Nové vedenie HC Topoľčany má za sebou prvý súťažný ročník, a preto je čas obzrieť sa za sezónou 2012/2013. Na naše otázky nám odpovedal prezident HC Topoľčany Pavol Lepey.
Máte za sebou prvý ročník ako prezident klubu HC Topoľčany. Ako by ste zhodnotili práve skončenú sezónu?
- Určite to pre nás nebol ľahký rok, pretože sme nastúpili do lode, ktorá už mala udané určité smery, a navyše o chode celého klubu sme nemali veľa informácií. Ako sa však neskôr ukázalo, výsledok je vcelku pozitívny. Samozrejme, sú aj veci, ktoré nás negatívne, no na druhej strane aj pozitívne zaskočili. Myslím si, že prvý ročník môžem hodnotiť len ako úspešný.
Valné zhromaždenie sa konalo až v júli, na veľké zmeny zrejme veľa času nebolo...
- Niektoré veci už boli dané od predchádzajúceho vedenia - napríklad zmluvy s niektorými hráčmi, a preto nemalo zmysel už tieto veci meniť, rovnako bola vyriešená aj trénerská otázka. Na zmeny už nezostal čas, a tak sme pokračovali v začatej práci. Niektoré veci sme sa snažili postupne presmerovať tak, ako sme si to predstavovali do ďalšieho obdobia. Navyše, do toho všetkého prišli oslavy osemdesiateho výročia založenia hokeja v Topoľčanoch, a tak na začiatok sezóny nás čakalo riadne veľa práce. Nakoniec sa však ukázalo, že dokopy sa dala správna partia ľudí, ktorí vedia potiahnuť za jeden povraz, a to ma skutočne potešilo.
Začiatok sezóny spestrili oslavy 80. výročia založenia topoľčianskeho hokeja. Čo hovoríte s odstupom času na organizáciu?
- Akcia sa vydarila, ľudia sa bavili a bolo to spestrenie aj pre samotných hokejistov. Aj tieto oslavy sme využili na sprievodné akcie, aby sme k hokeju prilákali čo najviac mladých chlapcov a dievčat.
Poďme si prebrať jednotlivé družstvá. Muži Topoľčian sa po dvoch rokoch opäť prebojovali do play-off...
- Môžem povedať, že muži majú za sebou úspešnú sezónu. Celú sezónu by som však rozdelil na viacero častí. Na začiatku ligy prišli slabšie výsledky, po ktorých nasledovala vlna víťazstiev, ktorá zároveň priniesla eufóriu do topoľčianskeho hokeja. Po dlhej dobe som osobne počul na tribúne tlieskať a povzbudzovať divákov, čo u nás, žiaľ, nebýva zvykom. Potom prišlo obdobie, keď sa prestalo dariť. Pribudli ochorenia a hráči, ktorí boli pod zmluvami, odišli do zahraničia. Zároveň sa vytratila z mužstva herná pohoda a chlapci sa trápili vo viacerých zápasoch. Prichádzali výsledky ako na hojdačke, najskôr skvelý výkon, hneď na to prekvapujúca prehra. Výsledkom toho bol aj fakt, že až do predposledného kola sme museli bojovať o účasť v play-off. Žiaľ, hneď v prvom kole sme narazili na neskoršieho víťaza I. ligy a prehrali sme 3:0 na zápasy. Myslím si, že v play-off to nebolo úplne stratené, pretože minimálne v Bardejove sme mohli aspoň jeden zápas vyhrať, no bolo to aj o šťastí.
Juniori boli čiernym koňom. Najskôr sa prebojovali do baráže a odtiaľ putovali až do Extraligy. Určite príjemne prekvapili...
- Na začiatku sezóny sme si stanovili jasný cieľ – dostať sa do baráže. Juniorka nebola počtom silný kolektív, hráčov bolo málo. Tréner Saliji sa však vynikajúco zhostil úlohy trénera a dokázal z chlapcov vyťažiť maximum. Chalani bojovali na ľade a v I. lige sa držali na prvých dvoch postupových miestach. Prvotný cieľ – postúpiť do baráže - sa nám podarilo naplniť a v nej sme si povedali, že opäť začíname odznova a pokúsime sa zabojovať aj o Extraligu. Všetci mali rovnaké šance, navyše sme dotiahli niekoľko posíl do družstva. Chlapci do kolektívu zapadli veľmi dobre a výsledkom toho bola veľmi pekná hra a bojovnosť celého tímu. Veľmi ma teší, že na tribúny si našli cestu aj diváci a doslova sa bavili kvalitným hokejom. Pre mňa je to skutočne veľký úspech, pretože na začiatku sezóny nám viacerí neverili a juniorku skôr zatracovali. Chlapci i tréner dostali dôveru a určite ju nesklamali. Taktiež je výhodou, že Extraliga dá mladým hráčom aj veľa skúseností, ktoré môžu neskôr zúročiť aj v seniorskej kategórii už v najbližších dvoch, troch rokoch.
