Žiačky v Bojnej sa futbalovo zdokonaľovali pod vedením trénera Kamila Susku, ktorý sa v minulosti tešil s bratislavským Slovanom zo zisku majstrovských titulov a v rokoch 2003 až 2005 pôsobil aj pri ženskej futbalovej reprezentácii Slovenska. Okrem žiačok v Bojnej vybudoval v tejto obci aj kvalitný dorastenecký tím, ktorý dvakrát po sebe vyhral v okrese Topoľčany svoju skupinu.
Kde vznikla myšlienka, aby sa v Bojnej založilo dievčenské futbalové družstvo?
- Začnem pekne od začiatku. Ešte na jar 2012 ma oslovil bývalý starosta Bojnej p. Vančo, či by som im nešiel pomôcť. Po prvej polovici súťaže MO bol dorast na desiatom mieste v okrese. Po mojom príchode začal futbal chalanov baviť, miesto siedmich začalo chodiť na tréningy 14 až 15 hráčov. Chlapcov tréningy bavili, začali sme vyhrávať a jarnú časť sme zakončili celkovo na treťom mieste, čo v konečnom účtovaní stačilo na konečné ôsme miesto. A práve raz pred začiatkom nového školského roku som šiel na tréning a na mostíku pred futbalovom ihrisku ma zastavili štyri „vretenice“ a hovoria mi: „Ujo pán tréner, keď nás bude jedenásť, budete nás trénovať?“ Priznám sa, že v prvom momente som skoro odpadol. Ale hneď som im odvetil, že keď ich bude jedenásť, tak ich začnem trénovať. Priznám sa, že som tomu neveril. Do dvoch týždňoch som na mal na ihrisku 27 dievčat z jednej obce – z jednej školy! A tak vzniklo dievčenské družstvo – Lastovičky TJ Slovan Bojná.
Treba priznať, že sa to v klube nestretlo s nejakým nadšením - načo je nám dievčenský futbal, opäť budú len ďalšie výdavky, znelo z úst funkcionárov. Baby však oduševnene trénovali, bojovali a pravidelne sa na tréningu zúčastňovalo cez 20 dievčat. Začiatky boli veľmi ťažké, pretože okrem jednej hráčky, ktorá hrávala už za prípravku, ostatné nevedeli kopnúť do lopty, o pristavení lopty ani nehovoriac. Postupne sa zlepšovali, ale iba trénovať a nehrať zápasy proti skutočných futbalistkám, tak to nie je ono. Aj preto som sa dohodol s Romanom Jasovským so Slovana Bratislava, s ktorým sa veľmi dobre poznám z môjho pôsobenia v Slovane, že odohráme prvý priateľský zápas dievčat Bojnej proti Slovanu Bratislava. Slovanistky prišli v plnej paráde aj so šiestimi mládežníckymi reprezentantkami Slovenska, my sme urobili reklamu po okolí a na tomto zápase bolo zrazu 400 ľudí. Zápas to bol asi taký, že na jednej slovanistke s loptou bolo desať hráčok Bojnej. Vtedy som sa chytal za hlavu a sám sebe som si hovoril – do čoho si sa to ty pustil...
Zrejme ten prípravný zápas ich ešte viac naštartoval?
- To stretnutie im dalo veľmi veľa. Dievčatá ešte viac začali pracovať na sebe a prakticky od tohto stretnutia celý rok len trénovali. Pred sezónou 2013/2014 som ich prekvapil a oznámil som im, že som ich prihlásil do súťaže. Na Aktíve klubov ma od toho všetci odhovárali, aby sme ich ešte neprihlásili, pretože budú dostávať 15, či 20 gólov a znechutí sa im celý futbal. Po prvej sezóne môžem povedať, že priemerne na zápas sme inkasovali 3,25 gólu a v tabuľke sme neskončili na poslednom mieste. Síce v úvodnej polovici sme technicky nevynikali, ale dievčatá to nahradzovali bojovnosťou. Už v druhej časti to bolo lepšie, dokonca si dovolím tvrdiť, že tu máme aj nádejné budúce reprezentantky. Len ma trocha mrzí, že sa síce robil aj reprezentačný výber talentovaných hráčok, bohužiaľ, naše baby mali akurát prijímacie skúšky na stredné školy a nemohli sa ho zúčastniť. Aj som volal reprezentačného trénera na zápas do Bojnej, aby si ich prišiel pozrieť, ale nedostavil sa...
