Thomas Hostinský a Rastislav Hanuš začiatkom júla odjazdili náročné päťdňové preteky v Rumunsku. Ide o najťažšie extrémne preteky na svete, akoby endurový dakar. Jazdilo sa šesť tried – Thomas Hostinský bol v triede profi (41 jazdcov) a Rastislav Hanuš so Zdenkom Cyprianom z Ostravy išli v kategórii Expert team (15 dvojíc). Ďalšie triedy boli expert jednotlivci, hobby team, hobby jednotlivci a trieda rocky.
Rastislav Hanuš so Zdenkom Cyprianom svoju triedu vyhrali, Thomas obsadil konečné 14. miesto.
Náročný prológ
„Cez víkend sme sa ešte zúčastnili jedného dielu závodov o majstra republiky Slovenska v Krompachoch a odtiaľ sme sa presunuli do rumunského Sibiu, kde sa to celé odohrávalo. Utorok nasledoval mestský prológ, ktorý bol mimoriadne náročný, plný prekážok. Najskôr sa jazdili kvalifikačné jazdy, potom finále. Thomas vo svojej triede skončil trinásty, ja vo svojej triede som bol druhý, keď ju vyhral Zdenko Cyprian. Podľa toho sme štartovali v ďalších dňoch,“ povedal na úvod Rasťo Hanuš, ktorý sa týchto pretekoch zúčastnil už druhýkrát. V minulom roku obsadil druhé miesto.
Jazdili podľa navigácie
Prvý deň sa išlo z mesta Sibiu, na štart sa jazdci spravidla presúvali 40 kilometrov. „Prvý deň nás čakala približne 120 km trať. Každý sme sa museli riadiť iba podľa navigácie. Pre triedu profi bol prvý deň asi najťažší. Profi mali najťažšiu trať, my v kategórii expert team sme mali o niečo jednoduchšiu a kratšiu trať. Hlavne výjazdy a zjazdy boli pre profi náročnejšie. Druhý deň sme sa presúvali zo Sibiu do Petrosani. Trať bola dlhá približne 170 km a jazdilo sa asi sedem hodín. Tretí deň sa jazdilo 120 km a vracali sme sa späť do Sibiu. Tento deň bol veľmi náročný, pretože napršalo a jazdilo sa vysoko v horách. Navyše bola aj obrovská hmla, viditeľnosť bola takmer nulová. Bolo to veľmi zaujímavé,“ povedal R. Hanuš a dodal: „Posledný štvrtý deň sme očakávali, že to bude vyvrcholenie celého podujatia s mierne náročnou traťou. Opak bol však pravdou, opäť nás čakala 100 km trať s rôznymi prírodnými prekážkami. Každý deň sme na trati mali aj zastávky na dotankovanie a raz za deň sme museli mať nútenú 20 minútovú pauzu, kde sme sa mohli občerstviť. Ak sa náhodou niečo stane na ceste, všetko je na vás, podobne ako na Dakare.“
Prvá skúsenosť pre Hostinského
Thomas Hostinský sa takýchto pretekoch zúčastnil po prvýkrát. „Netušil som, do čoho idem. Rastislav Hanuš ma nahovoril, aby som si to vyskúšal, a tak som šiel aj s kamarátom Martinom Volným, že odjazdíme profi triedu. Martin však na prológu zle doskočil, zranil si nohu a na celé preteky som tak zostal sám. Spolu s prológom sa jazdilo päť dní, štart býval zavčasu ráno okolo 6. – 7. hodiny. Väčšinou som vstával o hodinu a pol skôr, lebo štart sa často nachádzal ďaleko od depa, denne sa jazdilo zhruba od 150 - 170 km, čo tým lepším trvalo okolo 6 - 7 hodín a tým slabším až okolo 20 hodín. Prvý deň bol mimoriadne ťažký, pretože som si len zvykal na navigáciu a do cieľa som dorazil až po 15-tich hodinách!“ opísal svoje zážitky T. Hostinský.
Postupne si zvykal
„V ďalších dňoch to už išlo lepšie, zvykol som si na nový štýl jazdy, pretože podľa mňa boli toto moje najťažšie preteky. Človek je vysoko v horách odkázaný sám na seba, nikto mu nepomôže. Bol to obrovský zážitok, ktorý len ťažko môžem prekonať, dodal Thomas Hostinský: „Druhý deň bol o niečo ľahší, síce trať merala 170 km. Stihol som to za sedem hodín. Samozrejme, boli tam aj výjazdy, kde som musel motorku iba tlačiť a to mi dalo riadne zabrať.“
Nechýbal ani dážď
Najzaujímavejší bol tretí deň, kedy aj napršalo. „V tento deň sme stúpali do 2 500 metrov nadmorskej výšky. Riadne popršalo a hmla bola veľmi hustá. Riadil som sa len podľa navigácie, pretože značky nebolo vôbec vidieť. Skoro celý závod som šiel po suchom, ku koncu začalo pršať a práve tá časť bola najťažšia. Po skalách to riadne šmýkalo. Bolo to veľmi zaujímavé, pri jednom výjazde sme si museli vzájomne pomáhať, pretože sám by som to neprekonal,“ povedal T. Hostinský.
Skúšali aj aguaplaning
Záverečný deň bol podobne náročný ako prvý. „Na trati bolo množstvo prekážok, kde bolo treba zabrať, nemali sme kde oddychovať. Posledný výjazd bol najzaujímavejší, pretože organizátori tam vykopali asi 50 metrové jazero, kde bolo po pás vody a bolo potrebné urobiť aguaplaning – prejsť po vode. Chalani mi kričali, že mám pridať, zaradiť štvorku, aby som to celé prešiel, no zvládol som len nejakých 40 metrov a ocitol som sa z motorkou pod vodou,“ dodal na záver už s úsmevom Thomas.
Thomas o majstra
Až deväť závodov čaká v priebehu roka slovenských jazdcov v boji o majstra Slovenska. Päť závodov už majú pretekári za sebou. „Momentálne vo svojej kategórii E2 som na prvom mieste, keď za mnou figuruje napríklad aj taký jazdec ako Štefan Svitko. Rovnako aj v kategórii junior som na prvom mieste. Ešte nás čakajú štyri závody. Dúfam, že líderské pozície už nestratím,“ povedal Thomas Hostinský.
