V Topoľčanoch ste odtrénovali jednu sezónu. Aký bol začiatok?
- Do mužstva som prišiel v júni, kedy sme s hráčmi mali predprípravu a spoznal som, ako sú na tom hráči a aké majú povahové vlastnosti. Príprava sa niesla vo veľmi dobrej pracovnej atmosfére. Hráči cítili, že chcem robiť a vyžadujem zároveň od nich, aby robili na profesionálnej úrovni. Hráči vítali takúto zmenu a už v prípravných zápasoch s českými celkami bolo vidieť, že táto cesta je správna.
Začiatok Extraligy vám vyšiel. Výhra nad Hlohovcom, dobrá hra proti Prešovu...
- Bohužiaľ, týždeň pred štartom ligy prišli viaceré zranenia, nás navyše čakali domáce zápasy s Hlohovcom a Prešovom. Mali sme obavy, aby to nedopadlo zle. Hráči sa ale zomkli a podali bojovné výkony. Možno to bolo trošku aj ku škode, pretože následný domáci zápas sme prehrali s ŠKP Bratislava, hoci 59 minút sme viedli. Akoby hráči súpera podcenili. V závere prišlo dvom zbytočným vylúčeniam a zápas sme prehrali.
Potom však Topoľčany podávali striedavé výkony až do začiatku novembra...
- V prvej štvrtine sme získali osem bodov, škoda dvoch domácich zaváhaní s Bratislavou a Pov. Bystricou. V konečnom účtovaní sa nakoniec ukázalo, že práve jeden víťazný zápas s Pov. Bystricou nám chýbal k postupu do finálovej štvorky. Boli to nevydarené zápasy, pretože hneď na to sme dokázali poraziť Nové Zámky. Následne prišli tri prehry v rade (v Hlohovci, Michalovciach a Prešove), kde sa ťažko dalo rátať s bodmi.
Prišla však nečakaná zmena. Do mužstva pribudol ako tréner František Šulc a vy ste sa stali hrajúcim asistentom...
- V lete prišla do mužstva takmer jedna tretina nových hráčov. Káder sa dával dohromady len postupne. Všetko potrebuje čas. Boli tu noví hráči, nový tréner. Ako sa však ukázalo, vedenie príliš veľa trpezlivosti nepochopiteľne nemalo a zasiahlo do celého tréningového procesu. Škoda toho, pretože tie dva mesiace nám nepomohli. Stálo nás to kopu času, kedy hráči museli prejsť pod nový systém a nás to skôr ubrzdilo.
A čo výsledky? Na hráčoch bolo vidieť, že v týchto zápasoch akoby nehrali naplno. Keby neprišlo k tomuto zásahu, bola by účasť v prvej štvorke reálnejšia?
- Hneď na začiatku sezóny som hráčom povedal, aby hrali naplno, lebo na konci vždy spravidla chýba bodík, dva. Človek si dnes povie, čo sme mohli urobiť lepšie a podobne. Netrúfam si ale povedať, že by sme postúpili do prvej štvorky, keby neprišiel zásah z vedenia. Vždy sa snažím hľadať chybu v prvom rade u seba, preto to beriem tak, že rozhodol domáci zápas s Pov. Bystricou, ktorý sme mali vyhrať.
Po novom roku sa všetko vrátilo spred začiatku sezóny. Na hráčoch však bola vidieť väčšia bojovnosť a zrazu mali väčšiu chuť do hádzanej. Čo sa v nich zmenilo?
- To sa musíte spýtať hráčov, čo sa stalo. Ale priznávam, že hráči začali zrazu viac bojovať. Dokázali sme vyhrať medzinárodný turnaj v Šali a vyšla nám príprava aj jarná časť. Ukázalo sa, že hráči sú sžití s palubovkou. Spomeniem Ivanytsiu, ktorý sa na jeseň iba na palubovke hľadal a rovnako tak aj jeho komunikácia s hráčmi viazla. Potom však prišla jarná časť a z jeho strany prišli aj góly. Hráči začali držať pri sebe, hrať jeden za druhého, osvojili si herný systém. Na jar sme zo štrnástich zápasoch prehrali len štyri a obsadili sme tak v jarnej časti pomyselnú tretiu priečku.
Asi škoda pre vás, že sezóna už skončila?
- Priznám sa, že áno. Práca je dobre rozrobená a myslím si, že keď sa káder príliš nezmení, tak to bude ešte lepšie ako túto sezónu. Teší ma, že som týchto chalanov mohol trénovať, pretože dodržiavali disciplínu, taktiku a bojovali. Hoci som bol vekom iba mladý tréner, no aj starší hráči mali rešpekt predo mnou a nedochádzalo k zbytočným konfliktom. Hráčom chcem veľmi poďakovať za rok strávený v Topoľčanoch. A podobne aj realizačnému tímu – masérom Svitekovi a Hajnovičovi, vedúcemu Pargáčovi a lekárovi Justusovi. Z tohto pohľadu ma to aj mrzí, že končím...
Prečo ste sa teda rozhodli odísť z Topoľčian?
- Rozhodlo viacero dôvodov. Od vedenia som od januára požadoval, aby mi predložil nejakú víziu, ako klub bude pokračovať v ďalšom ročníku, s akým kádrom. Stále som sa však odpovede nedočkal a po tejto krkolomnej sezóne som stále nevedel, či mám dôveru vedenia aj do ďalšej sezóny napriek platnej zmluve. Rozhodnutie sa stále odďaľovalo a až v máji mi vedenie povedalo, že so mnou počíta. Na druhej strane mám rodinu, dvoch malých chlapcov a manželka sa tu neetablovala až tak dobre. To vyústilo do toho, že hlavne kvôli rodinným dôvodom sa vrátime do Považskej Bystrice, odkiaľ manželka pochádza.
