Ľudia bežne žijú v tlaku zhruba 1000 hPa, na štítoch nad 3000 metrov nad morom je iba okolo 700 hPa.
TOPOĽČANY. V Topoľčanoch vznikla unikátna hypobarická komora, ktorá pomáha vysokohorským turistom a horolezcom s aklimatizáciou pred plánovaným výstupom do vysokých nadmorských výšok.
Jej stvoriteľ je jaskyniar a turista Miloslav Lisý, ktorý na vlastnom tele okúsil „čaro“ výškovej choroby.
Okrem adrenalínovej zábavy, ktorá v nej vládne, slúži najmä na prípravu ľudí chystajúcich sa na pobyt vo vysokých nadmorských výškach. „Človek má možnosť odtrpieť si aklimatizáciu v predstihu doma a v horách mu potom zostáva viac času a energie na podnikanie vrcholových výstupov, či čakanie na vhodné počasie,“ vraví Miloslav Lisý.
Od bolesti hlavy až po bezvedomie
Keď sa vysokohorským turistom počas výstupu na štít dostáva do tela menej kyslíka ako v bežných nadmorských výškach, nie vždy je to príjemný pocit. Človeka môže opantať výšková choroba.
Najskôr sa nečakane objavia bolesti hlavy, nevoľnosť a búšenie srdca. Pokiaľ to človek rozpozná včas, zastaví, prečká to alebo zostúpi dole, môže choroba ustúpiť. Ak tak nespraví a stoj čo stoj chce dosiahnuť svoj cieľ, nastúpia ďalšie, závažnejšie signály výškovej choroby ako svetloplachosť, znížený výkon a spomaľovanie myslenia.
„Výškovú chorobu som zažil na vlastnej koži počas svojho prvého výstupu na Elbrus. Pre nedostatok času som nemohol absolvovať postačujúcu aklimatizáciu a asi vo výške 5100 m. n. m. som získal túto zaujímavú skúsenosť. Bol som zúfalý, na slnku som mal pocit, že mi niekto udiera do očí. Všetko sa spomalilo, aj moje myslenie, pretože ma vtedy napadlo, že to po malých úsekoch zvládnem a vyjdem až hore. Až po minúte mi došlo, že to nie je dobrý nápad a zišiel som s ťažkosťami späť,“ spomína si na príznaky choroby Miloslav Lisý.
Avšak nie každý má to šťastie a tento stav zvládne. Posledné príznaky sú závažné, od halucinácií, iracionálne myslenie až po zavodnenie pľúc, opuch mozgu a bezvedomie.
„Na Elbruse našli v tom čase päť obetí. Výšková choroba je v poslednom štádiu v tom zradná, že jej obeť zaspí a nepreberie sa zo spánku,“ dodáva Miloslav Lisý.
Na Elbruse. Foto: Archív M.L.
Aký je nádych v riedkom vzduchu
Vo vysokých nadmorských výškach je zloženie vzduchu takmer rovnaké, rozdielny je tlak. Kvôli tomu je vzduch riedky a pri nádychu sa do tela dostáva málo kyslíka. Ľudia bežne žijú v tlaku zhruba 1000 hPa, na štítoch nad 3000 m.n.m. je iba okolo 700 hPa.
„Dýchanie v tak riedkom vzduchu sa dá popísať ako nádych, ktorý trvá polovicu času ako obvykle. Vzduch nekladie odpor a hoci roztiahnete hrudný kôš, nemáte pocit, že by ste sa dostatočne nadýchli. Dá sa to prirovnať aj situácii, kedy šliapete do svahu, chcete zrýchliť, ale z vnútra vás niečo drží a nechce pustiť,“ popisuje život v riadkom vzduchu Miloslav Lisý.
Hypobarická komora dokáže podmienky vládnuce vo vysokých výškach dokonale simulovať.
Je schopná zabezpečiť čerstvý riedky vzduch s tlakom až do 260hPa. Komora má tvar kocky 2x2x2 metre, ktorá je kvôli stabilnejšej klíme zapustená pod úrovňou terénu. Interiér miestnosti je počas prevádzky stále monitorovaný kamerou a mikrofónom.
Miloslav Lisý v hypobarickej komore.
Vyhrať nad výškovou chorobou je nemožné
„Človeka vo vnútri vidí a počuje obsluha, dokážu spolu komunikovať cez intercom. Obraz aj zvuk sa nahrávajú, čo je veľmi zaujímavé najmä pri testovaní odolnosti človeka, pretože hypoxia sa prejavuje aj výpadkami pamäti. Testovaný človek má tak možnosť vidieť a počuť, ako sa v kritických chvíľach správal,“ opisuje Miloslav Lisý a priznáva, že vyhrať nad výškovou chorobou je nemožné.
„Účelom komory nie je to, aby človek k chorobe prišiel, ale aby ju čo najlepšie prežil a získal tak „imunitu“ na pobyt v horách.
Unikátnu komoru vyskúšali už desiatky ľudí, všetko muži a iba dve ženy. „Dôležité je to, aby bol človek v komore dobre psychicky pripravený. Nesmú ho vyviesť z miery prvé príznaky výškovej choroby, pretože nepokojnosťou sa jeho stav ešte viac zhorší. Musí sa ju naučiť zvládnuť,“ dodáva Miloslav Lisý.
