Štvrtok, 17. august, 2017 | Meniny má Milica
Pridajte si svoje mesto

Na Aljaške doloval zlato, za školu hral vodné pólo

Emil Grman sa po dlhých pätnástich rokoch vrátil opäť k vodnému pólu. Medzitým stihol precestovať takmer celú západnú časť Ameriky, kde aj študoval a s prestávkami sa venoval aj svojmu obľúbenému športu.

Emil Grman, manželka Veronika a synček Martin.(Zdroj: ARCHÍV E.G.)


Emil Grman v roku 1992 ako ôsmak na základnej škole odišiel spoločne so sestrou do Ameriky za svojím biologickým otcom. Síce sa ešte o rok na deväť mesiacov vrátil na Slovensko, potom sedemnásť rokov prežil za veľkou mlákou. Momentálne s rodinkou žije v Topoľčanoch a od nového roka opäť hráva vodné pólo – tentoraz reprezentuje Topoľčany.
Zaspomínajte si na svoje vodnopólové začiatky a svoj odchod do Ameriky...
- Chodil som v Topoľčanoch na základnú školu, kde boli športové triedy plávania a vodného póla. Mojimi prvými trénermi na škole boli Vestenický a Jožko Červený. Postupne som prešiel pod Jána Boháta a Kertésza, občas ich zastúpili páni Kalinka, Kmeť a Ozábal. Chcel by som sa podakovat pánovi Bohatovi a Kertészovi za tvrdé tréningy a disciplínu, bez ktorej by som nebol schopný neskôr vyraziť do sveta. Z Topoľčian som prešiel na športovú školu do Trenčína, ale tam som sa príliš dlho nezdržal, pretože môj biologický otec bol emigrant a počas komunizmu to ich deti v našej republike nemali ľahké. Rovnako aj učitelia mi dali pocítiť, že som dieťa emigranta, a preto som sa rýchlo vrátil späť do Topoľčian, kde som naďalej plával a hrával vodné pólo. Koncom ôsmej triedy v roku 1992 som spoločne so sestrou odišiel do Ameriky navštíviť svojho biologického otca, ktorého sme nevideli desať rokov.
Aké boli začiatky v Amerike?
- V Amerike som začal navštevovať strednú školu podobnú nášmu gymnáziu. Začiatky boli veľmi ťažké, prišiel som do školy a po anglicky som nevedel ani slovo. Všade som chodil so slovníkom. Bola to drina, ale začiatky bývajú vždy ťažké. Po roku nám ale vypršali víza a museli sme sa so sestrou vrátiť späť na Slovensko. Už medzitým sme však požiadali o emigračné víza a po deviatich mesiacoch sme sa vrátili späť do Ameriky.
V treťom a štvrtom ročníku na strednej škole v Amerike som sa vrátil späť k vodnému pólu a našej škole Sheldon sa podarilo vyhrať štátny titul v štáte Oregon. Po strednej škole som prešiel na vysokú do Kalifornie, kde som opäť hrával aj vodné pólo. Odohral som iba jednu sezónu, pretože som sa nezhodol s tvrdohlavým trénerom a na chvíľu som zanevrel na školu i vodné pólo. Síce som odohral iba jednu sezónu, opäť sa nám podarilo vyhrať štátny titul južnej Kalifornie. Bolo to v roku 1998 a následne som si dal dlhú – pätnásťročnú pauzu s vodným pólom a zvona hrať som začal až v tomto roku v Topoľčanoch.
Kam smerovali vaše ďalšie kroky?
- Dokončil som si krupiérsku školu v Las Vegas, kde som žil spoločne so sestrou. Odtiaľ som prešiel kamarátovi na Havaj, kde som robil rôzne menšie stavebné práce okolo domu. Práve na Havaji som prežil najkrajšie obdobie za veľkou mlákou. Príjemné počasie, pláže, vynikajúce prostredie. Havajčania sú naozaj Havajčania - úplne super príjemní ľudia, nikam sa neponáhľajú a ani sa im nečudujem, keď po celý rok tam je 30 stupňov Celzia. Sestra sa následne usadila v Minneapolise, kde sa vydala a momentálne tam žije s rodinkou a dvoma dcérkami Natáliou a Améliou.
V Oregone, kde som navštevoval strednú školu, som vydržal najdlhšie. Potom som žil aj v Las Vegas, Kalifornii, na Havaji a opäť v Oregone a nakoniec som skončil v Colorade. Dlhú dobu som strávil aj na Aljaške. Západnú stranu Ameriky mám teda precestovanú.

california.jpg

Emil Grman so svojimi spoluhráčmi v Kalifornii.

