TOPOĽČANY. Kaplnka v areáli topoľčianskej nemocnice je národnou kultúrnou pamiatkou a súčasťou pamiatkovej zóny Stummerova ulica. Zub času a slabá údržba sa však na nej podpísali viac, ako je únosné. Prepadnutá podlaha, rozbité okná, deravý strop... Takto by sme mohli menovať ešte dlho.
Našťastie by sa kaplnka mala v dohľadnej dobe dočkať aspoň základných opráv, ktoré by mali zabrániť rapídnemu zhoršovaniu jej stavu. Ako nás informovala hovorkyňa predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Oľga Prekopová, kraj počíta s postupnou obnovou kaplnky. „V prvej etape, na ktorú už boli vyčlenené finančné prostriedky vo výške 12-tisíc eur, sa počíta s rekonštrukciou zaniknutej vežičky kaplnky,“ uviedla Prekopová.
Projekt vežičky sa vypracoval na základe dobových fotografií, pričom samotná vežička bude mať drevenú konštrukciu s otvorom pre kovový kríž. Bude oplechovaná medeným plechom s bleskozvodom. „Žiadosť o vydanie stavebného povolenia bola podaná na Stavebný úrad Topoľčany 14. marca tohto roku a začalo sa stavebné konanie,“ dodala Prekopová s tým, že v ďalších etapách sa počíta so sanáciou a opravami strechy, statickým zabezpečením stropov, odvedením dažďových vôd, odvlhčením a oddrenážovaním objektu.
Tieto práce však určite nebudú stačiť na to, aby sa kaplnka dostala do dôstojného stavu. „Najväčším problémom je to, že nikto nevie určiť, čomu by kaplnka mala slúžiť,“ prezradil nám stavebný inžinier Jozef Katrák, ktorý sa zaoberá obnovou kaplnky. Ak by sa kaplnka kompletne zrenovovala, no nemala by žiaden účel, čoskoro by skončila opäť v takom stave, v akom je dnes. „V budovách okolo kaplnky by napríklad mohol vzniknúť domov dôchodcov. Potom by bolo jednoduché nájsť pre kaplnku využitie. To je však iba moja súkromná úvaha a netrúfam si tvrdiť, nakoľko je reálna, keďže všetko je aj o peniazoch,“ povedal Katrák.
Na možnosti využitia kaplnky pracujú aj študenti
Nemal by sa riešiť iba zlý stav kaplnky, ale aj stav okolitých budov. Areál by mohol slúžiť na sociálne či turistické služby, stravovanie, kultúrno-vzdelávacie účely.
TOPOĽČANY. Je veľkým problémom nájsť pre kaplnku v areáli nemocnici vhodné využitie. Tejto neľahkej úlohy sa však chopili študenti Fakulty architektúry STU v Bratislave. O projekte sme sa porozprávali s pedagogičkou Beátou Polomovou:
Čo vás viedlo k tomu, že ste sa do projektu pustili?
- Na podnet Jaroslava Španku sme zaradili do študentských ateliérových prác s témou obnovy pamiatok aj návrh obnovy budov starej topoľčianskej nemocnice.
V akom štádiu je váš projekt?
- Tento školský rok sme chceli riešiť celý historický areál, hoci niektoré budovy sú stále využívané súčasnou nemocnicou. V súčasnosti sme v štádiu rozpracovanosti.
Na prácach sa zúčastňuje asi 20 študentov z dvoch ročníkov. Niektorí sa ťažiskovo venujú jednotlivým objektom, niektorí celku.
Považujem za dôležité povedať, že areál tvorí podstatnú súčasť Pamiatkovej zóny Stummerova ulica. Už na začiatku prác bolo vidieť, že tu máme pred sebou pomerne ojedinele zachované kultúrno-historické hodnoty, tak urbanistické ako aj architektonické. Medzi veľké výhody areálu patrí väčšia vzdialenosť od cesty, príjemná zostava budov, park a dostatok zelených plôch, originálne dispozičné riešenie (napríklad bývalý infekčný pavilón).
Toto všetko svedčí o vyspelosti prvotného návrhu z konca 19. storočia, kde architektonický koncept spoluliečil sám osebe. Vonkajší vzhľad budov predstavoval overenú historizujúcu formu, dnes prekrytú mnohými zásahmi, ale vzhľad pri týchto objektoch netvorí základ potenciálu pre nové využitie.
Ako by sa teda dal areál využiť?
- Rozvojaschopný potenciál spočíva v areáli ako celku, čo smeruje k hľadaniu funkcie na regionálnej úrovni. Môže byť prechodné obdobie, kedy sa pamiatkovo obnoví budova po budove pre rôzne účely, aby sa priebežne zachránili.
Plnohodnotný výsledok s ekonomickým efektom je vo využití komplexu. Dá sa reálne odčleniť od fungujúcej nemocnice. So študentmi skúšame oba prístupy. Nedostali sme presné zadanie, preto skúšame v týchto pamiatkových objektoch kapacitne overiť rôzne funkcie, napr. sociálne služby, turistické centrum, stravovanie, kultúrno-vzdelávacie účely. Naše práce treba brať ako prvotné nápady. Ak bude o ne záujem, možno vyvolajú ďalšie štúdie a diskusie. Ukončíme ich koncom mája.
Čo na to hovoríte, že sa kaplnka dostala do takého stavu, v akom v súčasnosti je?
- Kaplnka mala minimálne tri vývojové etapy, čo študenti preverili podľa dostupných podkladov. Samozrejme, ak sa objekt nevyužíva, chradne a smerovanie k dezolátnemu stavu je pomerne rýchle.
Dnešný stav interiéru je výsledok racionálnej prestavby pre účely, ktorým už objekt neslúži. Treba zvážiť a nakresliť, ako jeho hodnoty zachovať, čo možno odstrániť, čo pridať, lebo tento objekt má kľúčové postavenie pre areál. Je jeho upútavkou. Na druhej strane, bez záchrany a obnovy predného parku bude verejné využitie kaplnky polovičné.
Ondrej Šomodi
