PARTIZÁNSKE. Olympijský víťaz v boxe z roku 1952 Ján Zachara sa v stredu 20. novembra stal čestným občanom mesta Partizánske. Toto najvyššie mestské ocenenie si vyslúžil aj česko-slovenský architekt a pedagóg Vladimír Karfík, in memoriam.
Nečakal, že si spomenú
Ján Zachara (85) bol veľmi prekvapený, že si na neho Partizánčania aj po 65 rokoch, čo nebýva v meste, spomenuli. „Keď som vyhral olympiádu a bolo slávnostné privítanie na Strahovskom štadióne, vtedajší predseda vlády zabudol na moje meno. Obyvatelia mesta si ma pamätajú aj po toľkých rokoch,“ povedal s dojatím Zachara, ktorý počas slávnostného aktu venoval primátorovi mesta Jozefovi Božikovi monografiu pod názvom Zlatá za život, ktorá zachytáva jeho životný príbeh.
Vždy túžil nastúpiť do Baťovej školy práce, pretože sa mu páčila uniforma, ktorú študenti nosili. „Bol som na skúškach, ktoré som úspešne absolvoval, no keď som mal nastúpiť, prišiel mi list, v ktorom stálo, čo si mám do školy priniesť. Musel som si zobrať tri košele, no ja som mal len jednu, keďže sme boli veľmi chudobní. Nakoniec som teda nastúpil za učňa v Trenčíne,“ zaspomínal si Zachara.
Zachara pôvodne hrával futbal, avšak ten bol pre neho pridrahý. „Dral som pri ňom veľa topánok a pri boxe mi stačili iba trenírky.“ Na box pripravil Zacharu samotný život. Kvôli orezávaniu suchých konárov musel loziť po stromoch, alebo pomáhal v tehelni. „Prvky vytrvalosti a odvahy som takto získal už v detstve. Musím však povedať, že som nikdy neoplýval silou. Svojich súperov som vždy dostal technikou.“
Z Partizánskeho odišiel kvôli láske
Ján Zachara okrem dvoch štartov na olympijských hrách sa zúčastnil štyroch majstrovstiev Európy. Prvýkrát vstúpil do ringu na majstrovstvách Slovenska v roku 1944, kde získal tretie miesto. V tomto športe pôsobil pätnásť rokov, ďalšie roky ako tréner.
Osud však zariadil, že Zachara nezostal v Partizánskom. Oženil a odišiel za svojou láskou, no na vtedajšie Baťovany nikdy nezabudol, keďže v nich prežil krásne a úspešné roky svojho života.
