OPONICE. Pred pár rokmi v obci Oponice vyrástol objekt, ktorý upúta pozornosť už svojim vzhľadom – Oponický kaštieľ. No pri jeho návšteve si nemôžeme nechať ujsť exkurziu po knižnici svetového formátu. Nielen o nej, ale aj o tom, ako tento objekt doslova vstal z popola, sme sa rozprávali Petrom Králikom, osobou, ktorá stála pri jeho vzniku v čase, keď na mieste dnešného kaštieľa boli ruiny niekdajšej domény rodu Apponyovcov.
Ako sa zrodila myšlienka rozsiahlej rekonštrukcie vtedajšej zrúcaniny dnešného zámku?
- V roku 2007 firma, ktorej dnes objekt patrí, hľadala vhodný objekt na rekonštrukciu za účelom zriadenia historického hotela. Objektov vhodných na tento účel bolo v hre niekoľko a nechýbali ani Oponice so svojou vtedajšou zrúcaninou. Koniec poznáme, pre nás mala táto súťaž šťastný koniec a daná firma objekt aj s parkom kúpila od SPU Nitra za vtedajších 7,5 milióna korún.
Následne sa začala kompletná rekonštrukcia, ktorá na naše pomery trvala nezvyčajne krátko, iba 4,5 roka. Slávnostné prestrihávanie pásky sa konalo 30. septembra 2011. Súčasťou rekonštrukcie bola aj obnova a návrat Apponyovskej knižnice.
Bola to podmienka? Ak budeme rekonštruovať, knižnica sa musí vrátiť?
- Vôbec nie. Paradoxom je, že pri začatí prác investor vôbec o knižnici nevedel. Miesto, kde dnes knihy sú, malo v pôvodnom pláne slúžiť na úplne iné účely. Knižnica bola zriadená na môj návrh a dodnes som vďačný a vysoko si vážim všetkých, ktorí s týmto návrhom nielen súhlasili, ale aj podnikali kroky k jej reálnej obnove. V 70–tych rokoch boli z Oponíc odvezené všetky knihy do štátnych depozitov Národnej knižnice so sídlom v Martine. Vybojovať ich návrat nebolo vôbec jednoduché.
Viete mi prezradiť presný počet kníh, ktorý sa nachádza v knižnici?
- K dnešnému dňu máme 17 300 historických kníh.
Obsahuje knižnica aj svetové unikáty?
- Samozrejme. Máme tu unikáty európskeho ale aj svetového formátu. Spomeniem diela od Komenského, Jeseniusove dielo z r. 1609, verše Francesca Petrarku, ďalej sa tu nachádza takmer neznáma Michelangelova poézia, ktorá je obľúbeným a vyhľadávaným predmetom záujmu pre študentov, ktorí ju zahrňujú do svojich diplomových prác.
Poskytujete možnosť pri štúdiu? To pri podobných zariadeniach nebýva príliš vo zvyku.
- Máte pravdu. Aj v tomto sme unikátni. Ak študenti prejavia záujem, dáme im možnosť nahliadnuť do jednotlivých diel. Jediná podmienka, ktorú máme, sú biele rukavičky. A dni, keď máme študentov, patrí knižnica iba im. Verejnosť prístup nemá.
Máte v pláne rozširovať počet kníh?
- 17 300 kníh je uzavretý fond. Samozrejme, ak by sa našla kniha, ktorá dokázateľne súvisí s Apponyovskou knižnicou, prejavíme záujem a miesto sa vždy nájde.
Stalo sa Vám, že niekto priniesol knihu, o ktorej tvrdil práve toto?
- Takýmto spôsobom sme získali približne 10 kníh. Predpokladám, že časom sa ešte zopár exemplárov vráti domov.
Čo za to chceli nálezcovia?
- Boli aj takí, ktorí knihu či knihy doniesli z dobrej duše, a boli aj takí, ktorí nám knihu ponechali za finančnú protihodnotu.
Viete odhadnúť ich cenu?
- Presný údaj nemám, ale rádovo sa to pohybuje v miliónoch eur. Kto pozná zberateľské fondy, pravidlá, podľa ktorých sa ceny starožitných kníh posudzujú, tento približný údaj ho vôbec neprekvapí.
Viete povedať cenu niektorých kníh?
- Je to veľmi rôznorodé. Na jednej polici môžu byť vedľa seba knihy, medzi ktorými cenový rozdiel niekoľko tisíc eur.