Dorast sa tiež pokúšal o účasť v Extralige a práve postup do vyššej súťaže bol prioritou klubu. Náročný cieľ tak splnili...
- Vedenie si dalo postup dorastu ako prioritu a chceli sme sa prebojovať do Extraligy hneď v prvom roku nášho pôsobenia v klube. Je to dôležité pre nás a budúcnosť mládežníckeho hokeja, pretože je to základ pre ďalšie generácie. A keď sa hrá v Topoľčanoch dorastenecká extraliga, tak potom sa ľahšie plnia aj počty v žiackych kategóriách, pretože títo chlapci vedia, že v doraste majú šancu hrávať najvyššiu súťaž a to je, samozrejme, peknou motiváciou. Je to pre nich ďaleko lepšia perspektíva, ako keby vedeli, že budú hrať iba prvú ligu. Sezóna dorastencom vyšla vynikajúco. Základnú časť sme vyhrali bez problémov. Mnohí však ani nevnímali, že medzi skončením prvej ligy a začatím baráže sme mali prakticky až päť víkendov voľno - v predposlednom kole k nám neprišiel súper a posledné kolo sme mali voľno. Preto sme sa báli, či to neovplyvní vstup do baráže. Napriek tomu vstup do baráže sme mali fantastický. Celé mužstvo bolo výborne motivované trénerom Takáčom, ktorý bol pre hráčov nielen trénerom, ale aj kamarátom a niekedy aj rodičom. Chalani získali v úvode všetky dôležité body, no potom prišlo nečakané zaváhanie v Pov. Bystrici a v Piešťanoch. Nakoniec sa postup podarilo potvrdiť v domácom zápase so Žilinou a bolo to o to radostnejšie, že to bolo pred výbornou diváckou kulisou.
Topoľčany oslavujú dvojnásobný postup do Extraligy – juniorský aj dorastenecký. V minulosti sa niečo podobné podarilo už iba Trnave. Zrejme však stúpnu aj náklady na družstvá?
- Financie sú vždy problémom, a to najviac v tejto dobe, keď finančná situácia mnohých subjektov nie je vôbec jednoduchá a ľahká. Myslím si, že pre náš hokejový klub je to veľký úspech. Situácia, keď mali Topoľčany v Extralige dorast aj juniorku súčasne, je už prakticky história. Prvá úloha je tak splnená, obe družstvá sú v Extralige, teraz nás však čaká oveľa ťažšia úloha – urobiť všetko preto, aby sa tam obe družstvá udržali dlhšie ako jednu sezónu. Samozrejme, po finančnej stránke očakávame vyššie náklady, čo sa týka dopravy i ubytovania. Teraz je na nás, na vedení, aby sme zabezpečili financie, pretože juniori aj dorastenci v I. lige odohrali len 24 zápasov a v Extralige to bude pomaly dvakrát toľko. Počas nasledujúcich dní budeme musieť hľadať a oslovovať potenciálnych sponzorov, aby sme Extraligu udržali v oboch kategóriách. Myslím si, že Topoľčany sa v prvom rade musia vrátiť k práci s odchovancami a Extraliga je pre nich určite dobrá škola.
Čo treba urobiť pre to, aby účasť v Extralige nebola iba jednosezónna záležitosť?
- Všetci dobre vieme, že počty hráčov v kádroch nie sú dostačujúce. Postupy oboch kategórií nám otvorili viacero možností na posilnenie, pretože mnohí nám už klopú na dvere, lebo chcú hrať Extraligu. Hráči z Partizánskeho, Prievidze, Levíc či Dubnice by chceli s nami spolupracovať, a preto si myslím, že naplniť kádre hráčmi (25 až 30 hokejistov) do letnej prípravy nebude až také ťažké, ale chcem zdôrazniť, že v prvom rade dáme šancu hrať našim domácim odchovancom.
Ako sa darilo žiackym hokejovým ročníkom?
