TOPOĽČANY. V pondelok 16. júna sa v priestoroch Tribečského osvetového strediska konalo slávnostné otvorenie výstavy Márie Candrákovej s názvom Indonézia. Ešte pred samotnou vernisážou sa táto dobrodružná fotografka predstavila prostredníctvom besedy, na ktorej návštevníkom rozprávala o svojom živote v orientálnych krajinách. Beseda, rovnako ako aj vernisáž, sa konali za účasti pracovníčky indonézskej ambasády na Slovensku.
Začiatok bol netradičný a veľmi exotický- návštevníci si mohli so zatajeným dychom vychutnať originálny tanec z Bali v podaní indonézskeho dievčaťa Dian. Miestnosť sa odrazu naplnila rytmickou zvonivou melódiou, nesmel chýbať ani tradičný odev a líčenie. Po otvorení nasledovala hodinová beseda o autorke a jej nevšedných zážitkoch.
V Indodézii sa jej zapáčilo
Mária Candráková, bývalá študentka štátneho gymnázia v Topoľčanoch, dostala možnosť študovať v Indonézii. Počas takmer dvoch rokov žila na ostrovoch v Indonézii, učila sa jazyky miestnych obyvateľov, študovala sasacké tance, robila rozhovory a reportáže, no najmä fotografovala príbehy a momenty všedných dní. Sama o sebe s humorom tvrdí, že je „pro-Ázia pozitív“.
„Ešte pred cestou do Indonézie som navštívila mnohé ázijské krajiny. Keď som sa dozvedela o možnosti študovať v Indonézii, zobrala som to ako voľnú vstupenku do krajiny neobmedzených možností a úžasnej kultúry.“ Napriek tomu, že Mária dostala štipendium na jeden rok štúdia, ostrovy Indonézie ju zaujali natoľko, že sa rozhodla v krajine zostať takmer 2 roky.
Počas besedy návštevníkom rozprávala zaujímavé príbehy a ukazovala fotografie, ktoré zachytávajú bežný, jednoduchý život tamojších obyvateľov. S nesmiernym obdivom spomínala na ľudí, ktorí žijú v skromných podmienkach, no napriek tomu vedú plnohodnotný, spokojný život. „V Indonézii existuje jedno krédo, ktorým sa ľudia riadia - Ži pre moment. Tým si ma táto krajina získala. Ľudia sú bezprostrední, stále vysmiati, užívajú si každý deň a nemyslia na to, čo bude zajtra. Takže odkladanie peňazí na vkladné knižky im nič nehovorí,“ dodala s úsmevom Mária. Ako sama hovorí, na Indonézii ju najviac zaujali ľudia, nádherná príroda, horúce tropické podnebie a najmä obrovská sloboda, ktorá je typická pre krajiny Ázie.
Chystá sa aj do Japonska
Spolu s obyvateľmi prežívala každodenné radosti aj starosti. Na raňajky jedávala ryžu, počas moslimských sviatkov vstávala na ranné rituály, prechodila takmer všetky aktívne sopky, bola na tradičnej svadobnej ceremónii, zažila svoje prvé zemetrasenie, či pod sopkou Rinjani spolu s hinduistami vyvolávala dážď. Pre fotografku bola táto cesta obrovským zážitkom a ako sama vraví, naučila sa užívať si život naplno a každému odporúča zažiť niečo podobné. A čo na toto dobrodružstvo hovorí Máriina rodina?
„Postavila nás pred hotovú vec, prišla už s letenkou. Samozrejme, že sme sa báli, ešte si pamätám, ako sme jej hovorili, nech sa nenechá zožrať žralokom,“ povedala so smiechom Máriina mamina. A čo budúcnosť? „V súčasnosti primárne fotím, robím projekty a píšem články do novín, no už mám na jeseň ďalšie dve letenky. Tentokrát navštívim Japonsko a Izrael, na čo sa veľmi teším,“ prezradila na záver Mária.
Výstavu autorkiných fotografií si záujemcovia môžu pozrieť v budove Tribečského osvetového strediska každý pracovný deň až do 16. júla. Čaká na vás séria tých najzaujímavejších fotografií, ktoré zachytávajú nielen exotickú prírodu, ale aj život a tradície obyčajných ľudí.
Autor: Marcela Rebrová
