TOPOĽČANY. Pohľad do kulinárskej histórie v oblasti prípravy a pitia nápojov prináša prezentačné podujatie Nápoje našich predkov, ktoré pripravilo Tribečské múzeum v Topoľčanoch. Návštevníkom ponúka nielen informácie o najstarších nápojoch, ale aj zaujímavé fakty o nich, súvisiace so zámorskými objavmi. Podujatie, ktoré potrvá do 27. februára tohto roka, je obsahovým zameraním určené najmä deťom materských a žiakom základných škôl. Nápoje našich predkov približujú minulosť, v ktorej ľudia nepoznali rôzne druhy nápojov ako dnes. Základom bola iba čistá voda a rôzne odvary z rastlín a byliniek.
Až neskôr sa do Európy dostal čaj, kakao, káva. Pitie týchto nových nápojov dovezených z ďalekých krajín ale bolo výlučne výsadou bohatých, uviedol Bohuš Sasko z Tribečského múzea. Pravlasťou kávy sú africké štáty Etiópia a Keňa. V 14. storočí sa dostala na Arabský polostrov do pútnického mesta Mekka, kde mali možnosť zoznámiť sa pútnici z celého sveta. Prvá kaviareň v Európe bola otvorená v roku 1645 v Benátkach. Začiatkom 18.storočia začali Angličania, Francúzi i Portugalci vo svojich kolóniách po celom svete zakladať plantáže kávy. Dnes je káva po rope druhou najobchodovanejšou komoditou vo svete, pestuje sa približne v 80 krajinách.
Štáty Strednej a Južnej Ameriky pokrývajú zhruba 70 percent produkcie kávy. Dejiny čaju sú ešte staršie. Podľa legendy približne v roku 2737 p.n.l. čínskemu cisárovi Šang nungovi pri jeho cestách padli do kotlíka s vriacou vodou lístky čaju. Vznikol lahodný nápoj, ktorý sa rozšíril po celej krajine. Do Európy sa ale dostal až prostredníctvom holandských moreplavcov v roku 1610.
