu sloven-ských potravín na našich pultoch na 80 percent do štyroch rokov nepovažuje Drahovský za reálne. „Potravinárska produkcia na Slovensku nie je schopná dodať také množstvo vlastnej výroby,“ upozornil.
Bilinský si myslí, že by to šlo, ale s podporou domácej poľnohospodárskej produkcie. Súhlasí s ním aj Zemánková. No najprv treba podľa nej presne určiť, čo slovenský výrobok vlastne je.
Nález salmonely ukázal výhody domácich výrobcov
Jahnátek zdôraznil, že v potravinárskom priemysle sa budú salmonely vyskytovať vždy. Dôležité je, či správne funguje systém ochrany spotrebiteľov.
TOPOĽČANY. Domáce potraviny v našich obchodoch sú v krízových situáciách pre spotrebiteľov menej rizikové ako výrobky zo zahraničia. Myslí si to minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. Podľa neho to dokazuje aj nález salmonely, ktorá bola tento týždeň objavená v kuracej fašírke v obchode v Považskej Bystrici. Výrobcom mäsovej zmesi bola spoločnosť Hyza, a. s., v Topoľča-noch. Podľa záverov kontroly regionálnej veterinárnej a potravinovej správy však podnik zdrojom vzniku salmonely v hlbokomrazenej kuracej zmesi fašírka nebol.
Boli odoberané vzorky v rámci celého výrobného procesu a žiadna salmonela zistená nebola. Až následne, keď sa výrobky vyexpedovali do skladu, tak sa zachytila vzorka, v ktorej sa salmonela zistila. Kedy a ako sa tam dostala, dnes nevieme presne zistiť, uviedol Jahnátek po rokovaní s predstaviteľmi podniku Hyza. Podľa jeho slov sú však na celej záležitosti dôležité aj iné aspekty. Ako zdôraznil, v potravinárskom priemysle sa budú salmonely vyskytovať vždy.
Dôležité je, či správne funguje systém ochrany spotrebiteľov. Tento nález salmonely je veľmi dobrým príkladom. Tu sa ukázalo, prečo je dôležité konzumovať domáce potraviny. V podniku Hyza vedeli presne koľko toho urobili, presne kam a koľko výrobkov išlo. Na základe týchto údajov veterinári vedeli v priebehu 24 hodín stiahnuť celý tovar. Viete si predstaviť, keby to bolo napríklad z poľskej hydiny? Veď sa týchto informácií nedopátrame do troch mesiacov. Toto je príklad, ako funguje kvalitný slovenský výrobca, skonštatoval Jahnátek.
Minister je presvedčený, že práve v takýchto krízových situáciách sa naplno prejavia výhody domácich producentov potravín. Aj to je podľa jeho slov jeden z dôvodov, prečo chce dostať na pulty slovenských obchodov čo najviac domácich výrobkov.
Tasr
