RADOŠINA. Archeologické nálezy dokázali, že jaskyňa Čertova pec bola osídlená už v období stredného paleolitu, starej kamennej doby, v období zhruba 80.000 rokov pred naším letopočtom. Napriek tomu, že jaskyňa je vzácnou archeologickou a paleontologickou lokalitou, patrí k najmenej známym slovenským jaskyniam.
Všade inde vo svete by si vyslúžila náležitú pozornosť, my sme zatiaľ v tomto smere pozadu, uviedla starostka Radošiny Marta Kolková. Obec by podľa jej slov chcela v budúcnosti v blízkosti jaskyne umiestniť informačné tabule, ktoré by poskytovali návštevníkom informácie o význame tejto lokality. Svoje miesto bude mať Čertova pec i v pripravovanom múzeu, ktoré vzniká v priestoroch pod obecným úradom v centre obce. Archeologický ústav nám prisľúbil, že nám poskytne časť nálezov z Čertovej pece a budeme ich môcť vystaviť v našom obecnom múzeu, konštatovala starostka.
Malá krasová jaskyňa sa nachádza na juhovýchodnom úpätí Považského Inovca. Pretína ju niekoľko tektonických puklín. Obojstranne priechodná 27 metrov dlhá, v priemere šesť metrov široká a maximálne 4,6 metra vysoká tunelovitá jaskyňa vznikla erozívnou činnosťou, prietokom vody. Radošinčania však majú na vznik jaskyne iné vysvetlenie podľa ľudovej povesti ju vyhĺbili čerti, preto aj dostala pomenovanie Csertowa Pecz. Pod týmto názvom spomína jaskyňu polyhistor Matej Bel v knihe Notitia Hungariae novae historico-geographica..., vydanej vo Viedni v roku 1742. V monografii Nitrianskej župy z roku 1898 sa jaskyňa uvádza pod maďarským názvom Ördögkemencze. Obyvateľmi jaskyne údajne boli v minulosti aj zbojníci, ktorí lúpili na neďalekej hradskej spájajúcej Nitru s Piešťanmi a v jaskyni našli úkryt. Čertova pec bola v roku 1981 vyhlásená za chránený prírodný útvar a o 13 rokov neskôr sa stala prírodnou pamiatkou.
O jaskyni ako o možnom úkryte pravekého človeka sa prvýkrát zmienil archeológ Národného múzea v Prahe Jiří Neustupný v roku 1932. O päť rokov neskôr našiel nemecký archeológ Lothar Franz Zotz v jaskyni neolitický črep, zlomky mamutoviny a dva pazúrikové úštepy, na základe ktorých uvažoval o paleolitickom osídlení jaskyne. Archeologický ústav SAV v Nitre uskutočnil na Čertovej peci v rokoch 1958 až 1961 systematický výskum pod vedením archeológa Juraja Bártu. Výskum potvrdil osídlenie z obdobia paleolitu, eneolitu, staršej železnej doby, stredoveku, ako aj novoveké nálezy. Medzi najvýznamnejšie nálezy z jaskyne patrí stredopaleolitické a mladopaleolitické osídlenie reprezentované superpozíciou troch kultúrnych vrstiev. Úsilie realizovať v jaskyni paleolitický skanzen s odbornými textami a figurínami neandertálcov v životnej veľkosti stroskotalo na nedostatku financií.
