TOPOĽČANY. Slovenská historická spoločnosť v Bratislave, Štátny archív v Topoľčanoch v spolupráci s Tribečským múzeom a Krúžkom historikov SHS pripravili vo štvrtok 29. novembra odborný seminár k stému výročiu odovzdania budovy radnice mestu Topoľčany.
Archivárka Helena Grežďová sa histórii radnice venuje už dlhší čas. „Na radnici sa odohrávali mnohé historické udalosti, konali sa tu stoličné zhromaždenia i stretnutia okolitej šľachty a mešťanov. V júni 1401 sa v Topoľčanoch uskutočnil snem sprisahaneckej šľachty, ktorá predtým detronizovala kráľa Žigmunda Luxemburského a v Topoľčanoch sa rozhodla ponúknuť uhorský trón poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagelovskému,“ predradila nám Helena Grežďová.
Proti novej radnici spisovali protesty
Osud stredovekej radnice zaznamenala aj mestská kronika. Na starých mapách je na ploche námestia juhozápadne od kostola zakreslený obdĺžnikový objekt, ktorý by ste v súčasnosti márne hľadali. Podľa rozmerov na mape možno predpokladať jeho pôdorys približne 12,5 x 7,5 m. Táto jednoposchodová stavba s valbovou strechou bola pravdepodobne stará radnica, ktorá sa v 19. storočí zmenila na „vážnicu“. Vo veľkej prízemnej sieni viseli na pev-ných hradách váhy. Na poschodí bola strážnica, väznica a byt mestského hodinára. Podľa protokolu zo zasadnutia topoľčianskych radných z 19. novembra 1873 sa v bode 3 dohodli, že vážnica sa bude búrať na jar nasledujúceho roku. Budova však stála na námestí minimálne do roku 1903.
Mestská samospráva v tom čase už využívala prízemnú budovu v južnej časti námestia na mieste terajšej radnice. Táto budova určite nebola reprezentatívna a tak sa v roku 1868 radní uzniesli na postavení novej radnice – mestského domu.
Napokon až 26. júna 1909 schválila topoľčianska mestská rada hlasovaním v pomere 16:3 výstavbu novej radnice.
Odporcovia novostavby zaslali 11 písomných apelácií, na ktoré mesto odpovedalo, že nová radnica sa má postaviť „nie z prepychu, ale z nutnosti, lebo stará budova sa už udržať nedá“. Pôžičku na stavbu poskytli dve budapeštianske banky. Základný kameň stavby bol položený 9. mája 1911 a bol doň uložený pamätný spis. Kópia sa zachovala v „šmiráku“ a jej preklad z maďarčiny znie: „V roku Pána 1911 v čase 45. roku vlády a dožitých 81 rokov jeho veličenstva Františka Jozefa I. a v čase pôsobenia ministerského predsedu Kálmána Héderváryho, nitrianskeho župana N. Kreusza a podžupana Ö. Turcsányiho a iných bol tento dokument za prítomnosti dole podpísaných umiestnený do slávnostne posväteného základného kameňa topoľčianskeho mestského domu. Obecné zastupiteľstvo mesta Topoľčany sa na svojom zasadnutí dňa ….. rozhodlo poskytnúť na stavbu nového jednoposchodového Mestského domu 17 500 korún, pre potreby všetkých úradných miestností, bytov určených na prenájom a obchodných priestorov. Budova bude odovzdaná do užívania 1. novembra 1911. V Topoľčanoch …mája 1911“.
„Bolo by, samozrejme, zaujímavé zistiť, či sa tento spis našiel pri rekonštrukcii v roku 1994,“ povzdychla si Helena Grežďová.
Časť priestorov mestského domu obecné zastupiteľstvo prenajalo. Vtedy vznikla potreba prestavby druhého poschodia najmä kvôli umiestneniu daňových úradov. Plány prestavby druhého poschodia radnice realizoval syn topoľčianskeho richtára Štefana Skopeca, ktorý podpisoval zmluvu na jej stavbu v roku 1909, topoľčiansky architekt Eugen Skopec v prvej tretine 20. storočia.