Čo ste robili práve na Aljaške?
- Pôvodne som tam šiel dolovať zlato. Zažil som tam pekné časy, kde som prebýval iba v stane a varil som si vonku na ohnisku. Zbohatnúť sa mi nepodarilo, nemal som to správne miesto. Domáci si miesta plné zlata chránia a len tak ľahko vás do ich lokalít nevpustia. V Aljaške je panenská príroda, neskutočne čistý vzduch, ktorý mi tu na Slovensku dosť chýba. Nevýhodou je fakt, že skoro každý deň vás prišiel navštíviť medveď. Raz som sa aj ja ocitol v takých problémoch, keď mi do tábora prišiel obrovský medveď a v tej chvíli mi nebolo úplne všetko jedno.
Na Aljaške sú obľúbené poľovačky, rybolov, plavba člnom po divočine. Ľudia tam zbohatnú lovom lososov či krabov. Cenné sú najmä tie kraby, ktoré sa chytajú až v blízkosti ruských hraníc. Je to však nesmierne nebezpečné, pretože sa chytajú v zimnom období a v šírom mori ste bez pomoci tri–štyri týždne. Všetko záleží aj od toho, koľko krabov chytíte. Osobne som rybolov v tých ďalekých ľadových vodách ešte nevyskúšal.
Čo hovoríte na domácich Američanov, dali vám pocítiť, že ste pre nich cudzinec?
- Postretával som tam veľmi veľa ľudí a na moje prekvapenie som nemal s nikým problém. Skôr by som povedal, že celý ten oheň do sveta rozdúchavajú politici a tí sa tvária, že sú nejako iní ako ostatní.

dsc00836_r2834.jpg

Emila Grmana na Aljaške uchvátila panenská príroda.

Ako ste si zvykli na americký spôsob života?
- V prvom rade som sa udržiaval tým, že som sa zbytočne neprežieral ako domáci Američania. Začal som sa venovať jóge, pretože nerád behávam, nie je to dobré na moje kĺby.
Je veľký rozdiel hrať vodné pólo v Amerike a na Slovensku?
- Určite áno. Zdá sa mi, že u nás nie je také nasadenie ako v Amerike a vidno to bolo aj na škole. Ráno sme najskôr hodinu a pol plávali, poobede pokračoval v bazéne ďalší trojhodinový tréning. Finančné a materiálne zabezpečenie klubu bolo v Amerike na špičkovej úrovni. Všetko fungovalo dokonale. V škole sme vytvorili medzinárodné mužstvo, pretože okrem Američanov tam boli štyria Brazílčania, jeden Chorvát a dvaja Srbi. Ten najväčší rozdiel bol, že celé mužstvo jednoducho chcelo vyhrať. Hral som aj s dvoma Slovákmi – Petrom Valovičom a Petrom Janom, ktorý bol v USA asi najpopulárnejší vodnopólový hráč zo Slovenska. Jano vyhral sedem štátnych titulov ako hráč a tréner.
Jeden z brazílskych hráčov ma pozval aj k sebe domov do Rio de Janeiro. Býval len kilometer od najväčšieho futbalového štadióna na svete - Maracana. V tom období sa tam hrali reprezentačné zápasy a videl som teda futbal naživo na vypredanom štadióne. Panovala tam neuveriteľná atmosféra, keď tam začalo 150 000 ľudí skákať, myslel som, že sa to celé zrúti dole. Super zážitok.
Dá sa vôbec porovnať život na Slovensku a v Amerike?
- Na Slovensku je život pokojnejší. V amerických mestách presedí človek cestou do práce a z práce aj štyri-päť hodín v aute. Pre mňa je to zbytočná strata času. Môj kamarát, ktorý býva v Los Angeles, precestuje denne šesť hodín. Aj toto je typický americký život. Aj preto sa viacerí ľudia vyhýbajú večerným dopravným zápcham tak, že miesto cestovania domov trávia večery v kinách a potom sa vracajú až neskoro večer a cestujú už po prázdnejších cestách.

waikiki_beach_r4437.jpg

Oddych na pláži Waikiki.

