Prešov je predsa len vyššie ako ostatné slovenské ligové kluby. Topoľčany ale svoju kožu lacno nepredali, i keď prehrali všetky tri zápasy. Rozhodli maličkosti a najmä väčšie skúsenosti na strane dlhoročného majstra z Prešova. Topoľčany získali striebro, ale pre hráčov i fanúšikov topoľčianskeho „Agra“ je to fantastický úspech. „Pre nás ste majstri,“ skandoval topoľčiansky fanklub, ktorý meral tri stovky kilometrov na východ republiky.
Po záverečnom ceremoniáli a odovzdaní medailí sa na prešovskej palubovke tešili hráči spoločne s najvernejšími topoľčianskymi fanúšikmi. Opísať pocity z týchto osláv je nemožné - bola to fantázia. Ako to prežívali aktéri na palubovke?
Ivan Pompoš (tréner): Pre nás je toto druhé miesto veľmi krásne. Osobne ho radím veľmi vysoko a určite bude medzi prvými dvomi miestami v mojom rebríčku. Fantastické...
Martin Valent: Je to niečo fantastické. Pre mňa osobne je to niečo neskutočné, pretože topoľčianska hádzaná má po šestnástich rokoch medailu. Dúfam, že o rok budeme minimálne takto úspešní. Látku sme si v tejto sezóne nasadili vysoko, musíme to zopakovať aj o rok. Prežívam skvelé emócie, je to paráda. Presne pre toto som sa sem vrátil, čakal som, že môžem aj v Topoľčanoch ešte získať medailu.
Michal Meluš: Takéto ovácie som už zažil, ale po šestnástich rokoch hrať za svoj rodný klub a postúpiť do finále cez silný Hlohovec, je fantázia. S Prešovom sme sa vo finále pobili, aspoň jeden zápas sme chceli vyhrať. Bohužiaľ, to sa nám nepodarilo, ale ideme ďalej. Blíži sa ďalšia sezóna, na ktorú sa musíme opäť dostatočne pripraviť, a už teraz môžem Prešovu sľúbiť, že o rok im tú cestu za obhajobou sťažíme oveľa viac.
Peter Kopecký: Pre mňa je toto druhé miesto skompletizovanie zbierky, čo všetko sa pre topoľčiansku mužskú hádzanú mohlo udiať. Tento úspech zaraďujem medzi môj prvý a druhý topoľčiansky titul.
Martin Slaninka: Na klubovej úrovni je druhé miesto zatiaľ môj doterajší najlepší výsledok. Je to super pocit. Do Topoľčian som došiel iba pred sezónou kvôli medailovým ambíciám a som rád, že už po prvom roku sme strieborní. Po príchode sa mi o tom ani nesnívalo, že budem po poslednom zápase taký šťastný.
Lukáš Klačanský: Veľmi sa z tohto úspechu teším, pretože v topoľčianskom drese som nemal nikdy šťastie získať medailu, a to už v Topoľčanoch hrám hádzanú od siedmich rokov. Dva roky som bol preč, ale opäť som sa vrátil a neskutočne sa teším z tohto úspechu.
Patrik Hruščák: Stal som sa zberateľom druhým miest. Druhý som skončil s Košicami, minulý rok s Michalovcami a tento rok s Topoľčanmi. Už by možno bol čas aj na zlatý kov, uvidíme, kedy sa mi to pošťastí. Skončili sme druhí, stali sme sa vicemajstrami krajiny, je to opäť príjemný pocit.
