Slovenská hádzaná je mladý šport, ktorý má však na Slovensku zapustené už poriadne tuhé korene. Až v minulom roku sa však predstavitelia tohto jedinečného športu zjednotili a založili slovenskú „Mettanoll extraligu“.
V Extralige sa od nového súťažného ročníka predstaví dvanásť tímov zo Slovenska, topoľčiansky klub bude v tomto ročníku nováčikom. Predsedu klubu a zároveň aj hlavný tréner a kapitán topoľčianskych „hádzanárov“ Martin Rosa nám potvrdil, že novotvoriaci klub má smelé plány a cieľom bude určite medailové umiestnenie v prvej trojke. Topoľčany po úvodných dvoch kolách sú zatiaľ bez prehry a na konte majú plný šesťbodový zisk.
Kde vznikla myšlienka založiť Žochár Hádzanár Team?
- S touto myšlienkou sme sa pohrávali už v minulom roku, lenže pre nejednotnosť mojich zverencov sme to stále oddiaľovali. Aj preto nás mrzí, že sme sa nestihli prihlásiť už do úvodného ročníka Extraligy. Pred druhým ročníkom sme však zmobilizovali naše sily, pripravili hlavne naše pečene, manželky a priateľky a vytvorili sme potrebný desaťčlenný káder.
Ako prebiehajú jednotlivé stretnutia?
- Na každý zápas musia nastúpiť vždy nominovaní šiesti hráči. Po úvodnom kopnutí pohárika už nie je možné hráča vystriedať. Na tomto športe sa mi najviac páči vytrvalosť a odhodlanie, pretože sa bojuje až do samého konca. Často mnoho z hráčov od únavy odpadáva, zaspáva, nebodaj, a boli aj také prípady, prišla náhla nevoľnosť. Hrací čas je dvakrát pätnásť minút s desaťminútovou prestávkou. Pred zápasom si šestica hráčov spoločne zasadne za stôl a oproti sedí aj súperov tím.
Odštartuje sa prvý polčas a „hádže sa“ od prvého hráča až po posledného, stále dokola pätnásť minút. Keď sa niekto zraní, mužstvo sa oslabí a daný hráč už ďalej do zápasu zasiahnuť nemôže. Počas prestávky máme trochu oddychu, prípadne niečo zajeme, na-vštívime toaletu a ide sa na druhý polčas. Po skončení zápasu sa zráta zostatok hráčov bdelých za stolom, a kto ich má viac, získa tri body, prehra odíde naprázdno. Ak sa zrodí remíza, súperi získajú zhodne po jednom bode.
Bolo náročné poskladať desaťčlenný tím?
- V Topoľčanoch to vôbec nebolo ťažké, pretože sme mali z čoho vyberať. Momentálne máme 365 členov z nášho okolia a spomedzi nich sme vybrali desať najlepších. Takmer tri mesiace trvala mestská kvalifikácia do nášho tímu, pričom sa súperilo každý deň a hneď aj za viacerými stolmi zároveň! Na hráčsku základňu sa sťažovať nemôžeme, horšie to je s kvalitou. Ale pravidelným tréningom sa dá na tom zapracovať. Navyše motivácia prebojovať sa do prvého tímu je obrovská.
Kto všetko sa môže stať vašim členom?
- Na pohlaví nezáleží, i keď v našom členstve ešte žiadnu ženu nemáme, ale u súperov sme už niekoľko videli. Jediným kritériom je vek nad 18 rokov. Budeme radi, ak sa ku nám pridajú aj ďalší priaznivci tohto populárneho športu. Stačí sa prísť pozrieť na tréningy, ktoré prebiehajú po topoľčianskych pohostinstvách prakticky každý podvečer. Zápas je vždy na programe v sobotu.
Aké sú vaše ambície ako nováčika?
- Jednoznačne chceme skončiť v prvej trojke, esá v kádri určite na to máme a všetci sme smädní po víťazstvách. Naším snom je prebojovať sa do európskej Ligy Majstrov. Do nej sa však kvalifikuje iba slovenský majster. Porovnať sa s Rusmi, Dánmi alebo Fínmi by bol pre nás neskutočný zážitok.
Nie je tento šport až príliš finančne náročný?
- Je to ako každý iný šport, akurát nepotrebujete žiadnu špeciálnu výstroj. Určite by sme boli radi, keby sa našiel nejaký sponzor, ktorý by nás chcel podporiť finančne i materiálne. Doba je ťažká. Taktiež po prvom víťaznom zápase v Košiciach hľadáme aj zodpovedného autodopravcu, pretože na prvý zápas sme cestovali vlakom a cestou naspäť sme sa zobudili až v Nových Zámkoch. Berieme to ako ponaučenie do ďalších bojov.
Ako je to zo zraneniami v tomto športe?
- Občas, najmä po dlhých a vyrovnaných zápasoch, trpí sedací sval a niektorým neskúsenejších borcov trápi tzv. tenisový lakeť - to je, keď vám odíde ruka a nemáte už dosť síl ju zodvihnúť. Vtedy vám hrozí kontumácia a ste vylúčený zo stretnutia. Mnohí si neuvedomujú, ale je to ozaj veľmi náročný šport, niektorí po zápase nemôžu od vyčerpanosti ani plynulo rozprávať. A stávajú sa aj také prípady, že niektorí hráči si na ihrisku pospia aj štyri - päť hodín.
