Je o vás známe, že ste bývalý futbalista. Ako ste sa k tomuto športu dostali a prečo ste s ním skončili?
- K futbalu ma priviedol môj otec vo veku 6 rokov a odvtedy ma sprevádzal počas môjho života a je to tak dodnes. Vďaka športu som prežil nádherné chvíle, samozrejme, tak ako v živote, aj k futbalu patria sklamania, neúspechy. Keď si však spomeniem na krásne obdobie, napríklad pri zápasoch Topoľčian v druhej lige, kde bola priemerná návšteva v prvom ročníku vyše tritisíc divákov, tak mám dodnes pocit, že hrať futbal vo svojom rodnom meste pred takou kulisou bolo naozaj nádherné. Taktiež rád spomínam na pôsobenie v Tovarníkoch, kde sme pod vedením trénera Adama Farkaša urobili najväčší úspech v histórii klubu a v rodinnej atmosfére, s obetavými ľuďmi sme sa bavili futbalom. Nikdy na to nezabudnem. Jediné, čo mi futbal vzal, bolo zdravie, o čom vie svoje aj môj kolega poslanec, ktorého si nesmierne vážim ako človeka a odborníka, primár Janko Paulík, ktorý ma niekoľkokrát operoval. S aktívnou činnosťou som skončil relatívne v mladom veku v regionálnom rakúskom klube, kde som dva roky pôsobil aj ako tréner.
Svoje skúsenosti z futbalu ste sa snažili zúročiť aj ako člen Správnej rady MFK Topvar a tréner. Ako hodnotíte s odstupom času svoje pôsobenie?
- Moje pôsobenie vnímam v dvoch rovinách - v oblasti športovej a v oblasti ekonomickej. Na vašu otázku odpoviem úprimne, seriózne a na základe faktov, argumentov, písomných dokumentov. V roku 2011 bola situácia taká, že klub MFK Topvar bol v totálnom ekonomickom kolapse, dokonca klub zvažoval, že seniorské mužstvo sa ani neprihlási do súťaže. Vedenie, ktoré pôsobilo od roku 2008, dokázalo urobiť dlh najvyšší v histórii klubu. Každý deň vyskakovali nové podlžnosti, predžalobné výzvy, súdy, exekúcie, dlhy voči trénerom, hráčom za niekoľko mesiacov. Napriek tomu som išiel do klubu, vydobyl som si právomoci rozhodovať o finančných záležitostiach, o odmenách hráčov, trénerov či zamestnancov. Nastavil som ekonomické parametre, pripravil rozpočet, komunikoval s poškodenými stranami, hráčmi, podnikateľmi a rapídne som znížil náklady na seniorské mužstvo s tým, že som bol pripravený, že zostúpime do nižšej súťaže. V tomto období ale nestála otázka, aká súťaž sa bude hrať, ale či bude v Topoľčanoch futbal. Počas môjho pôsobenia klub prestal robiť dlhy, a naopak - klub sa začal správať zodpovedne a seriózne. Pokiaľ človek pracuje s charakterom, úctou k ľuďom, serióznosťou, futbalový „pán Boh“ to vráti - a my sme sa zachránili v súťaži na úkor klubov, ktoré sa správali ako Topoľčany pred mojím príchodom. Nesúhlasím so slovami primátora Baláža na mestskom zastupiteľstve, že sme sa zachránili vďaka vzťahom s oblastným futbalovým zväzom, pretože neviem, čo má oblastný futbalový zväz so súťažou, v ktorej sú Topoľčany - to hovorím na margo toho, že argumentujme seriózne, nie alibisticky, skreslene a nepravdivo. Ako trénera som vytipoval pána Miklošku, a keď si dnes porovnáte káder hráčov spred roka so súčasným, zostal len jeden hráč. Pritom príchody hráčov, resp. hosťovania, klub prakticky nič nestáli, takže svoje pôsobenie vnímam ako veľmi úspešné a moja misia v klube splnila cieľ - zachrániť futbal v Topoľčanoch a dať dokopy kvalitné mužstvo, čo sa mi podarilo. Nie som arogantný a možno sú moje slova sebavedomé, ale v tomto prípade je sebavedomie podložené výsledkami.
V poslednom období zaznievajú hlasy proti plánovanej rekonštrukcii futbalového štadiónu. Myslíte si, že je správne vynakladať toľké prostriedky do tohto projektu?
- Na septembrovom mestskom zastupiteľstve budeme rokovať o rekonštrukcii štadióna, kde očakávam serióznu, vecnú a odbornú diskusiu. Najdôležitejšia stránka tohto projektu je finančné krytie. Futbalový štadión je majetkom mesta a v prípade odsúhlasenia rekonštrukcie by sa skvalitnil nielen areál futbalového štadióna, ale aj jeho okolie a štadión by sa mal využívať aj na spoločensko-kultúrne podujatia. Opakujem však, že chcem diskutovať o finančnej stránke a technických veciach na mestskom zastupiteľstve.
Myslíte si, že je šanca, aby sa topoľčiansky futbal zlepšil?
- Topoľčiansky futbal má históriu a zaslúži si byť na kvalitnej úrovni. Mám pocit, že klub je po roku 2011, kedy bol doslova na dne, na lepšej ceste. Túto sezónu je predpoklad dokonca postúpiť do druhej ligy a budem skutočne šťastný, keby sa nám to podarilo. Samozrejme, dôležitá je práca s mládežou a som rád, že dorast postúpil do druhej celoštátnej ligy pod vedením trénera M. Ondruša, ktorého som priviedol do klubu. Mimochodom, trávnatá plocha, o ktorú sa stará môj bývalý spoluhráč Ondruš, je najlepšia, akú si ja osobne pamätám a veľmi ma teší, že som sa o to pričinil jeho príchodom.
Ako jediný z mestských poslancov ste bývalý aktívny športovec. Ako hodnotíte súčasnú podporu športu zo strany mesta? Má šport v Topoľčanoch priestor na rozvoj?
- Podpora športu zo strany mesta je veľmi solídna a vždy ako poslanec budem podporovať šport, pretože v Topoľčanoch vyrástli významní športovci, či už futbalisti, hokejisti, športovci, ktorí reprezentovali krajinu na svetových súťažiach, olympiádach. Z mladej generácia nás dobre reprezentuje napríklad plavec Klobučník, stolná tenistka Balážová a mnohí ďalší. Sme jedno z mála miest na Slovensku, kde naše športové kluby hrajú v republikových súťažiach, a je našou úlohou podporovať šport. Som presvedčený, že na rozvoj športu sú vytvorené veľmi solídne podmienky nielen zo strany mesta, ale moju úctu majú všetci, ktorí sa podieľajú na rozvoji športu, funkcionári, podnikatelia, rodičia. Úprimne im patrí moja úcta a vďaka.
