Trénerom tohto úspešného žiackeho celku je Miroslav Ďuriš, ktorý dva roky trénoval prípravku Tovarník a ostatné dva roky pôsobí pri starších žiakoch. Po úspešnej sezóne nám úspešný tréner zhodnotil sezónu.
V skupine A ste zo štrnástich zápasov vyhrali až trinásť a iba raz remizovali. Ako vyzeral celý aktuálny ročník?
- Našu skupinu by som rozdelil na dve časti. V hornej časti boli lepšie družstvá, ktoré nás vedeli potrápiť. Boli to V. Ripňany, Prašice a držali sa aj Jacovce. S týmito družstvami sme odohrali vyrovnané zápasy, i keď skóre častokrát tomu nenasvedčovalo. Chlapci z týchto družstiev podávali solídne výkony. V druhej časti tabuľky boli slabšie družstvá a tam skôr išlo len o výšku gólového rozdielu.
O víťazovi žiackeho majstra okresu rozhodol finálový zápas v Solčanoch, kde ste narazili na víťaza B skupiny z Oponíc. Ťažko bolo hráčov motivovať na najdôležitejší zápas sezóny?
- S prístupom chlapcov k zápasom som nikdy nemal problém. Vždy som sa ich snažil viesť k tomu, aby ich futbal bavil. Zdokonaľovali sa nielen po športovej stránke, ale dôležité je aj slušné správanie. Musím povedať, že som trénoval rozumných a inteligentných chalanov, ktorí počúvali a snažili sa na ihrisku odovzdať maximum. Chlapci celú sezónu žili s tým, že keď budú dobre hrať a vyhrávať, tak vo finále hrať určite budú. Tí starší hráči si chceli finále zopakovať z predchádzajúceho ročníka, tí mladší zasa chceli finále okúsiť. Motivácia v družstve bola v každom jednom zápase, o čom svedčí aj fakt, že zo šestnástich hráčov, ktorí boli na súpiske, tak pravidelne na tréningy trikrát do týždňa chodilo štrnásť až pätnásť chalanov. Neprišli len tí, čo boli buď chorí, alebo mali nejakú ťažkú písomku na druhý deň v škole. Tréningová morálka bola výborná, a preto aj chalani boli výkonnostne úplne niekde inde ako hráči v ostatných družstvách.
Vo finále proti Oponiciam ste vyhrali 2:1. Asi ste nevedeli, aký súper vás čaká?
- Skôr naopak. Už v predošlom ročníku som mal podrobne zmapované Ludanice, ktoré sme porazili v minulej sezóne vo finále v Topoľčanoch. Aj počas tejto sezóny som sledoval družstvá z druhej skupiny, ktoré hrali o špicu. Chodieval som pozerať na zápasy do Oponíc, Krušoviec či Krnče. Tento ročník bol však ťažší o to, že v B skupine sa až tri družstvá bili o celkové prvenstvo. Vedel som, kde majú Oponice silné a kde slabšie stránky. Moji chlapci boli po taktickej stránke dobre pripravení, vedeli od prvej minúty, čo majú robiť. Navyše si dovolím tvrdiť, že finálový zápas nám ozaj vyšiel, pretože zabrali všetci hráči a výsledok sa dostavil.
Starší žiaci Tovarník obhájili titul v okresnej súťaži druhýkrát po sebe. Ktorý titul bol náročnejší?
- Pri prvom titule bola väčšia eufória. Starších žiakov som prebral v lete pred dvoma rokmi, kam som sa posunul z prípravky. Práve vtedy starší žiaci boli tiež v okresnom finále, ale vyhrať súťaž sa im nepodarilo. V tom období veľmi veľa hráčov končilo a vekovo prešlo do dorastu. V kádri mi ostalo ozaj iba torzo hráčov a k nim som si doniesol chalanov z mladšej žiackej. Nakoľko sa vymenil prakticky celý káder, silu kolektívu sme len veľmi ťažko mohli odhadnúť. Už v príprave som videl, že chalani sú motivovaní, dokonca sme v príprave dvakrát porazili topoľčianskych žiakov, ročník 1999. Vedel som, že silu v družstve máme, i keď Topoľčany nehrali v plnom zložení. A práve títo chlapci počas celej sezóny fungovali ako dobrá píla, až sa napokon stali majstrami okresu. Aj v tejto sezóne sa situácia zopakovala, hoci tá hráčska obmena nebola až tak citeľná. Nikto nás netlačil k obhajobe titulu, ale už na iných družstvách bolo vidieť, že nás berú ako víťaza a podľa toho sa na nás jednotlivé družstvá aj pripravovali. Každý sa na nás vymotivoval, ale zvládli sme to a po dobrých výkonoch chalanov sme zaslúžene titul obhájili.
