TOPOĽČANY. Od roku 2001 do roku 2011 bolo v Topoľčanoch skolaudovaných 521 bytov vrátane rodinných domov. Aj napriek tomu, že mesto zaznamenalo za uvedené obdobie najvyšší nárast v počte bytových jednotiek, Topoľčany nie sú stále lákavým miestom pre realitných investorov.
V Partizánskom je situácia omnoho horšia, pretože sa v mesto podarilo skolaudovať iba 137 bytov. Podobne sú na tom aj Bánovce nad Bebravou, kde vyrástlo iba 140 bytových jednotiek.
Obdobie medzi rokmi 1998 – 2011 bolo pre Topoľčany nie veľmi dynamické, čo sa týka výstavby súkromných bytov. Bola tu iba výstavba mestských nájomných bytov na sídlisku Mexiku a sídlisku Juh. Byty do osobného vlastníctva boli postavené až v roku 2012 za daňovým úradom v projekte Color House. Aj vďaka rýchlemu predaju bytov sa rovnaký súkromný investor rozhodol v pokračovaní bytovej výstavby. „Medzitým sa na Juhu zrealizoval ďalší projekt bytového domu s deviatimi bytovými jednotkami a v súčasnosti sa začalo s výstavbou projektu Color House II,“ informovala nás spolumajiteľka realitnej kancelárie Lucia Čuziová. Napriek tomu, že v Topoľčanoch je slabšia kúpyschopnosť obyvateľstva, potreba bývania neutícha a tým aj pohyb na realitnom trhu. „Realizácia väčších projektov, mám na mysli 100 bytových jednotiek a podobne, by pre tento región nebola taká efektívna, a preto idú investori v oblasti bytovej výstavby opatrnejšie, a teda do menších projektov. Odrádza ich aj to, že sa v regióne nezvyšuje zamestnanosť, ktorá by spôsobila istoty v mzdách,“ dodala Čuziová.
Najviac bytov na počet obyvateľov pribudlo spomedzi 138 miest v Stupave, najmenej v Čiernej nad Tisou.
Kľúčová je práca
V Stupave od roku 2001 do roku 2011 postavili podľa Štatistického úradu až 1 347 nových bytov, čo je v pomere k počtu obyvateľov mesta najviac na Slovensku.
Veľa je to aj v absolútnych číslach, toľko bytov nepribudlo ani v Martine, Poprade či vo Zvolene. Podobný stavebný boom zažívajú aj Svätý Jur, Šamorín, Pezinok či Senica.
Rýchly rast však prináša samosprávam aj ťažkosti. „Sťahujú sa k nám predovšetkým mladé rodiny s deťmi a požiadavky na škôlky a školy nedokážeme napĺňať,“ hovorí Slezák.
Stále problematickejšia je aj doprava v meste, ktorým prechádza iba jeden hlavný ťah.
„V lokalitách, kde vznikali obytné zóny, investori zväčša vybudovali areálovú infraštruktúru a osvetlenie, ale mestská infraštruktúra už nestačí,“ dodáva.
„Rozvoj miest v okolí Bratislavy či na Považí súvisí najmä s migráciou obyvateľov za prácou,“ hovorí demografka Viera Pilinská.
Dostatok práce je hlavným faktorom aj pri rozhodovaní developerov, hovorí Michal Zajíček z realitnej kancelárie Lexxus. „Robia si analýzy, kde je najväčší dopyt po bytoch a ten sa odvíja od pracovných príležitostí.“
Druhou rýchlo rozvíjajúcou sa skupinou sú menšie mestá pri krajských mestách, ktoré obyvateľov strácajú.
„Sme najrýchlejšie sa rozvíjajúce mesto v republike, vznikajú u nás nové ulice i celé štvrte,“ pochvaľuje si primátor Veľkého Šariša pri Prešove Mikuláš Drab.
Byty, medzi ktoré Štatistický úrad ráta aj bytové jednotky v nových rodinných domoch, sa rýchlo rozrastajú aj v Rajeckých Tepliciach blízko Žiliny, v Svite pri Poprade, v Sliači medzi Banskou Bystricou a Zvolenom či v Nemšovej pri Trenčíne.
Starosti vyľudnených
„V týchto mestách pozorujeme fenomén suburbanizácie, keď sa ľudia z väčších miest sťahujú do satelitov pre nižšie ceny, pokoj či environmentálne podmienky,“ hovorí Pilinská.
Aj tieto mestá však musia riešiť problémy ako v Stupave. „Rozvoj prináša aj starosti, treba nám dobudovať osvetlenie, vodu, kanalizáciu či plyn,“ priznáva Drab.
Iné problémy riešia mestá ako Čierna nad Tisou. „Je tu veľká nezamestnanosť, mladí odchádzajú do Košíc, Bratislavy a do zahraničia. Nieto pre koho stavať,“ vraví primátorka Marta Vozáriková.
V meste na ukrajinskej hranici sa od roku 2001 postavili len dva byty. Časť starších bytov je prázdna, opustený je hotel, zavrieť sa má aj ubytovňa. „Mesto sa od roku 1989 vôbec nerozvíjalo, ale dúfam, že z najhoršieho sme sa už dostali,“ verí primátorka.