Sídlo vládneho komisára aj MNV
V období slovenského štátu (alebo správne Slovenskej republiky) v rokoch 1939 až 1945 sa výraznejšie zásahy do budovy mestského domu neuskutočnili. V roku 1943 opravil topoľčiansky murársky majster Štefan Matejčík fasády mestského domu a vybetónoval jeho dvor. Ďalšie úpravy, napríklad maľovanie miestností plánované v roku 1944, odložili na „pozdejší čas“.
V roku 1940 sa skončil prenájom obchodných miestností v budove mestského domu Tatra banke, filiálke v Topoľčanoch, ktorá tu sídlila od roku 1937. V tom istom roku sa uskutočnili murárske opravy na bernom (daňovom) úrade. V roku 1941, po vyprázdnení bytu v mestskom dome Dr. Fridrichom Tauszom, ktorý sa musel vysťahovať preto, že židom bolo zakázané bývať vo „frontálnych“ bytoch (byt frontálne obrátený na Štefánikovo nám.), sa uskutočnila jeho oprava.
Najzávažnejšie prestavby budovy sa uskutočnili v období tzv. socializmu v jej prízemí s prevádzkami obchodov potravín a drogérie. Nádvorie budovy bolo naozaj nevzhľadné a nevylepšilo ho ani to, že sa od roku 1960 do roku 1994 stalo sídlom Vlastivedného, neskôr Okresného vlastivedného (dnes Tribečského) múzea, ktoré malo na poschodí svoje expozície (doteraz Topoľčanci spomínajú na vystaveného mastodonta z Kuzmíc či egyptskú múmiu, ktorú dal do Topoľčian dopraviť jeho prvý riaditeľ Vladimír Kedrovič).
Miestny národný výbor v Topoľčanoch sa z mestskej radnice vysťahoval v roku 1980 do novopostavenej budovy na Bernolákovej ulici. V pôvodných radničných priestoroch ostali iba obradná sieň a matrika. Výrazným zásahom do architektúry stavby počas výmeny strešnej krytiny, plánovaným komunistami v roku 1988, zabránili „pamiatkari“ a nežná revolúcia v roku 1989.
Radnica po roku 1989
Po zmenách režimu v roku 1989 objednali ešte funkcionári Mestského národného výboru štúdiu Rekonštrukcie radnice v Topoľčanoch, ktorú vypracoval š. p. Projekting Ružomberok. Do kroniky mesta sa ako prvý deň opravy radnice vpísal 1. december 1993. Komplexná rekonštrukcia radnice sa uskutočnila v rokoch 1994 – 1996. Projekt rekonštrukcie napokon spracovala architektonická kancelária v Bratislave pod vedením Ing. Vladimíra Müllera. Autori, bohužiaľ, nevyužili bohatú historickú projektovú dokumentáciu, zachovanú v topoľčianskom štátnom archíve. Nevedeli o nej a mali k dispozícii iba dobovú fotografiu pohľadu na južnú stranu námestia. Prízemie čelnej fasády bolo preto riešené veľkými výkladovými otvormi so segmentovým sedlovým záklenkom. Pôvodne, ako vidieť v historickej dokumentácii, tam boli drevené výkladce obchodných priestorov, prestavané v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Jedným zo zachovaných pôvodných objektov radnice ostala dominantná fasáda s mohutnou strechou a v strede s vežičkou, ako aj kartuša s topoľčianskym erbom.
Ukončenie prác, plánované v decembri 1995, sa oneskorilo o 4 mesiace kvôli užívateľovi bývalej predajne potravín. Prvá časť rekonštruovaných priestorov radnice bola daná do užívania už v roku 1995.
Slávnostné otvorenie zrekonštruovanej radnice sa uskutočnilo 21. mája 1996. Vtedajší primátor mesta Pavol Segeš vyzdvihol aj zásluhu svojho predchodcu, dnes už bohužiaľ nebohého Jána Korca, ktorý sa o rekonštrukciu budovy výrazne zaslúžil.
Autor: oš, hg