- Žiacke kategórie sú boľavým problémom nielen topoľčianskeho hokeja, ale všetkých klubov na Slovensku. V tomto ročníku hrali deviataci a ôsmaci len v obmedzenom počte hráčov, a to sa podpísalo aj pod niektoré výsledky. Naši žiaci výkonnostne stačili aj na favorizované celky z Trenčína či Slovana, ale v záverečných tretinách už často nevládali, kedy sa prejavila presila hráčov na striedačke súperov. Deviataci a siedmaci sa dostali do skupiny o konečné 1. až 6. miesto. Navyše deviaty ročník sa pred sezónou oslabil o troch kvalitne výkonnostných hráčov a trúfam si povedať, že s ich pomocou by sme sa možno prebojovali aj na Majstrovstvá Slovenska starších žiakov. Triedy ôsmakov a šiestakov hrali v skupine o konečné 7. – 10. miesto. Myslím si, že šiestaci sa výkonnostne posunuli vyššie. Problémom boli ôsmaci, ktorých je veľmi málo a do budúcej sezóny ich musíme v prvom rade doplniť.
Teší ma, že sa nám podarilo zvýšiť počet hráčov v nižších ročníkoch (5., 4., 3. a predprípravka), keď napríklad máme už 25 štvrtákov. Na tomto musíme popracovať, ak chceme deti pritiahnuť na zimný štadión. Aj týmto by som rád oslovil rodičov, aby dali svoje deti na hokej. Pre každého začínajúceho hokejistu či hokejistku vieme pripraviť výstroj a prakticky ich to nič nebude stáť. Rodičia, prihláste svoje dieťa na hokej! Nemusíte sa ničoho báť, vieme dieťa obliecť do kompletnej výstroje bezplatne. Stačí priniesť iba dieťa na tréning a o všetko sa postaráme. Vieme, že chlapec či dievča nepríde samo, rodič ho musí na štadión priviesť. Vôbec sa však nemusia obávať toho, že by to bolo finančné drahé.
Nezabúdajme na ženy, po základnej časti mali druhé miesto, v play-off skončili až štvrté. Čo na to hovoríte?
- Hoci sa im tretie miesto nepodarilo obhájiť, celú sezónu by som však hodnotil vcelku pozitívne. Ženy doplatili na rovnakú vec ako deviataci – je ich málo. V základnej časti si počínali výborne, v prvom kole play-off sa jasne predrali cez B. Bystricu, v semifinále ale nestačili na Poprad, keď im chýbalo aj trošku šťastia. V tejto sérii však prišli zranenia viacerých hráčok, a tak v zápasoch o konečné tretie miesto dohrávalo len torzo družstva. Všetko to boli vyrovnané zápasy, v ktorých sa šťastie priklonilo na prešovskú stranu. Dovolím si povedať, že dievčatá robili, čo mohli, ale v niektorých momentoch to bolo aj o šťastí.
Na ligový hokej si musíme počkať až do septembra, funkcionári však také dlhé voľno mať nebudú. Čo vás čaká v najbližšom období?
- Už aj v tomto období intenzívne pracujeme, aby sme v prvom rade dali dokopy realizačné tímy pre jednotlivé družstvá. Ešte nás čaká Valné zhromaždenie, na ktorom chceme počuť všetky názory ľudí na našu prácu, aby sme dostali aj nejakú spätnú väzbu od nich. Pre mládežnícke družstvá začína príprava už v máji. Vedenie bude v najbližšom čase pracovať na tom, aby vytvorilo čo najlepšie podmienky pre všetky družstvá. Chceme osloviť nových ľudí, priateľov hokeja, aby nám v ťažkých ekonomických časoch pomohli.
Ďalej máme rozrobené aj ďalšie neľahké úlohy. V priestoroch zimného štadióna by sme radi zrealizovali špecializovanú telocvičňu, kde sa budú posilňovať tie partie tela, ktoré hokejisti potrebujú najviac, kde sa koordinuje rovnováha a celkovo tak hokejisti hlavne v žiackej kategórii môžu získavať všeobecnú pohybovú zdatnosť. Druhou dôležitou časťou by mal byť zrealizovaný presun hokejového trenažéra do areálu zimného štadióna. Trenažér sa síce nachádza v Topoľčanoch, ale nie priamo na zimnom štadióne. Na ňom si chlapci môžu zdokonaliť svoju korčuliarsku techniku aj mimo ľadu. A cez leto v spolupráci s mestom Topoľčany plánujeme premiestniť futbalové ihrisko z bývalej základnej hokejovej školy do areálu zimného štadióna. Tam nové ihrisko mnohokrát zíva prázdnotou a je vystavené len vandalizmu ľudí, a preto by sme boli radi, ak by podarilo plán presunu ihriska realizovať.
