Keď sa pomaly pred štvrťstoročím stalo slovíčko brannosť a jeho odvodeniny ideovo nevítaným, prejavilo sa to v školských, športových, ale aj v kynologických kruhoch. Ktosi odhalil v prídavnom mene branný pravdepodobne ducha militarizmu a dal ho takmer na index.
Prašickí „psičkári“ nie sú žiadni staromilskí rebeli, ale svojej záľuby v behaní so psom a prekonávaní takých nevinných prekážok ako je brvno cez jarok (kladina), prechod cez betónovú skruž (tunel), preskok cez záhradný plot (bariéra), sa nemienili vzdať. Príležitostne si tiež zastrieľali zo vzduchovky do terča a kameňom (granátom) triafali do vymedzeného kruhu. Také sú (v zátvorkách uvedené) totiž predpísané disciplíny branného viacboja kynológov, ktoré pretekár a pes musia plniť spolu a dopĺňa ich tzv. obrana, čiže úloha psa zadržať na psovodov pokyn unikajúceho zlodeja, výtržníka a prípadne i špióna.
Našťastie takých viacbojárov sa našlo na Slovensku viacero, takže sa príležitostne stretávali na rôznych pohárových súťažiach. Pravidelne celé dve desaťročia na prašickej Duchonke. A tak, keď handlovský veterán a významná osobnosť slovenského kynologického športu Anton Šabík prišiel s návrhom usporiadať po mnohých rokoch Majstrovstvá Slovenska v brannom viacboji kynológov, padla organizátorská voľba na Duchonku.
V tretiu septembrovú sobotu a nedeľu sa zišlo pod brezami pri jazere 46 pretekárov rôzneho veku a rovnaký počet psov rôznych rás. Prišli z osemnástich kynologických klubov od Krompách cez Ružomberok, Banskú Belú, Krupinu, Horšu, Handlovú, Novú Baňu, Lazany, Nitricu, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Nitru, Tomášov, Šamorín až po Trnavu, Jablonicu a Senicu. Privítali ich hostitelia – súperi na čele s pani starostkou Erikou Nemešovou, pretože predstavitelia obce sú kynologickému športu tradične naklonení.
Nedeľné ráno ako vymaľované, slniečko sa máča v trblietavej hladine jazera, tá najvhodnejšia chvíľa na slávnostný nástup. Dobre vyspaní dvojnohí i nedočkavo štekajúci štvornohí pretekári, sústredení vážni rozhodcovia a členovia organizačného štábu. Pochlapili sa aj sponzori, cien a suvenírov bolo pod obecnou, štátnou i únijnou vlajkou skutočne hojne.
Prvé vybiehajú na trať dievčatá – žiačky, ktorých sa prihlásilo 6, chlapcov bolo o jedného viac. Psy krátko i dlhosrsté, krátko i dlhonohé, bodrý jazvečík i statný retriever. V druhej kategórii – dorasteneckej štartovalo 5 dievčat a 5 chlapcov. Početnú rovnováhu pohlaví zachovala aj dospelácka kategória – žien prišlo na štart 12, presne toľko mužov. Na vôdzkach priviedli prevažne nemecké ovčiaky, ale boli aj rotvajlery, doberman i čierny buldog.
Žiaci majú pred sebou kilometer, dorastenci a dospelí dva kilometre behu a predpísané prekážky. Panuje patričné napätie, psovodi sa rozcvičujú, psy už tiež cítia, že ide do tuhého, rozhodcovia sa vybrali na svoje posty, aby všetko prebiehalo hladko a disciplinovane.
Na oživených majstrovstvách Slovenska nemôže chýbať ani prezident Slovenského kynologického zväzu Juraj Štaudinger. S očividnou spokojnosťou sleduje férové zápolenie. Nečudo, že na záver vyslovil Prašičanom hlboké uznanie za trpezlivú obetavosť i sympatickú zanovitosť, s akou udržiavali branný viacboj v kynologickej komunite. Nemohol tiež nepochváliť dobrú organizáciu a priateľskú atmosféru, ktorá panovala pri duchonskom jazere po oba dni. Kľúčová osobnosť, pilier prašického kynologického života, predseda klubu a neúnavný organizátor odovzdal pánu prezidentovi príležitostnú sklenú plaketu pripomínajúcu obnovenú tradíciu.
Výsledky:
Žiačky: 1. Monika Adamčiaková z Ružomberka, Angelika Gálisová, 3. Eva Danišová obidve z Prašíc.
Žiaci: 1. Peter Kováč z Horše, 2. Tomáš Vaček zo Šamorína, 3. Jakub Šebo z Horše.
Dorastenky: 1. Lucia Kolenčíková z Nového Mesta nad Váhom, 2. Terézia Zónová z Jablonice, 3. Lucia Wernerová z Trenčína.
Dorastenci: 1. Erik Grežďo z Prašíc, Andrej Gonda z Krupiny, Dominik Hudák, z klubu Anička
Ženy: 1. Alžbeta Balajová z Trenčína, 2. Janka Tišťanová z Banskej Belej, Ivana Hrubšová zo Senice-Čáčova.
Muži: 1. Peter Pista, 2. Peter Detko, obaja z Prašíc, Ján Gonda z Horše.
Nikto neprotestoval, nikto nespochybňoval výsledkovú bilanciu pretekov. Ich priebeh chválil aj hlavný rozhodca, skúsený kynológ z Trenčína Viliam Ružička. Za každým menom vystupujúceho na stupne víťazov sa ozýval prajný potlesk. Pani starostka trpezlivo vešala stuhy s medailami na krk všetkých víťazov.
„Som nesmierne rada, že sa mohli majstrovstvá konať u nás. Je to zlatá bodka za sezónou, ale hlavne ocenenie, že sa naši psičkári celé roky nevzdávali. Bez náreku a ponosovania sa, predovšetkým pre vlastný dobrý pocit sa stretávajú, nezávidia si, nie sú hašteriví a dokázali pritiahnuť k náročnému športu deti a mladých ľudí. Vybudovali si svojpomocne vlastné športovisko, obec im poskytla časť budovy na zriadenie klubovne. Upravili si ju, vymaľovali, všetko tak samozrejme, že ani o nich neviem, na rozdiel od niektorých iných...“ zhodnotila pani E. Nemešová jednu milú kapitolku prašického obecného života.
Autor: vič
