Hádzanári dokázali prebudiť topoľčianskeho diváka. V sobotu sa na rozhodujúci zápas do Hlohovca vybralo obrovské množstvo fanúšikov z Topoľčian a blízkeho okolia. Heslo zo stredajšieho domáceho zápasu – Jeden za všetkých, všetci za Topoľčany v hlohovskej hale dokonale platilo. Nikto zo Žochárov na tribúne nešetril hlasivkami a snažil sa pomôcť pompošovej družine.
Hráči tlačení divákmi nechali na ihrisku srdiečko. Každý bojoval, jeden povzbudzoval druhého. Chalani sa hecovali navzájom, Meluš v bránke bol neuveriteľnou oporou. Valent zúročil svoje skúsenosti, prebudil sa kanonier Hruščák a k nemu sa pridal každý jeden hráč, čo sa ocitol na palubovke. Jednoducho, skvelé hádzanárske divadlo. V zápase sa oba celky striedali vo vedení, no Topoľčany v závere zvládli náročnú úlohu a zmazali aj dvojgólové manko. V pokutových hodoch je to o šťastí, ale my sme mali Meluša. Brankára, ktorý vyrástol v Topoľčanoch a spoločne s Topoľčanmi získal aj majstrovské tituly. Tí starší si pamätajú vtedajšiu atmosféru na zápasoch milovaného „Agra“. A práve v Hlohovci sme si ju viacerí pripomenuli.
Vtedy som ešte ako desaťročný chlapec obdivoval práve mladíkov - dlháňa Meluša či hráčov Valenta i Kopeckého. Tí, ktorí vždy bojovali so srdcom a šli na sto percent. Aj teraz, po sedemnástich rokoch, dokázali, že sú to ozajstní páni hráči, na ktorých môžu byť pyšné celé Topoľčany. K nim sa namiešala tá správna chémia a výsledok v podobe postupu do finále sa dostavil.
Nech už finálové zápasy skončia akokoľvek, pre nás ste a budete stále zlatí!!! Ďakujeme vám za prekrásnu semifinálovú sériu a pevne veríme, že naši chlapci ešte v tejto sezóne nepovedali posledné slovo...