Čo dáva knihám ich hodnotu?
- Tých faktorov je viacero. Prvým je ich emisia, to znamená počet, ktorý bol vydaný, a najmä počet, ktorý je podľa katalógu na svete zachovaný. Platí známe pravidlo, čím menší počet, tým je kniha vzácnejšia. Veľmi sledovaným parametrom je však to, či kniha obsahuje Ex Libris.
Čo je Ex Libris?
- Je to známka, ktorú si majiteľ vlepoval do knihy. Bol to identifikačný znak majiteľa knihy resp. knižnice, pretože niektoré knihy počas svojej existencie prešli viacerými majiteľmi. Dokonca niektorí si knihu priamo podpísali.
Robíte pre svojich návštevníkov aj niečo špeciálne?
- Okrem spomínanej možnosti bezplatného štúdia sú to aj mimoriadne obľúbené nočné prehliadky. Náplňou tohto podujatia je rozprávanie príbehov o šestnástich historických postavách z rodu Apponyovcov, resp. z dávnych čias. Celý zážitok umocňuje atmosféra noci, ktorá je nenahraditeľná.
Konajú sa nepravidelne, približnej na jar a na jeseň. Najbližšia sa bude konať v marci. Už teraz máme záujemcov viac než dosť. Okrem toho v lete organizujeme zraz veteránov a v priestoroch knižnice sa konajú hudobné recitály. Nástroje tu pekne vyniknú, nakoľko knižnica má okrem iného aj výbornú akustiku.
Ako dlho pracujete v oblasti histórie a kultúry?
- V oblasti kultúry a histórie pracujem 21 rokov. Kaštieľ patrí tým, ktorí ho zrekonštruovali, ale knihy Štátnej knižnici v Martine, takže som aj ich zamestnancom a za knihy mám hmotnú zodpovednosť. Skôr, než bola hotová rekonštrukcia zámku, som pracoval pre Oponické múzeum na polovičný úväzok.
Čo sa týka technických parametrov, sú knihy uložené v špeciálnych podmienkach?
- Všetko je prispôsobené jedinému cieľu: aby knihy vydržali čo najdlhšie. Za týmto účelom je miestnosť doslova prešpikovaná najmodernejšími technológiami. Klimatizácia nonstop vymieňa vzduch, ochladzuje ho na 16 °C a vlhkosť udržiava na hodnote 20 %.
Sklá na oknách majú špeciálny UV filter, ktorý zabraňuje niektorým zložkám slnečného žiarenia preniknúť a urýchľovať tak starnutie kníh. Okrem toho máme štandardné ochranné systémy (protipožiarny, bezpečnostný).
Toto miesto je iste magnetom pre turistov. Máte údaj o tom, koľko ľudí vás od septembra 2011 navštívilo?
- Robím si štatistiku, odvtedy dodnes je to vyše 30 000 ľudí, pričom tretina je zo zahraničia.
Z akých krajín ste mali návštevníkov?
- Aby sme dnes skončili, poviem radšej, odkiaľ sme turistov nemali: Nový Zéland, Madagaskar, Grónsko a niektoré africké štáty (smiech).
Ako riešite tlmočenie?
- Plynule hovorím anglicky, nemecky a rusky. A našťastie vždy sa mi podarilo jazyk pri-spôsobiť tak, aby aj turisti z Maďarska či Holandska ro-zumeli niektorému z nich. Napríklad pri Maďaroch hovorím nemecky, pri Holanďanoch anglicky.
Ako sa o tomto mieste dozvedajú?
- Zdroje sú rôzne. Najviac využívaný a zároveň pre nás najcennejší zdroj sú referencie spokojných návštevníkov. Ale boli aj takí, ktorí prišli vyslovene naslepo, uvideli reklamný pútač a zastavili sa. Ale takých je veľmi málo.
Na záver mi dovoľte osobnú otázku. Máte svoju prácu rád?
- Samozrejme, robím ju skoro štvrťstoročie. Ale ako to chodí, všetko dobré je aj na niečo zlé. V tomto prípade je to čas, ktorý mi ostáva na mojich blízkych. Na druhej strane čaro tohto miesta, osobitne knižnice, je niečo neopísateľné. Tu dokážem veľmi rýchlo nabrať nové sily a myšlienky.
Autor: Marián Ďurík