Prečo ste sa rozhodli vrátiť sa späť na Slovensko?
- Strýkovi zomierala žena a chcel som mu pomôcť a byť nablízku. Nakoniec to skončilo tak, že som zostal v Topoľčanoch a momentálne som tu už tretí rok. V súčasnosti som sa usadil v rodnom meste so ženou Veronikou a pred rokom a pol sa nám tu narodil i syn Martin.
Plánujete sa ešte niekedy vrátiť do Ameriky?
- Som tu síce tri roky, ale už aj medzitým som viackrát bol v Amerike. Určite sa plánujem vrátiť na Aljašku, kde sa chystám aj za sezónnou prácou.
Od začiatku nového roku ste začali hrávať vodné pólo v Topoľčanoch. Čo vás k tomu viedlo?
- Najprv ma oslovil Jozef Bilický, aby som hrával za starých pánov, a neskôr ma oslovil i Peter Gáfel, aby som vyskúšal hrať za mužov. Moja žena Veronika je skvelá kuchárka, ktorá mi vysvetlila, ako by som sa mal správne stravovať. Práve kvôli tomu sa cítim super ako pred 15 rokmi. Mam ešte kondičného trénera Maroša Bilika, ktorý sa snaží mi pomôcť, aby som vydal zo seba maximum. Chcel by som mužstvu trošku pomôcť, uvidím, či sa mi to podarí. V tomto ročníku sa nám príliš nedarí, ale verím, že v budúcej sezóne to bude už lepšie.
V Topoľčanoch je výborná partia. Dúfam, že tréner Miro Gogola s nami ostane aj do ďalšej sezóny, lebo je to skvelý tréner, ktorý sa naozaj snaží nám odovzdať všetko. V mužstve máme dosť mladých talentov a aj bývalých reprezentantov. Ak by sme do toho dali trošku viac pozitívnej energie, verím, že v blízkej budúcnosti môžeme zabojovať o medailu.
Viete si predstaviť, že by ste sa do Ameriky ešte s rodinkou vrátili?
- Úprimne poviem, že všetko záleží od toho, kto bude na Slovensku prezidentom. A podľa toho sa so ženou rozhodneme.


  1. Dráma v Chynoranoch. Policajtom sa podarilo zachrániť samovraha 5 470
  2. Topoľčianske mestské legendy: Únosy v dodávke i miznúci ľudia v Tribečskom pohorí 1 275
  3. Plánujú vysťahovať časť Cukrovaru 778
  4. Oponice v pohári končia Foto 501
  5. Práznovce udreli v závere 264
  6. Jeden zápas sa nedohral 245
  7. Policajti z Partizánskeho zaistili fentanylové náplasti 135
  8. Rieka Nitra je plná ťažkých kovov. Partizánske žiada, aby sa reálne skúmalo znečisťovanie 111
  9. Terasy mali skončiť. Možno však zostanú 77
  10. Hádzanári boli na turnajoch 60

Najčítanejšie správy

Topoľčany

Dráma v Chynoranoch. Policajtom sa podarilo zachrániť samovraha

27-ročný Marián stál na streche a tvrdil, že chce skočiť.

Topoľčianske mestské legendy: Únosy v dodávke i miznúci ľudia v Tribečskom pohorí

Pred šiestimi rokmi bolo celé mesto na nohách kvôli fámam o únosoch. Miznúci ľudia v Tribečskom pohorí sú tiež veľmi nepravdepodobní.

Plánujú vysťahovať časť Cukrovaru

Po uvoľnení budovy sa bude rozhodovať o ďalšom postupe.

Oponice v pohári končia

Most pri Bratislave rozhodol o výhre v prvom polčase.

Práznovce udreli v závere

Nováčik z Chrabrian bral bod za remízu.

Blízke regióny

Rušeň sa zrazil s kamiónom, šofér z Turecka nerešpektoval STOP-ku +foto

Nehoda sa stala ešte včera popoludní na železničnom priecestí v Dunajskej Strede. O nehode už informovali aj policajti.

Polícia dostala hlásenie, v centre Prievidze hľadali bombu

Neznámy páchateľ upozornil políciu na hroziace nebezpečenstvo, neudal však konkrétne miesto.

Ťažba uhlia v Cigli končí. Prídu baníci o prácu?

Zatvorenie ťažobného úseku v Cigli je podľa slov hovorkyne Hornonitrianskych baní v súlade so strategickými zámermi spoločnosti.

Dráma na Košovskej ceste: Výtržníci brutálne zbili muža a zapálili kanceláriu

Nepodarilo sa im kradnúť. Vyrušil ich zamestnanec, ten však doplatil na brutalitu útočníkov.

