NEMEČKY. Ťažko by sme našli človeka, ktorý by nemal rád dobrý kvalitný med. Pre mnohých ľudí sa včelárstvo stalo obľúbeným koníčkom, vďaka ktorému si dobre oddýchnu od dnešnej uponáhľanej doby. O problémoch včelárov a o včelárstve sme sa porozprávali s predsedom Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov v Topoľčanoch Rastislavom Prochádzkom.
Tohtoročná zima bola nezvyčajne teplá. Aký mala vplyv na včelstvá?
- Zima bola mierna, čiže včely nespotrebovali veľa zásob. Otázkou je však, aké dôsledky bude mať skorá jar, akú si nikto nepamätá. Včely sú momentálne v dobrej sile, ale problémy robí aj veľké sucho. Neviem si predstaviť, koľko by muselo napršať, aby sme vôbec dohnali deficit vlahy, ktorý v súčasnosti je.
Skorá jar včelám vadí, pretože trvá 21 dní, pokiaľ sa včela vyliahne, a 10 dní treba na to, aby začala niečo nosiť. Tento rok to síce stíhajú, no už teraz kvitnú čerešne a repka, ale kvet je suchý. Preto je veľmi ťažké predpovedať, ako dopadne tohtoročná znáška.
Zima včelám za tie milióny rokov, čo sú na zemi, nikdy nevadila, nech bola akákoľvek tuhá. Hodilo by sa im skôr, keby boli aspoň mesiac teploty do 15 stupňov, aby sa mohli postupne rozvíjať a pripraviť sa na to, že kvety začnú kvitnúť.
Skorá jar má ešte jednu nevýhodu. Čoskoro odkvitnú jablone, repka, potom odkvitne agát a koncom mája a začiatkom júna už nebude kvitnúť nič. Obávam sa, že v júni už budeme musieť včely kŕmiť. Cukor ale nemá pre včely výživnú hodnotu, je to len zdroj energie, čo môže negatívne ovplyvniť ich zdravotný stav.
Viete teda odhadnúť, aká bude tento rok produkcia medu?
- Ťažko povedať, ale určite tento rok nebude nadpriemerná. Už som počul hlasy, ktoré hovorili, že vďaka miernej zime bude dostatok medu, no podľa mňa to je veľmi odvážne tvrdenie.
Spomenuli ste, že posledné roky to bolo s agátovým medom biedne. Bude ho tento rok dosť?
- V našom regióne je to v poslednej dobe veľký problém. Veľa dreva sa používa na výrobu drevoštiepky, ktorá sa často vyrába z agátového dreva. Zostali tu holé lány a jarky a ak to pôjde takto ďalej, s agátovým medom sa môžeme o dva-tri roky rozlúčiť.
Povedalo sa, že agát je nepôvodná drevina, tak musí ísť preč, no ja si myslím, že pravou príčinou je výroba drevoštiepky.
Musím povedať, že urbárnici a lesníci to robia legálne a majú na to právo, lenže keby sa ťažilo drevo, ktoré má aspoň 20 centimetrov, nepoviem ani slovo. To sú staré agáty, ktoré dobre nemedujú. Vyrezávajú sa však aj agáty, ktoré majú v priemere 5-10 centimetrov, z ktorých sa dá vyprodukovať výborný med.
Je včelárstvo váš koníček, alebo sa mu venujete profesionálne?
- Spolu so svokrom Karolom Piknom obhospodarujeme okolo 120 včelstiev, takže je to ťažké takto povedať, ale asi áno, keďže to stále robím popri zamestnaní.
K včelárstvu som sa dostal vďaka svokrovi, ktorý mal asi 30 včelstiev a nemal mu kto pomôcť.
Preto som mu začal pred dvanástimi rokmi pomáhať, a keďže sa nám darilo, naše hobby sa rozšírilo do dnešných rozmerov .
Stodvadsať včelstiev? To musí byť veľa medu...
- Produkujeme štyri hlavné znášky. Prvou je kvetový med z ovocných stromov, repky, dubu či hlohu. Ľudia hovoria, že tieto medy rýchlo scukornatejú. Nie je to však celkom tak. Rýchlo skryštalizujú, no dnes si už vieme aj s tým poradiť, pastujeme ho.
Potom prichádza agát, s ktorým máme už dva roky problém, pretože raz zamrzol a ďalší rok ho bolo málo. Tretia znáška prichádza, keď začne kvitnúť malina, lipa a objaví sa medovica, čiže horský med. Kto kočuje ako my, má ešte med zo slnečnice.
Keď je dobrý rok a vyjdú všetky znášky, priemerne sa nám podarí vyprodukovať z jedného úľa slušné množstvo medu.
Ste predsedom Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov v Topoľčanoch. Je v regióne záujem o včelárstvo?
- V okrese sú dve organizácie: Slovenský zväz včelárov a Spolok včelárov Slovenska, ktorý je menší a zahŕňa včelárov najmä z Blatnice, Bojnej a Radošiny. Nás je asi 150 a všetkých včelárov môže byť v okrese asi 180. Včelstiev v regióne je asi 2 500.
Je to veľa, alebo málo?
- Včelárov bolo aj menej, aj viac. Pred rokom 1989 bolo v okrese približne 400 včelárov a 5 000 včelstiev. Pred štyrmi rokmi nás bolo ani nie 120. V súčasnosti včelárov pribúda pomerne hojne, problémom však je, že nepribúdajú včelstvá. Včelári pribúdajú často tak, že otec odovzdá synovi polovicu včelstiev, takže pribudne včelár, ale včelstvá zostávajú.
Stále sú v okrese aj také dediny, ktoré sú veľmi málo zavčelené. Medzi ne patria napríklad Tovarníky, Jacovce či Prašice.
