O postupe sa šepkalo už dlhšie, nakoľko sa hovorilo o reorganizácii, ktorá vraj mala zabezpečiť postup najlepším trom celkom. Po sezóne je jasné, že do II. ligy napokon postúpi až desať mužstiev z Majstrovstiev regiónu západ. Topoľčany obsadili konečné tretie miesto a po dlhých rokoch si zahrajú druhú dorasteneckú ligu. Viac o úspešnom kolektíve nám porozprával tréner staršieho dorastu Topoľčian Mário Ondruš, mimochodom ešte stále aktívny hráč treťoligových Topoľčian.
V konečnej tabuľke ste obsadili tretie miesto, čo znamená postup do II. ligy. Zrejme teda môžeme považovať sezónu za vydarenú...
- Dá sa povedať, že sa nám sezóna vydarila, keď nám vyšiel najmä záver sezóny. Jeseň bola pre nás veľmi náročná, pretože nás bolo veľmi málo a chlapci príliš ani netrénovali. Viac som ich musel presviedčať ako trénovať. O všetkom však rozhodlo posledných deväť zápasov, ktoré nám vyšli.
Som spokojný, že sme dokázali postúpiť. V prvom rade je to obrovská výzva pre mňa ako trénera. Je to výzva aj pre chalanov a rovnako aj pre klub. Trinásť rokov sa hovorilo iba o postupe dorastu, ale ani raz sa to nepodarilo. Preto som rád, že práve teraz sme to dokázali.
Kde nastal zlom po jesennej časti?
- V zimnej prestávke som si sadol s trénerom mladšieho dorastu Michalom Caránekom. Zavolali sme si aj hráčov a povedali sme im, že by bolo aj pre nich najlepšie, keby sme sa pokúsili zabojovať o postup do vyššej súťaže. Už vtedy sme počuli, že by mohla prejsť reorganizácia a až tri mužstvá by postupovali do II. ligy. Topoľčany už trinásť rokov sa pohybovali len v tretej lige a pritom si myslím, že dorast si určite zaslúži vyššiu súťaž. Chlapci si akoby vstúpili do svedomia, zlepšila sa tréningová morálka, chalani sa zomkli a začali sme vyhrávať zápas za zápasom.
Pracovali ste však s obmedzeným počtom hráčov...
- To bol priam unikát, pretože sme v kádri mali iba trinásť hráčov. Osobne môžem pred nimi iba sňať klobúk, pretože dokázali postúpiť. V zimnej príprave mi však dvoch hráčov posunul tréner mladšieho dorastu a zrazu hráči museli zabojovať o miesta v základnej zostave. Zvýšila sa konkurencia a hráči začali na sebe pracovať. Kľúčoví hráči si uvedomili, že nemajú isté miesto v zostave a začali k svojim povinnostiam pristupovať zodpovednejšie. A toto je výsledok.
A zo staršieho dorastu sa hráči začali presadzovať aj u mužov. Napríklad Kučera...
- Laco odohral niekoľko zápasov za mužov, ale treba povedať, že v kľúčových zápasoch hral za dorast a bol jedným z ťahúňov družstva. Bolo na ňom vidieť, že sa pripravuje s mužmi dlhšiu dobu a určite sa tak zmenilo aj jeho myslenie.
Okrem trénovania dorastu však ešte aj naďalej pôsobíte ako hráč u mužov MFK Topvar. Nie je to náročné, hrať a aj trénovať mladých futbalistov?
- Veľkú výhodu mám v tom, že mám prakticky pri sebe aj učiteľa, a tým je tréner A-mužstva Ján Mikloška. Za posledný rok som sa od neho veľmi veľa naučil, čo sa týka práce s mužstvom, celým tímom. Dôležitá je aj psychológia. Často sme aj kopírovali tréningy mužov, no, samozrejme, v menšom objeme. Ako hráč som skôr videl na hráčovi, kedy je unavený alebo má pridať.
Po dlhých rokoch sa bude hrať druhá dorastenecká liga. Máte málo hráčov, chystáte aj nejaké posily?
- Musím povedať, že tento káder zostáva prakticky pokope. Len dvaja hráči končia kvôli veku a prídu piati hráči z mladšieho dorastu. Káder sa rozšíri, bude väčšia konkurencia a je len na nich, ako sa popasujú o miesta v základnej zostave. Posily neprídu žiadne, pretože okresný futbal nie je na vysokej úrovni. Už počas zimnej prestávky som mal na skusoch dvoch hráčov z okresných súťaží, ale nedokázali sa presadiť. Ani nie, že by na to nemali, ale skôr oni sami nechceli. Nestíhali technicky, kombinačne ani fyzicky. U týchto hráčov mi chýba väčšia ctižiadostivosť a väčšia úcta ku klubu. Bohužiaľ, v dnešnej dobe majú deti a mladí ľudia oveľa väčšie vymoženosti, ako napríklad počítače, telefóny, a tak futbal je na vedľajšej koľaji. Ťažké je aj hráčov z okresu presvedčiť, aby prišli hrať do Topoľčian, kde sa od nich aj niečo očakáva a musia o svoj post v kádri zabojovať. Je to všetko o drine a niektorým sa akoby ani nechcelo zabojovať. Aj druhá liga bude určite fyzicky náročnejšia, no verím, že dokážeme v nej uspieť.
Čo treba urobiť preto, aby účasť v II. lige nebol pre topoľčiansky dorast iba jednosezónna záležitosť?
- V prvom rade sa musíme na túto súťaž dobre nachystať a hráči musia na tréningoch naplno zaberať. Chalani stále musia na sebe pracovať, pretože každým víťazstvom rastie chuť do práce, čo sme aj ukázali v závere sezóny pri našej víťaznej sérii. Keď zachytíme úvod a hráči budú na sebe „makať“, tak určite máme na to, aby sme nehrali o záchranu. Dôležitým faktorom bude aj strieľanie gólov, pretože sám dobre viem, že keď strieľame góly a vyhrávame, tak aj výkonnosť hráčov ide neskutočne hore.