A čo trénovanie, budete pokračovať teda v Pov. Bystrici?
- Rozhodol som sa na chvíľu prerušiť svoju trénersku karié-ru u mužov. V Pov. Bystrici budem pokračovať u mládeže, všetko však ukáže až čas.
V Topoľčanoch ste obsadili piate miesto. Bola prvá štvorka nedosiahnuteľná?
- Myslím si, že umiestnenie odpovedá priebehu sezóny. Určite bolo v našich silách, aby sme vybojovali postup do prvej štvorky. Pred sezónou bol cieľ byť lepší ako na šiestom, tajne sa hovorilo o štvrtom mieste. N. Zámky či Košice sa oslabili, prvá štvorka bola reálna, ale piate miesto je reálnym výsledkom našej sily.
Ktorí hráči vás potešili, respektíve sklamali?
- Z minuloročného kádra nám zostalo 14 hráčov a k nim sa pridali nové posily. Z minuloročného kádra sa rátalo, že ťahúňmi bude Klačanský, Kovačech, Bačík či Kopecký. Na jeseň mali patriť medzi opory, no túto rolu potvrdili iba Klačanský s Kopeckým. Dávam klobúk dole pred Peťom Kopeckým, ktorý je príkladom pre všetkých hráčov z Extraligy. Kopecký má profesionálny prístup a pritom ako jediný z kádra mal stabilné zamestnanie. Jeho morálne vlastnosti vyčnievajú nad všetkými a na palubovke bol mimoriadne platný. Lukáš Klačanský mal v úvode smolu na svalové zranenie, ktoré sa mu viackrát obnovili, a preto nám aj v mnohých zápasoch chýbal, ale svoju rolu kapitána plnil podľa predstáv a na jar bol oporou. Sklamala ma však dvojica hráčov – Kovačech a Bačík. Výkonmi vôbec neoslnili a miestami to vyzeralo, že po minulé roky mali isté miesto v základnej zostave, či sa vyhrávalo alebo prehrávalo, a zrazu, keď prišla konkurencia, tak nemali silu a ochotu zabojovať o miesto. Mužstvo pred sezónou posilnili Kružík, Masaryk i Valent. Kružík mal vynikajúcu jeseň, fantastickú robotu odviedol v obrane aj v útoku. Potom však prišlo zranenie a na jar síce bol platným hráčom, ale výkonnosť z jesene nedokázal dosiahnuť. Valent jednoznačne celú sezónu odťahal. Aj keď nie je stredná spojka, veľmi pomohol kádru a vďačím mu za to, že sa ujal dirigentskej taktovky na palubovke. K tomu strieľal aj góly a jednoznačne bol obrovským prínosom pre hráčov nielen na palubovke ale aj v šatni. Jeho skúsenosti pre mladých hráčov boli na nezaplatenie. Masaryk sa na jeseň trápil, pretože som ho chcel využívať na pravej a strednej spojke, ale na týchto miestach sa necítil práve najlepšie. Po zimnej prestávke patril k ťahúňom a jeho výkony boli výborné. Potešili ma aj mladí hráči, ktorí išli výkonnostne výrazne hore. Výborne sa chytil Doskočil, ktorý patril k pilierom v obrane i v útoku na pivote a svoju úlohu zvládol. Aj Briatka bojoval, i keď mu musím vytknúť, že „hreší“ na svoj talent a nedáva hádzanej toľko, koľko by mohol. Dobrý prístup mali aj Jadroň, Cigáň a Ďurček, ktorí mali svetlé momenty, ale ešte sa musia učiť. Títo chalani idú hore, výsledkom toho je aj druhé miesto v lige staršieho dorastu. Nesmiem zabudnúť na brankárov, keď Meluš s Drápalom podávali fantastické výkony a vždy jeden z nich potiahol. Keď som to teraz rátal, tak obaja sú na rovnakom percente úspešnosti zákrokov. Aj to hovorí o vyrovnanosti oboch brankárov. Škoda zranení, keď Hurtiš alebo Žilinčík nevydržali záťaž a vypadli na celú sezónu.
S akými pocitmi odchádzate z Topoľčian?
- Sú dobré aj zlé. Čo sa týka hádzanej, tak ma mrzí, že sezóna bola narušená zásahom vedenia a tá robota nebola kontinuálna. Myslím si, že v niektorých zápasoch sme mohli dosiahnuť aj lepšie výsledky. Spokojný som s druhou polovicou sezóny. Som rád, že chalanov som naučil väčšej zodpovednosti, pretože v minulosti, či sa prehralo alebo vyhralo, vždy bol úsmev na tvári a prehry sa brali prakticky automaticky. Spokojný som aj s tým, že som dokázal vyhodnotiť aj ťažké situácie a získal som tak ďalšie cenné skúsenosti. Nespokojný som s tým, že sa mi nepodarilo presvedčiť viac ľudí v klube, aby sme boli ešte profesionálnejší klub. Nemyslím tým peniaze či prémie, ale prístup, odovzdaní sa pre klub a topoľčiansku hádzanú. Na začiatku sezóny sme všetci boli naštartovaní urobiť všetko preto, aby sme uspeli, ale počas sezóny to akoby z niektorých z klubu vyprchalo. A najviac ma mrzí domáci zápas s Pov. Bystricou, pretože len jedna výhra nad nimi nás delila od účasti v prvej štvorke. Čo sa týka mesta a fanúšikov, tak neodchádza sa mi ľahko a možno raz sa v Topoľčanoch ešte ako tréner objavím. Aj keď odchádzam, budem hráčov budúcu sezónu stále považovať za mojich a držať im palce.
