TOPOĽČANY. Už takmer rok sa snaží Augustín Johančík dopátrať pravdy o vykynožení 16 zajacov, ktoré doma choval. Neodradil ho ani fakt, že polícia prípad uzavrela. Pátra tak na vlastnú päsť. Ako sám vraví, polícii veril. Ale to bolo veľmi dávno. Dnes už žiadnemu mužovi zákona vraj neverí. Toľká nedôvera v zelené inštitúty u neho spôsobila tragédia, ktorá sa mu stala ešte pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Vtedy mu vzbĺkla kôlňa chybou suseda. Okolnosti spôsobili, že oheň sa rozšíril až k letnej kuchyni pána Johančíka, na ktorej zhorela aj časť strechy. Policajti (vtedy ešte príslušníci VB), ktorí tento prípad vyšetrovali, tvrdili, že oheň vznikol na pozemku Augustína Johančíka. Lenže podľa neho to bola lož, lebo prvá začal horieť susedova kôlňa a od tej sa chytila aj tá jeho. Dlhé mesiace sa snažil dovolať pravdy.
Ohlásil to teda na Inšpekcii Ministerstva vnútra SR, ktorá po prešetrovaní zistila, že páni v uniformách v tomto prípade pochybili a pravdu má vlastne on – teoreticky obvinený z požiaru. „Vaše podania sú oprávnené, nakoľko v postupe príslušníkov VB boli konštatované nedostatky pri obhliadke požiaru a zabezpečení prvotných úkonov na mieste činu. Vo veci náhrady škody máte nárok uplatňovať si túto v súdnom konaní od Ministerstva vnútra SR.“ Tak znie ortieľ poslaný v januári 1991. Aj takýto dvadsať rokov starý verdikt stále zvoní v ušiach pána Johančíka a nabíja ho silou nevzdať sa pri hľadaní svojej pravdy o tom, kto je zodpovedný za škodu, ktorú mu podľa jeho slov zapríčinili psy firmy Jurton, s.r.o. sídliacej v Tvrdomesticiach.
Rok stará udalosť mu nedá spať
Všetko sa odohralo ešte 4 decembra minulého roka. Augustín Johančík v to ráno našiel svojich zajacov pozabíjaných po dvore. Zavolal teda políciu, aby to prešetrila. Oznámil im, že zajace mu usmrtili traja čierni psy, z toho dvaja rotvajlery. Tie údajne videl v noci behať po svojom dvore. Zistil si tiež, že tieto psy by mali strážiť firmu Jurton. Z tej však 3. decembra v noci ušli, čo potvrdil polícii aj spolumajiteľ tejto firmy. Pán Johančík je teda presvedčený, že práve tieto psy mu zajacov zabili. Problémom je, že dnes to už nevie dokázať. Útočné psy totiž vtedy utiekli do lesa a majiteľ ich dal neskôr podľa polície utratiť.
Augustín Johančík tvrdí, že polícia urobila v tomto prípade viacero chýb, napríklad, že prehliadli psie stopy pri zajačníkoch a nezavolali veterinára. Skúsil sa teda opäť dovolať pravdy na Inšpekcii Ministerstva vnútra SR. „Inšpekcia zistila, že všetko bolo v zmysle zákona a nezistila žiadne pochybenia policajtov,“ povedal pplk. Peter Gregorík, riaditeľ odboru poriadkovej polície v Topoľčanoch. „Policajti vykonali všetky potrebné úkony k objasneniu skutku, obstarali potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia správnym orgánom, ktorému bol spisový materiál predložený k ďalšiemu konaniu,“ dodal.
Ako sa zachovať
Augustín Johančík vraví, že je akousi výstrahou pre ostatných ľudí v podobnej situácii. Nás zaujímalo, ako sa správne zachovať v situáciách, keď pes zaútočí na domáce zviera alebo človeka. „Ak pes pohryzie človeka, poškodený by si mal uhryznutie zdokumentovať, teda si ho odfotiť a zavolať políciu. Mal by si u majiteľa psa zistiť, či je pes očkovaný,“ vraví pplk. Peter Gregorík. Dobré by bolo odfotiť si aj psa, aby ho bolo možné identifikovať. Či sa toto dá uskutočniť v reálnej situácii, je ťažko odhadnúť, pretože človek, na ktorého zaútočí pes, zostane pravdepodobne v šoku. A hľadať mobilný telefón po vreckách je asi tiež to posledné, čo ho napadne. „Problém je v tom, že pes sa veľmi ťažko identifikuje. Potrebný by bol register psov aj s fotkami, útočný pes by sa tak dal vystopovať aspoň podľa znakov. Psy by mali byť tiež všetky povinne čipované,“ myslí si pplk. Gregorík. Ak by išlo o prípad, že nebezpečný bojový pes zaútočí na dospelého človeka alebo dieťa, v najkrajnejšej núdzi je možné psa zneškodniť.
Deravý zákon
Držanie psov popisuje zákon 282/2002. Problémom však je, že upravuje iba niektoré podmienky držania psov a ich vodenie na po vonku. „Skrátka tento zákon je deravý. Nie je v ňom presne upravené, ako musí majiteľ psa zabezpečiť zviera na svojom pozemku, aby nedošlo k samovoľnému úteku a následne k napadnutiu človeka. Nie je v ňom určená ani výška oplotenia,“ dodáva pplk. Gregorík.