Polícia pátra po Michalovi z Prievidze

Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Prievidzi prosí obyvateľov o pomoc pri hľadaní nezvestnej osoby.

Všetky správy

Teroristi zaútočili v Barcelone, zahynulo najmenej 13 ľudí (minúta po minúte)

Dodávka vrazila do davu ľudí v centre mesta. K útoku sa prihlásil Islamský štát.

Plavčan oznámil abdikáciu, z tlačovky opäť ušiel

Plavčan odstúpil z postu ministra deň po výzve Roberta Fica.

Tak to už nie, Béla, odkazuje Bugárovi Paška z SNS

Prvého podpredsedu SNS nahnevalo, že ombudsmanka Patakyová podporila Dúhový pochod.

Košická schránka siahala na 29 miliónov od Plavčana. Zrazu ich už nechce

Profesor po otázkach cúvol. Vo firme je svokra hodnotiteľa, minule išlo o švagrinú.

Súboj v koalícii Danko rozpútal a aj naň doplatil

Šéf SNS zváži odchod z politiky. Politológ hovorí, že predvídateľnosť jeho krokov sa stále znižuje.

Kam vyraziť

Topoľčiansky nočný beh

22. septembra
Prezentácia a sprievodné podujatia budú prebiehať 22.9.2017 od 14:00 hod. Štart preteku je o 20:00.

Horúca sprcha

30. septembra
„Šťastie je možné dosiahnuť medzi psom a mačkou, ale nie medzi mužom a ženou!“On je architekt. Ona je terapeutka. Alebo skôr televízna hviezda TV-šou, ktorej vzácne psychologické rady zachránili už nejedno manželstvo. Ale ich vlastné manželstvo je práve v troskách. Aký paradox! Čo teda najviac chýba ku šťastiu špecialistke na riešenie manželských problémov? Tolerancia a porozumenie. Vydarený vzťah! Ako manželia žijú už niekoľko mesiacov odlúčene a práve vyrazili na svoju poslednú spoločnú cestu. Chcú predať dom v Španielsku. Unavení dlhou cestou sa zastavia na jednu noc v malom hotelíku niekde na juhu Francúzska.

Faleristika pre každého v Tribečskom múzeu

od 18. do 19. augusta
Výstava prostredníctvom zbierok členov Slovenskej faleristickej spoločnosti predstavuje faleristiku ako pomocnú vedu historickú, ktorá sa zaoberá vyznamenaniami a ich históriou. Faleristika má veľmi úzky súvis s heraldikou, od ktorej prebrala veľkú časť terminológie, ako aj spôsob popisovania vyznamenaní. Okrem samotných vyznamenaní faleristika sa zaoberá aj dekrétmi, etuami a krabičkami, skúma spôsoby nosenia a udeľovania vyznamenaní, ich spoločenskú hodnotu a význam.

Premeny mesta Topoľčany

od 18. do 28. augusta
Mesto Topoľčany od stredoveku po súčasnosť zmenilo svoj vzhľad. Výstava predstaví v troch okruhoch tri premeny mesta. Prvá premena poukáže prostredníctvom kolekcie reprodukcií dobových máp na postupnú zmenu stredovekého mestečka s palisádami a priekopou na otvorené moderné obchodné mesto v Rakúsko – Uhorsku, neskôr v Československej republike. Mapy dopĺňajú dobové fotografické zábery mesta – námestia a jednotlivých uličiek, ako aj priečelia domov. Fotografie zachytávajú a dokumentujú premenu mesta od 1. ČSR do obdobia socializmu. Premeny mesta Topoľčany Premeny mesta Topoľčany Druhá premena predstaví súkromnú zbierku signovaných tehiel Ing. arch. Vladimíra Danka. Tehla ako artefakt – doklad stavebnej činnosti. V Topoľčanoch a v okolí existovalo niekoľko známych tehelní. Každá tehelňa si svoje výrobky, tehly, označovala vlastnou značkou. Tretia premena súvisí s archeologickými nálezmi objavenými archeológmi pri stavebných prácach v meste. Archeologické nálezy poukazujú na Topoľčany ako lokalitu náhodne osídlenú už v mladom paleolite, až po trvalé osídlenie formujúceho sa mestečka v stredoveku. Aj prostredníctvom nálezov ako sú taniere, misky, poháre a ďalšie predmety sa poukáže na premenu pravekej lokality na stredoveké mesto Topoľčany.