TOPOĽČANY, KUZMICE. Tolerancia, láska, pomoc druhým. Aj takto by sa dalo opísať 61 rokov služby v Červenom kríži pani Marty Cabajovej. Dobrovoľníčkou sa stala už v roku 1953, keď začala navštevovať Strednú zdravotnícku školu v Topoľčanoch. „Bola to česť, keď bol budúci zdravotník aj členom Červeného kríža,“ zaspomínala si. Nešlo však len o nejaké formálne členstvo. Každý dobrovoľník pracoval v zdravotných hliadkach, družinách, dobrovoľné sestry poskytovali prvú pomoc. „Dokonca si spomínam, keď otvorili v Handlovej nemocnicu, nemali tam sestričky a my sme tam chodili pomáhať. To všetko sa nerobilo iba z povinnosti, ľudia to robili srdcom.“
Počas šesťdesiatich rokov, čo pracuje pani Cabajová v Červenom kríži, sa veľa zmenilo. Veľmi pomáhalo, že dobrovoľnícka činnosť bola dotovaná štátom. Iná bola aj mentalita ľudí. Pre mnohých bolo samozrejmosťou zapájať sa do rôznych aktivít. „Predseda strany, predseda MnV, učitelia, či obvodný lekár pomáhali. Samozrejme, zadarmo,“ dodala Cabajová.
Rozdiel bol aj v tom, že rôzne zdravotnícke kurzy a školenia mohol robiť iba Kríž a z toho mal aj príjem. Dnes to môže robiť v podstate hoci-kto.
Samozrejme, niektoré veci sa zmenili k lepšiemu. Dnes majú ľudia síce slabé vedomosti o prvej pomoci, no v porovnaní s minulosťou vedia omnoho viac.
Asi najväčším zadosťučinením za všetku námahu je však záchrana ľudského života. „Počas jednej prednášky som rozprávala o tom, ako poskytnúť pomoc pri porezaní cirkulárkou. Samozrejme, čo čert nechcel, to isté sa stalo o niekoľko dní mužovi, ktorý sedel na prednáške. Sám si dokázal ošetriť zranenie, vďaka čomu si zachránil život.“
Hovorí sa, že ľudia väčšinou nevnímajú utrpenie druhých, no niekedy vedia aj prekvapiť. „Neďaleko domu, kde bývam, spadlo dievča z bicykla, pričom si vážne poranilo nohu. V okamihu som mala dlahu, obväzy a aj auto, ktoré dieťa odviezlo do nemocnice.“
Zraneniam sa však nevyhla ani pani Cabajová. Dodnes si spomína na letný detský tábor pre obézne deti, kde jej jedna zverenkyňa stúpila na chodidlo a polámala jej v ňom všetky kostičky.
„Keď som sa dostala na dôchodok, tešila som sa, že si konečne oddýchnem, no tešila som sa predčasne. Opäť ma oslovil Červený kríž a starosta obce, aby som obnovila ich činnosť v Kuzmiciach. Podarilo sa nám získať viac ako 160 členov a namiesto jedného roku to všetko trvá šestnásť. Bohužiaľ, dodnes sa nepodarilo nájsť niekoho, kto by ma zastúpil,“ dodala Cabajová.
