Seniorom Topoľčian sa za sezónu vystriedali viacerí tréneri. Po Brusilovi a Chlebcovi zasadol na horúcu stoličku Djulnear Saliji. Topoľčany však v zápasoch o záchranu neuspeli a napokon padli až do baráže o I. ligu.
Doma ste prehrali oba úvodné zápasy, cesta do Dubnice bola teda veľmi náročná...
- Pred barážou sme si niečo v kabíne povedali a to som aj dodržal. Povedal som celej kabíne, v ktorej boli všetci starší hráči i juniori, že do zápasu sa dostanú iba tí hráči, ktorí budú mať momentálnu formu a budú si plniť tie povinnosti, ktoré od nich vyžadujem. Po prvom zápase, ktorý sme prehrali doma 0:3, som sa rozhodol dať príležitosť juniorom. Jedenásti juniori tak nastúpili už na druhý deň na zápas a hoci sme prehrali na trestné strieľania, bol to z našej strany už lepší zápas. Do Dubnice sme išli s malou dušičkou a hneď prvý zápas sme prehrali 2:4. Aj tam sme podali dobrý výkon, ale vôbec sme nevedeli nájsť recept na prekonanie výborného brankára Hálu, ktorý prakticky držal Dubnicu v každom zápase. Zrazu sme tak prehrávali už 0:3 na zápasy, ale nevzdávali sme sa, pretože možné je všetko. V autobuse do Topoľčian som sa spýtal brankára Hala, či je schopný vychytať štyri víťazstvá po sebe. On mi odpovedal, že sa pokúsi. Hovorím mu - nie, že sa pokúsiš, musíš mi povedať – áno, vychytám ich. Vzápätí odvetil – áno, vychytám ich, tréner. Halo sa veľkou mierou zaslúžil o obrat a bol nakoniec veľkou oporou v našom tíme. Pochváliť však musím aj ostatných juniorov, pretože bojovali na hranici svojich možností a každý z nich podal svoje maximum. Poďakovať musím aj niektorým starším hráčom, najmä Káčerovi, ktorý v tejto baráži odovzdal maximum zo seba a ukázal, že je to strelec „par excellence“ a rozhodoval dva zápasy v Dubnici v predĺžení.
Prehrávali ste už 0:3 na zápasy, ale podaril sa vám dokonalý obrat...
- V kádri som ponechal len päticu starších hráčov, ostatní boli juniori. Myslím si, že taký zvrat z 0:3 na 4:3 je veľká vec. Dubnica mala skúsený káder, kvalitných hráčov, ako sú: majster sveta z roku 2002 Miro Hlinka, či Lezo, Kazda, Trochan a brankár Hála. My sme vsadili na mladosť, korčuľovanie a disciplínu. Myslím si, že sa nám to podarilo a pred chalanmi musím dať klobúk dole. Málokedy sa podarí otočiť takúto sériu a ešte v poslednom rozhodujúcom zápase sme podali výborný výkon, keď sme hosťom nedali ani najmenšiu šancu na zdramatizovanie zápasu. Ešte raz by som sa chcel celému mužstvu poďakovať, pochváliť ho za veľkú bojovnosť a za morálku. Takéto barážové zápasy sa hrajú len veľmi ťažko, ale týmto chlapcom určite niečo dali pri napredovaní v ich kariérach i do ďalšieho hokejového rastu.
Priznajte, kedy vám bolo najhorúcejšie na topoľčianskej lavičke?
- Určite v šiestom zápase v Dubnici, kde sme inkasovali vyrovnávajúci gól 14 sekúnd pred záverečným hvizdom. Urobili sme priam detskú chybu, kde až štvorica našich hráčov sa v jednom momente ocitla za bránkou a nechala voľného Hlinku pred bránkou, ktorý vyrovnal. Opäť však prišlo zmŕtvychvstanie, keď Káčer v predĺžení strelil víťazný gól. V tom momente som už veril, že vyhráme aj siedmy zápas doma.
Patríte medzi skúsených trénerov, už sa vám podarilo podobne ťažkú sériu otočiť z 0:3 na 4:3?
- Toto je moja prvá takáto séria. Absolvoval som už veľa play-off zápasov, ale po prvýkrát sme dokázali otočiť z 0:3 na 4:3.
