Každému nevidiacemu či slabozrakému sa určite zíde pomoc. Aký počet ľudí združujete?
- Pôsobíme v celom okrese a momentálne máme 67 členov. Kedysi sme mali viac ako 100, ale v súčasnosti sa už príliš nevenujeme deťom, nakoľko fungujeme na dobrovoľnej báze a odbornú starostlivosť o ne prebrala pani Merašická. Noví členovia k nám najčastejšie pribúdajú z radov cukrovkárov, ktorí prišli o zrak. Organizujeme hlavne kurzy priestorovej orientácie a rôzne rekondičné pobyty či návštevy kultúrnych akcií.
S akými očakávaniami k vám príde človek, ktorý vo vyššom veku prišiel o zrak?
- Lekár väčšinou pošle nevidiaceho k nám, aby si k nám prišiel vyskúšať kompenzačnú pomôcku, lebo raz do mesiaca mávame odborné poradenstvo. Asi nepoviem nič nové, že títo ľudia to veľmi ťažko znášajú, ale veľmi záleží aj na tom, ako ich podrží rodina.
Spomenuli ste, že fungujete na dobrovoľnej báze. Odkiaľ zháňate peniaze na svoju činnosť?
- V súčasnosti sme vo veľmi ťažkej situácii. Pred dvomi rokmi sme nemali problém získať sponzorské príspevky od podnikateľov. Tento rok sa nám však veľa sponzorov nepodarilo zohnať. Úprimne povedané, neviem, ako budúci rok zaplatíme nájom v našich priestoroch. Ak sa nepodarí zohnať peniaze, budeme asi musieť priestory vrátiť.
Prednedávnom ste v spolupráci s Prezídiom Policajného zboru SR pripravili ďalší ročník dopravno-výchovnej akcie Deň bielej palice. Dopadla celkom dobre, pretože drvivá väčšina vodičov nevidiacemu zastavila. Funguje to tak aj v reálnom živote?
- To viete... Musíte odskočiť. (smiech) Musíme dávať pozor, lebo vodič nevie, že ste nevidiaci, pokiaľ nemáte bielu palicu. Kde nie sú semafory, musíme sa orientovať podľa sluchu.
