TOPOĽČANY. Ťažko by sme hľadali človeka, ktorý by nepoznal jaskynný systém v Demänovskej doline. No málokto však vie, že aj v horách nášho regiónu sa skrývajú unikátne jaskynné systémy.
Pri vlekoch na Podhradí sa skrýva jaskyňa Opálená skala, v ktorej sa podarilo preskúmať 50 metrov, no možno je omnoho väčšia. Medzi významnejšie môžeme započítať aj Beňovskú priepasť (20m).
Krajšiu výzdobu má Džimova spása ( takmer 200m), ktorá sa nachádza v masíve Vinišťa. Štvrtá, zatiaľ najmenšia sa nachádza v masíve Úhradu. V pohorí sa samozrejme nachádza ešte množsto ďalších malých jaskýň a mnohé možno ešte len čakajú na objavenie.
Pomáhajú pamätníci aj náhody
Jedným z nadšencov, ktorý odkrýva tajomstvá podzemia Považského Inovca je fyzik, matematik a člen Slovenskej speleologickej spoločnosti Miloslav Lisý. Výskum jaskýň v našom regióne začal už koncom 80-tych rokov minulého storočia a s menšími prestávkami trvá dodnes.
Aj keď nájdenie novej jaskyne je niekedy náhoda, jaskyniarom sa často podarí uskutočniť nový objav aj vďaka obyvateľom okolitých obcí. „Často sa dostaneme k informáciám typu: Dedko spomínali..., na základe ktorých pátrame ďalej,“ povedal Lisý s tým, že takýmto ústnym podaním sa traduje, že v Úhrade by sa mala nachádzať ešte jedna, približne 100 metrová jaskyňa.
„Keď sme však doviedli do hory 80 a 90 ročných pamätníkov, nepodarilo sa nám ju nájsť vďaka tomu, že les sa za tie roky významne zmenil,“ dodal Lisý.
Keďže väčšina jaskyniarov skúma jaskyne v rámci svojho voľného času, intenzita výskumu závisí aj od jeho množstva. „Niekedy sa stáva, že niektoré jaskyne nenavštívime aj tri roky. Keď je však vo vzduchu nejaký objav, jaskyňu zvykneme navštevovať relatívne často, čo v našom ponímaní znamená asi jeden krát za dva týždne.“
Podľa jaskyniara sú jaskyniarske objavy veľmi relatívne. Napríklad objavenie 200 metrovej Džimovej spásy možno prirovnať k objaveniu dvojkilometrového úseku v Demänovskej doline, kde je dobrý kras a sú na vznik jaskýň ideálne podmienky.
Jaskyňu poškodili
„Mojím životným objavom je jaskyňa Džimova spása. Zhodou okolností som bol nedávno na jaskyniarskom týždni na Liptove, kde sme pomáhali svojím kolegom a zhodou náhod sa nám podarilo predĺžiť demänovský systém o 300 metrový objav. Ten sa mi však neráta tak ako v Považskom Inovci päť metrov.“
Každý z nás si asi vie predstaviť, ako vyzerá Demänovská ľadová jaskyňa, no jaskyne v našom regióne už asi málokto. V prvom rad sú menšie a nie je v nich veľa priestorov, v ktorých by sa dalo voľne chodiť. „Chodí sa najmä po štvornožky, častokrát sa treba prevŕtavať cez úžiny. Jaskyne majú aj kvapľovú výzdobu, ktorá je bohužiaľ dosť poškodená. Pred časom sa podarilo niekomu dostať cez uzáver vchodu Džimovej spásy a nenávratne poškodiť výzdobu. Tento prípad riešila aj polícia, no páchateľa sa nepodarilo nájsť. Pokiaľ viem, asi raz do roka sa na Slovensku stane podobný prípad, preto sa vchody do jaskýň uzatvárajú.“
Vchody však nebývajú uzavreté iba kvôli zlodejom, ale je to aj kvôli turistom, či zvedavcom. Aj skúseným jaskyniarom sa stáva, že sa precenia, zasunú sa do takej úžiny, z ktorej sa nemajú ako dostať. „Nebyť kolegov, ktorí pomôžu, mohli by sme nachádzať v jaskyniach mŕtvoly.“
Miloslav Lisý však necíti, že by bol pri prieskume jaskyne v nebezpečí. „Je to ako kopa iných ľudských činností, ktoré keď sa precenia, sú nebezpečné. Ja mám v jaskyni pocit väčšieho bezpečia, ako keď sadnem na bicykel a vyrazím do premávky v meste. V jaskyni viem ovplyvniť väčšinu rizík sám, ale to, že ma niekto zrazí na aute veľmi neovplyvním,“ povedal Lisý s tým, že prípadní záujemcovia sa môžu pozrieť do jaskýň po dohovore s jaskyniarmi. Budú však jaskyne v Považskom inovci niekedy prístupné verejnosti? Vylúčiť sa to nedá, no zatiaľ to tak nevyzerá.
