Je o ňu veľký záujem a na hosťovaní na významných turnajoch hrala aj v drese Nemšovej a Smolníka. Na ZŠ na Tribečskej ulici v Topoľčanoch v 8. A triede s mimoriadne nadanými deťmi v júni skončila a od septembra bude študovať na bilingválnom gymnáziu v Nitre. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme ju pozvali na rozhovor.
Ako si sa dostala k florbalu?
- Bolo to už v školskom klube detí na 1. stupni u pani vychovávateľky Martiny Majtánovej. Nebavili ma typické dievčenské hry, ale chcela som sa pohybovať, hrať a súťažiť. Florbal bol na to veľmi vhodný šport.
Čo považuješ v tomto športe za svoje najväčšie úspechy?
- Tých úspechov je viac, či už na okresnej, krajskej alebo celoslovenskej úrovni, čo sa týka hlavne reprezentácie školy. No za asi ten najväčší úspech považujem tri medaily za posledné tri roky z Prague Games, z najväčšieho mládežníckeho florbalového turnaja na svete, kde v roku 2011 v kategórii G14 (dievčatá do 14 rokov) zvíťazila Nemšová, ktorej kolektívu som bola súčasťou. Nikdy na to nezabudnem, pretože to bol môj veľký úspech na úplnom začiatku a bola tam konkurencia silných družstiev zo svetovej špičky – Švédska, Fínska, Švajčiarska, Česka.
V poslednom období si chodila aj medzi topoľčianske hádzanárky. Dá sa vôbec porovnať florbal a hádzaná?
- Dá sa, ale aj vzhľadom na môj prístup k týmto športom dosť ťažko. Florbal hrám už siedmy rok, je pre mňa takmer všetkým a okrem školy mu podriaďujem všetko. Hádzaná je o dosť tvrdší šport. Hrávala som ju za ŠKP Topoľčany, ale skôr doplnkovo k florbalu na posilnenie hornej časti tela a zvýšenie kondície. Pre šport však nie sú dôležité len úspechy, ale ešte dôležitejšie je to, aby deti robili niečo pre svoje zdravie a odbúravali televíziu a hlavne počítače.
Nedávno si hrala v Topoľčanoch na florbalovom Slovenskom pohári v topoľčianskom drese za juniorky a za ženy. Boli to veľmi úspešné vystúpenia s prvým a druhým miestom. Ako sa ti v týchto kolektívoch hralo?
- Hralo sa mi dobre a možno aj naposledy za Topoľčany. S juniorkami sme odohrali šesť zápasov a všetky víťazné. Strelili sme 26 gólov a dvakrát inkasovali. Bolo z toho 1. miesto a darilo sa aj mne. Stala som sa najlepšou strelkyňou tejto kategórie, keď som strelila 10 gólov a pridala som aj päť asistencií. V ženskej skupine sme zápasy tiež vyhrávali, len v zápase s Marvelom (ženy z reprezentácie) bola remíza 2:2. Postupovali sme ďalej až do finále, kde sme sa opäť stretli s Marvelom, no v ňom sme prehrali 3:0. Aj druhé miesto bolo obrovským úspechom a z oboch medailí i získaného pohára sme sa veľmi tešili.
Základná škola na Tribečskej ulici v Topoľčanoch dosiahla aj v tomto školskom roku výrazné úspechy vo florbalových súťažiach. V majstrovstvách okresu základných škôl boli mladší žiaci druhí, starší žiaci tretí a mladšie i staršie žiačky túto súťaž vyhrali a oba kolektívy zvíťazili aj na Majstrovstvách Nitrianskeho kraja. Staršie žiačky v júni odohrali aj školské Majstrovstvá Slovenska v Dunajskej Strede. Aká bola tvoja rozlúčka s dresom Tribečskej?
- V poslednom zápase veľmi úspešná, ale v skupine sa mi až tak nedarilo. Pre môj typ streľby to bol veľmi zlý povrch hracej plochy. V skupine sme prehrali s Banskou Bystricou 4:2, po mojom jedinom skupinovom góle sme zvíťazili s Belou nad Cirochou 1:0 a s Michalovcami sme prehrali 8:2. Po 3. mieste v skupine nám zostal boj o celkové 5. miesto, v ktorom sme sa stretli s Považanmi s víťazstvom 4:1. Bola som veľmi rada, že mi to v tomto zápase štyrikrát strelecky vyšlo.
Budeš hrať florbal aj v Nitre?
- Rozhodovala som sa medzi týmto gymnáziom v Nitre a ešte jedným veľmi dobrým. V prospech Nitry rozhodlo hlavne to, že sa tam hrá florbal na extraligovej úrovni a bola by som rada, keby som mohla pokračovať vo florbale v klube DFA Nitra v najvyššej ženskej florbalovej lige SR.
