Topoľčianskym dorasteneckým celkom v hádzanej sezóna vyšla na výbornú. Obe kategórie totiž získali cenný kov. Veľkú zásluhu na tom má tréner Ferdinand Minarovský, ktorý trénuje oba kolektívy. A práve po sezóne nám zhodnotil náročnú sezónu.
Starší dorast Topoľčian sa stal vicemajstrom Slovenska, keď vyššie skončil iba Prešov. Ako by ste hodnotili celú sezónu staršieho dorastu?
- Celú sezónu môžem hodnotiť len a len kladne, pretože sa nám podarilo obhájiť umiestnenie z predchádzajúceho ročníka, čiže znova sme vicemajstri SR v kategórii staršieho dorastu. Aj výsledkovo sme sa zlepšili. Prehrali sme za celú sezónu tri zápasy – dvakrát s majstrom z Prešova a raz sme nečakane zakopli po veľmi zlom výkone na palubovke Modry.
Mladší dorast si tiež prevzal strieborné medaily, keď titul získali mladí hádzanári z ŠKP Bratislava. Ako vyzerala sezóna v tejto kategórii?
- Strieborné medaily k nám ešte stále nedorazili, ale z umiestnenia mladšieho dorastu mám, samozrejme, takisto veľkú radosť, pretože po minulom ročníku, keď sme skončili na piatom mieste, sme dokázali vybojovať titul vicemajstra aj v tejto kategórii. Herný výkon mladších dorastencov oproti minulej sezóne išiel rapídne hore. Za celú sezónu sme prehrali tri zápasy – dvakrát s majstrom z Bratislavy, raz na palubovke Prešova - skončil na treťom mieste - a remizovali sme na pôde Považskej Bystrice.
Nebolo náročné trénovať obe kategórie počas jednej sezóny?
- Samozrejme, trénovať obe kategórie nie je jednoduché, obzvlášť, ak trénujú spoločne, ale chalani mi pomáhali svojim prístupom a plnením pokynov, ktoré som delil pre mladších a starších dorastencov. Často sa stávalo, že som behal z jednej polovice ihriska na druhú a rozdeľoval pokyny osobitne pre každú kategóriu. Takúto formu trénovania ale praktizujem nie prvý rok, takže to nebola pre mňa žiadna novinka, až na to, že túto sezónu sme boli úspešní v oboch kategóriách. Myslím, že je zbytočné vykladať o náročnosti nielen tejto formy trénovania, ale všeobecne o trénovaní chlapcov v tomto veku - ten, kto niekedy trénoval čo i len jeden dorast, tak vie, o čom to je.
Obe kategórie sa prebojovali aj na turnaje Československého pohára, kde však v oboch kategóriách ste nezískali ani bod a obsadili zhodné štvrté miesta. Sú české kluby úrovňou vyššie ako slovenské?
- Neprislúcha mi hodnotiť úroveň iných družstiev, ktoré bojovali v turnaji o Československý pohár, ale chcel by som sa pokúsiť o objasnenie nášho umiestnenia a obhájiť výkon mojich zverencov. Na tomto turnaji sme hrali v úplne inom zložení v oboch kategóriách oproti slovenskej extralige dorastu. V staršom doraste nemohli na turnaji štartovať hráči narodení v roku 1994 – vypadlo mi až päť hráčov z kádra vicemajstra. Aby sme vôbec turnaj odohrali, museli sme káder staršieho dorastu doplniť druhoročiakmi z mladšieho dorastu. A týmto mi zasa v mladšom doraste odrazu chýbalo sedem hráčov z družstva vicemajstra. Tak sme doplnili mladší dorast hráčmi z družstva starších žiakov. Verte mi, že sme s vedúcim družstiev Petrom Klemanom st. a vedením klubu veľmi dlho premýšľali, ako to skombinovať, aby sme turnaje vôbec odohrali. Na druhej strane si ale myslím, že byť štvrtí v rámci Česka a Slovenska nie je najhoršie. Keby sme na turnaje nešli – aj taká bola alternatíva – tak si nezapíšeme do kroniky nič.
Aké zmeny nastanú v oboch kategóriách? Končia kvôli veku aj niektorí hráči?
- Ako som spomínal, v staršom doraste mi končia piati hráči. Tu sa káder doplní z mladšieho dorastu a chceme znova bojovať o medailové umiestnenie. Mladší dorast sa doplní o odchovancov zo starších žiakov, ktorých až tak dobre nepoznám, ale samozrejme, že aj v tejto kategórii si dávame tie najvyššie ciele.
Majú šancu súčasní starší dorastenci prebojovať sa do kvalitného vicemajstrovského A-mužstva Topoľčian? V čom sa ešte musia zlepšiť?
- Samozrejme, že po striebornej priečke u mužov sú nároky na končiacich dorastencov veľmi veľké. Na druhej strane, viacerí z nich vypomáhali v kádri mužov už počas sezóny a Braňo Cigáň je už dnes viac než platným hráčom v družstve mužov. A v čom sa musia zlepšiť, vedia najlepšie len oni sami, pretože o tom hovoríme na každom jednom tréningu. Chce to len tvrdú a hlavne poctivú prácu na tréningoch počas celej sezóny, v každom zápase zo seba vydať maximum a výsledky sa určite dostavia.
Latka v topoľčianskej mládežníckej hádzanej je nastavená vysoko. Čo treba urobiť pre to, aby opäť mladší aj starší dorast bojoval o tituly aj v najbližšej sezóne?
- Teraz si chlapci musia od hádzanej poriadne oddýchnuť. Hlavne po psychickej stránke, pretože sezóna bola veľmi náročná, no musia si doliečiť aj zranenia, ktoré ich trápili počas sezóny, no museli hrať aj napriek bolesti, pretože káder bol úzky. Koncom júla začíname prípravu na ďalšiu sezónu a ako poznám mojich chlapcov, určite budú znova bojovať za svoj klub a svoje mesto, aby všetkým dokázali, že patríme medzi najlepšie hádzanárske kluby na Slovensku.
Na záver by som chcel aj touto cestou poďakovať všetkým chlapcom, ktorí sa pričinili o titul vicemajstra v oboch kategóriách, rodičom za to, že svoje deti podporujú v športovej činnosti, svojej manželke, že mi toleruje tohto časovo náročného koníčka, všetkým ostatným trénerom v klube za ich podporu, vedúcemu oboch dorasteneckých družstiev Petrovi Klemanovi st. za nezištnú pomoc pri práci s obomi kategóriami, a samozrejme, veľká vďaka parí vedeniu klubu na čele s Alexandrom Mallom, vďaka ktorému náš klub konečne funguje na takejto úrovni, a preto sa môžeme dnes prezentovať úspechmi ako dorasteneckých družstiev, tak aj družstva mužov. Verím, že o pár dní budeme čítať aj o úspechoch mladších a starších žiakov, ktorí sa prebojovali na záverečné turnaje o majstra Slovenska.