Do mládežníckej reprezentácie určite patria Bianka Kratochvílová, Monika Pirťanová či Zdenka Procházková a zaujímavý typ je aj Deniska Čeresňáková, ktorá mala veľké zdravotné problémy. Keď sa však zapojila do tréningového cyklu, zlepšilo sa jej dýchanie a momentálne má už všetky lieky vysadené a navyše v bežeckých súťažiach vyhráva za školu súťaž za súťažou. Paradoxom toho všetkého bol aj fakt, že veľa dievčat, ktoré začali hrať futbal, bolo v skutočnosti oslobodených od telesnej výchovy. Učiteľ p. Zvala, ktorý trénuje žiakov, im na začiatku hovoril – čo vy chcete hrať futbal, však vy neviete ani behať! A po vyše roku sa situácia zmenila a pán učiteľ je na dievčatá pyšný, pretože patria medzi špičku v bežeckých disciplínách v školských súťažiach nielen v okrese, ale i v kraji.
A v tom všetkom vidím aj ďalší plus, pretože príchodom dievčat do klubu sme zlepšili počty aj u žiakov a prípravky. Baby nám dotiahli svojich spolužiakov do družstiev.
Ako to vyzerá do budúcej sezóny?
- Už sa nám vykryštalizoval káder a po ročnom pilotnom projekte je na rade, aby sme začali mútiť vodu v hornej časti tabuľky. Súťaž sa má rozšíriť o ďalšie dievčenské celky, takže určite to bude zaujímavejšia sezóna aj pre nás. Hovorí sa, že v krajskej súťaži má byť až 12 družstiev. Do letnej prípravy sa zapojili aj ostatné dievčatá z iných obcí, ktoré doteraz hrávali za žiakov, a tým sa zvýšila aj konkurencia.
Bojnú reprezentovali aj mladšie žiačky, ktoré odohrali topoľčiansku okresnú súťaž mladších žiakov medzi chlapcami...
- Ako som už spomínal, na začiatku sme mali veľmi veľa dievčat a medzi nimi bol veľký vekový rozdiel. U dievčat už dva roky robí veľa a tam bol dokonca až päťročný rozdiel. A tie 2003 sme nemohli postaviť v krajskej súťaži. Preto sme prihlásili žiačky do okresu medzi mladších žiakov. Veľa vody sme tam nenamútili, ale opäť sme neskončili na poslednom mieste. Pred novou sezónou už viaceré z nich prejdú do vyššej kategórie, a preto pre ďalšiu sezónu už mladšie žiačky v okrese pôsobiť nebudú. Mladších žiačok už máme menej, začiatočný hlavný „boom“ opadol a zostali iba tie najvernejšie a „najtvrdohlavejšie.“ Tie úplne najmenšie doplnia prípravku a budú hrať s chlapcami v jednom družstve.
Okrem žiačok ste v Bojnej trénovali aj dorast, s ktorým ste dvakrát po sebe vyhrali skupinu, ale vo finálových zápasoch o majstra okresu ste dvakrát prehrali...
- Som z toho sklamaný, pretože som človek, ktorý robí futbal vždy na sto percent. Keď to nemám robiť naplno, tak radšej to robiť nebudem. V prvom ročníku sme si dali cieľ postúpiť do V. ligy, čo sa nám nepodarilo. Aj v druhom ročníku sme mali zhodný cieľ, ale opäť to nevyšlo. Na chlapcov ale nemôžem nič povedať, pretože odviedli kusisko roboty. Určite nie je ľahké vyhrať našu skupinu dvakrát po sebe, pretože je veľmi náročná a nám sa podarilo v nej streliť až sto gólov a neprehrali sme ani jeden zápas! Aj to hovorí o veľkej kvalite nášho tímu. Úplne by som bol spokojný, keby sme postúpili do V. ligy z prvého miesta. Do piatej ligy napokon ideme, ale nie z prvého miesta. Na druhej strane musím povedať, že za tie dva roky sme vychovali minimálne päť–šesť hráčov, ktorí sú už teraz platnými hráčmi v A-mužstve. Ak sa tam uchytia, čo pevne verím, tak aj muži Bojnej budú na oveľa lepších priečkach ako v tejto sezóne.
