TOPOĽČANY. V utorok 24. júna sa v Štátnom archíve v Topoľčanoch uskutočnil Deň otvorených dverí. Už 6. ročník podujatia, ktoré sa konalo pri príležitosti Medzinárodného dňa archívov, bol zameraný na dve významné výročia – 100 rokov od rozpútania 1. svetovej vojny a 60 rokov od vydania vládneho nariadenia o archívnictve, ktoré znamenalo začiatok organizovaného archívnictva v bývalej Československej republike.
Ani tentoraz však neboli návštevníci archívu ukrátení o možnosť prezrieť si niekoľko klenotov archívu, akými sú najstaršia listina v archíve z roku 1376, najstaršia mestská kniha z roku 1551 a ďalšie, ktoré archivári „vytiahnu na svetlo“ len pri tejto príležitosti.
Bolo u nás veľa zajatcov
„K storočnici „Veľkej vojny“ sme pripravili výstavu, ktorej autorom je Rudolf Gerbel z Bánoviec nad Bebravou, doplnenú originálmi archívnych dokumentov viažucich sa k obdobiu vojny v regióne,“ informovala nás riaditeľka archívu Oľga Kvasnicová.
Hoci bojiská Prvej svetovej vojny boli ďaleko od územia nášho okresu, vojna výrazne zasiahla do života jeho obyvateľov. Množstvo narukovaných vojakov, trápenie tých, ktorí ich museli doma zastúpiť, návrat zmrzačených mužov, otcov a synov, prípadne oznámenia o ich smrti. Na území okresu žilo veľa vojnových zajatcov, ktorí boli prideľovaní na pomoc hospodárstvam bez gazdov. Mnohí tu napokon zapustili korene.
Kapacita archívu je prakticky vyčerpaná
Veľa narukovaných vojakov vstúpilo do československých légií, mnohí zostali nezvestní. „Naše archívne dokumenty hovoria o všetkých týchto skutočnostiach, a aj keď väčšina z nich vznikla až po skončení vojny, kedy sa robili rôzne súpisy vdov, sirôt, nezvestných, invalidov, padlých a podobne, sú nenahraditeľným zdrojom pre poznanie tohto obdobia,“ dodala Kvasnicová.
S históriou archívu v Topoľčanoch sa návštevníci mohli oboznámiť prostredníctvom prezentácie predstavujúcej slovom i obrazom minulosť a prítomnosť pre región nenahraditeľnej inštitúcie, ktorá vo svojich depozitoch uchováva históriu troch okresov. Archívnictvo a archivári to nikdy nemali ľahké - už viackrát sme poukazovali na nie veľmi hlboký vzťah väčšiny Slovákov k vlastnej histórii ukrytej predovšetkým v archívoch. Nedocenenie významu archívov sa počas ich šesťdesiatročnej histórie premietalo do postojov orgánov zodpovedných za ich zriaďovanie a činnosť.
V príbehu archívu v Topoľčanoch je preto najsvetlejším bodom výstavba budovy v roku 1975. „Užili sme si vtedy veľa pozornosti aj zo zahraničia, pretože to bola vôbec prvá účelová budova archívu v Československu. Za veľký úspech možno považovať aj jej rekonštrukciu v roku 2005,“ prezradila nám riaditeľka.
„Bohužiaľ, dnes stojíme opäť pred problémom potreby nových priestorov, pretože kapacita archívu je prakticky vyčerpaná. Trápi nás aj nedostatok pracovných miest a potrebnej techniky, bez ktorej sa nedá pomýšľať napríklad na digitalizáciu archívneho dedičstva, v ktorej nás už predbehla snáď aj Afrika.“ Jediné, čo archivárom nechýba, je nadšenie pre svoju prácu a nádej, že kompetentní sa raz začnú správať k archívom tak, ako si to svojím významom zaslúžia.
