Dubničan zariadil výhru Topoľčancom
Rozhodujúci zápas vyšiel strelecky juniorovi Denisovi Trenčanovi, ktorý za nerozhodného stavu 1:1 v priebehu necelých dvoch minút dvakrát skóroval.
Denis Trenčan hral celú sezónu za topoľčiansku extraligovú juniorku. Barážové zápasy mali pre neho však zaujímavú príchuť, nakoľko je Dubničan. A aj na posledný zápas cestoval z Dubnice v pondelok ráno, do výstroja si však zabudol zabaliť korčule. „Prvú tretinu som musel odohrať v spoluhráčových korčuliach, až potom mi doniesli z domu tie moje,“ povedal hneď na úvod strelec dvoch mimoriadne dôležitých gólov Denis Trenčan, ktorý hneď po prezutí do svojich korčúľ strelil dva góly.
Baráž sa vôbec nevyvíjala podľa očakávaní. Topoľčany prehrávali už 0:3...
- Každý jeden z nás chcel túto sériu vyhrať. Vedenie aj tréner nám prízvukovali, aby sme sa snažili, pretože vedeli, že je v našich silách otočiť túto sériu v náš prospech. Vložili sme do posledných štyroch zápasov srdce, bojovnosť a výsledok sa dostavil.
Kde sa podľa vás séria zlomila v prospech Topoľčian?
- Určite to bol štvrtý zápas, v ktorom Robo Brandis nepremenil svoje druhé trestné strieľanie v záverečnej tretine, vtedy ho vychytal výborný Juro Halo. Následne sme v predĺžení skórovali, vyhrali sme prvý zápas, ktorý nás naštartoval.
Pred posledným zápasom bolo už vyrovnané 3:3 na stretnutia. Čo rozhodlo v domácom zápase?
- Až v štyroch zápasoch sme mali výhodu v domácom prostredí, i keď diváci nás príliš nepovzbudzovali, samozrejme, až na tento posledný zápas. V Dubnici bola od úvodu vynikajúca atmosféra, som rád, že aj v Topoľčanoch si aspoň na záverečný zápas našli ľudia cestu na štadión a určite pomohli k nášmu víťazstvu.
Strelecky ste sa presadili v poslednom zápase hneď dvakrát. Ako ste videli oba góly v priebehu dvoch minút?
- Snažil som sa zakaždým ísť dravo za gólom, navyše ma motivovalo, že hrám proti svojim, pretože som z Dubnice. Z oboch gólov sa veľmi teším, i keď vyradili práve Dubnicu.
Začiatok série bol strašidelný
Od druhého barážoveho zápasu bol kapitánom topoľčianskeho celku Dušan Chromý.
Statný obranca sa ukázal ako správny ťahúň v ťažkej sérii. Strieľal a prihrával na rozhodujúce góly, obrana pod jeho taktovkou fungovala na výbornú.
Séria sa pre Topoľčany začala katastrofálne, Dubnica vyhrávala už 0:3 na zápasy, ale dokázali ste napokon vyhrať štyri zápasy v rade...
- Začiatok série bol priam strašidelný, pretože sme doma prehrali hneď dva zápasy, čo nám na pohode vôbec nepridalo. Aj tretí zápas v Dubnici sme prehrali a od tohto momentu nám nič iné nezostávalo a každý zápas sme museli odohrať viac-menej s nožom na krku. Práve pod týmto tlakom sa mužstvo dokázalo vypnúť k výborným výkonom. V ťažkých chvíľach sme zabrali, čo je veľké plus pre tento káder.
V Dubnici vyhrali Topoľčany dvakrát až po predĺžení. Nervy teda asi poriadne tiekli všetkým...
- Boli to psychicky náročné stretnutia. Myslím si, že práve v tých zápasoch sa rozhodlo o celej sérii, pretože takéto góly v predĺžení sú pre víťazný tím vždy povzbudením a pre porazené mužstvo riadnym klincom.
Čo ste si povedali pred posledným domácim zápasom, v ktorom išlo o všetko?
- Povedali sme si iba to, čo pred každým zápasom, pretože po treťom stretnutí mohol byť pre nás každý nasledujúci zápas posledným. Tento zápas nebol výnimkou, i keď sme si povedali, že sme trochu na koni, pretože sa nám predsa len podarilo vyrovnať sériu z 0:3 na 3:3. Každý jeden z nás si uvedomoval dôležitosť toho rozhodujúceho zápasu a podľa toho sme k tomu aj pristupovali.