Ktorí hráči vás najviac potešili?
- Ako kolektív vždy zabrali všetci hráči, s nikým nebol problém. Tempo udávala najmä trojica hráčov. Bol to Mirko Ďuriš, ktorý to má vždy najťažšie, pretože je to môj syn a ten musí dvakrát toľko dokazovať ako ostatní. Som na neho najprísnejší a za sezónu sa pochvaly z mojej strany len veľmi ťažko dočká. Mám predsa na neho určité kritériá, ale som rád, že patrí medzi tvorivých hráčov a vždy sme na ňom mohli stavať našu hru. K nemu sa pridával Karol Sečanský, ktorý je obrovský bojovník a vždy som ho mohol využiť na hociktorom poste, kde som potreboval hráča. V útoku sme mali najlepšieho strelca súťaže Samka Kvašaja, ktorý vedel finálne prihrávky od Mirka Ďuriša a bojovnosť od Karola Sečanského pretaviť do strieľania gólov. Keby Samuel bol ešte o niečo viac chladnokrvnejší v zakončovaní, tak tých gólov mohol streliť ešte omnoho viac. Som rád, že ostatní chalani sa snažili na týchto troch hráčov výkonnostne sa dotiahnuť a ich futbalový rast šiel prudko nahor. Aj keď niektorí neboli technicky vybavení, ale svojou bojovnosťou a nasadením to dokázali nahradiť. Všetkých hráčov do jedného musím pochváliť, že ťahali za jeden povraz.
Ako víťaz okresu ste sa kvalifikovali na žiacky turnaj víťazov oblastných futbalových zväzov do Trenčianskej Turnej. Obsadili ste posledné štvrté miesto...
- O umiestnenie nám však vôbec nešlo, pretože nám chýbalo veľa hráčov a na turnaj som teda zobral aj viacero mladších žiakov. Skončili sme síce štvrtí, ale bol to vyrovnaný turnaj, pretože v prípade zvládnutia posledného zápasu sme turnaj mohli aj vyhrať.
Nastávajú nejaké posuny v žiackom kádri Tovarník?
- Opäť nás po dvojročnej práci čaká obrovská obmena. Desiatim hráčom končí žiacky vek, siedmi prechádzajú do dorastu, jeden sa vracia späť z hosťovania a dvaja vraj skončia. Už počas jarnej časti som trénoval v Tovarníkoch nielen starších žiakov, ale aj dorast a od novej sezóny so svojimi chlapcami prechádzam do kategórii dorastu. V tejto kategórii sa teda opäť zíde to mužstvo, ktoré v predminulej sezóne vyhralo prvý okresný majstrovský titul.
Tovarnícky dorast teda bude hlavným ašpirantom na zisk prvenstva v okrese...
- Radi by sme sa pokúsili mútiť vody na vrcholných priečkach. Keď sa vyhráva, tak aj chlapcov futbal viac baví. Už počas jarnej časti v kategórii dorastu hrávali viacerí žiaci a postupne sme si pripravovali káder do ďalšej sezóny. Vidím, že dorast bude mať perspektívu a verím tomu, že keď sa mladý káder oťuká, tak budeme mať na to, aby sme hrali o prvé miesto.
Deti sa všeobecne príliš do športu nehrnú. Ako sa vám podarilo mať na tréningoch stále okolo 14 až 15 hráčov?
- Keď som začínal trénovať v Tovarníkoch prípravku pred štyrmi rokmi, tak sme zo strany funkcionárov mali vytvorené dobré zázemie. Hlavne tajomník p. Kastelovič si dával za prioritu, aby sa v Tovarníkoch začala rozvíjať mládež. Práve tým ma upútal a začal som trénovať. Trénujeme na peknom ihrisku, chlapci dostali lopty i klubové oblečenie a tréningové jednotky chlapcov bavili. To sa postupne roznieslo po okolí a skončilo to tak, že aj v tejto sezóne sme mali v kádri štyroch hráčov z Veľkých Ripnian a dvoch z Kuzmíc. V kádri máme chlapcov z okolia, hlavne z Topoľčian, ale väčšinou sú to naši kmeňoví hráči Tovarník a teda naši odchovanci. Pár hráčov máme u nás aj na dlhodobých hosťovaniach. Som rád, že sa nám podarilo dotiahnuť na futbal toľko záujemcov. Osobne nikdy nehodnotím, či je niekto lepší alebo horší. Z každého hráča určite nevyrastie Messi, ale som rád, že chlapci sú na ihrisku a nebehajú po baroch a podobne. Na každom je vidieť, že chcú hrať futbal a vtedy sa aj trénerovi dobre s nimi pracuje.