Víťazstvo v predĺžení nás naštartovalo
Jedným zo starších hráčov, ktorý od tretieho zápasu hrával pravidelne, bol Libor Káčer.
Počas sezóny kapitán Topoľčian podával kolísavé výkony, v závere sezóny ale rozhodoval zápasy. Liborovi Káčerovi prvý zápas v baráži absolútne nevyšiel. Druhé stretnutie odsledoval iba z tribúny a od tretieho zápasu bol opäť pevnou súčasťou tímu. Dvakrát strelil gól v predĺžení v Dubnici a veľkou mierou sa tak až dvakrát postaral o vrátenie série do Topoľčian.
Prehrávali ste už 0:3 na zápasy, verili ste, že sa to dá ešte otočiť?
- Určite áno. Už tretí zápas, ktorý sme v Dubnici prehrali, napovedal, že naša hra sa oveľa zlepšila. Hrali sme lepšie, ale neodpustili sme si zbytočne chyby a Dubnica tak dotiahla zápas do víťazného konca. Do štvrtého zápasu sme už išli naplno. Treba povedať, že sme mali trochu aj šťastie a trinásť sekúnd pred koncom predĺženia som strelil víťazný gól. A myslím si, že práve vtedy sa všetko zmenilo v náš prospech. V domácom zápase sme súpera už jasne prekorčuľovali a tešili sme sa z výhry 4:1.
Šiesty zápas sa hral opäť v Dubnici a Topoľčany vyhrali opäť po predĺžení...
- V šiestom zápase v Dubnici nás čakal plný domáci štadión. Bolo to peklo, ale rýchlo sme sa ujali dvojgólového vedenia. Domácim sa podarilo znížiť na 1:2, keď najmä v druhej tretine sme hrali najslabší hokej v celej sérii a zbytočne sme sa nechávali vylučovať, až nakoniec Dubnica 14 sekúnd pred koncom vyrovnala na 2:2. Opäť sme išli do predĺženia a tridsať sekúnd pred koncom sa mi opäť podarilo rozhodnúť a vrátiť tak sériu aj po druhýkrát na domáci ľad.
V siedmom zápase Topoľčany triumfovali pohodlne 5:1. Čo rozhodlo o tak jednoznačnom výsledku?
- V Topoľčanoch sme už v rozhodujúcom zápase dominovali, jasne sme Dubničanov prekorčuľovali. Mladí chalani korčuľovali čo to dalo a to rozhodlo. Aj v zostave sa urobil určitý kompromis, niektorí starší hráči už do zápasov nezasiahli, nahradili ich mladí juniori a ako sa ukázalo, určite to bol dobrý ťah s trénerovej strany.
Dodržal slovo a vychytal štyri výhry
Topoľčiansku svätyňu chránil mladý talentovaný brankár Juraj Halo.
Barážová séria bola aj o brankároch. Kým dubnickú bránku hájil bývalý reprezentačný brankár Miroslav Hála, ktorý v najvyššej súťaži odchytal množstvo zápasov, v Topoľčanoch sa do bránky postavil mladý junior Juraj Halo. Posledné štyri zápasy sa však z neho stal miláčik tribún, svojimi výkonmi sa z nenápadného mladíka stala skutočná brankárska opora, ktorá v mnohých prípadoch vychytala také esá ako Miro Hlinka, Lezo či Trokan.
Juniorský brankár odchytal náročné zápasy proti seniorom. Ako ste to prežívali na ľade?
- Tréner mi dal šancu a ja som sa jej chytil. Naše víťazstvá však nie sú iba o mne, je to práca celého kolektívu. Po treťom prehranom zápase v Dubnici sa ma cestou domov tréner v autobuse opýtal, či som schopný vychytať štyri víťazné zápasy po sebe. Povedal som, že áno a som rád, že som svoje slovo aj dodržal.
V troch zápasoch to vyšlo, Topoľčany vyrovnali na 3:3. Čo ste si povedali pred domácim rozhodujúcim stretnutím?
- Úprimne poviem, že som sa posledného zápasu trochu obával, pretože Dubnica mala v kádri veľa skúsených hráčov. My sme ešte mladí a takýchto náročných zápasov veľa odohraných nemáme. Nakoniec sme však svojou bojovnosťou dokázali vyhrať.
Čo podľa vás rozhodlo v tejto sérii?
- Myslím si, že určite naša bojovnosť. Bojovali sme ako jeden tím a už na Dubnici bolo vidieť, že po dvoch prehratých zápasoch majú domáci toho už plné zuby. Kondične odišli a my sme sa chytili šance.
