Učiteľ zo Základnej školy sv. Ladislava v Topoľčanoch Juraj Kamenický a jeho bývalí traja žiaci Patrik Komloši, Michel Ducký a Igor Jánoš išli spoznávať Slovensko na bicykloch. Za cieľ si dali prejsť z najvýchodnejšej obce na Slovensku (Nová Sedlica) do najzápadnejšej slovenskej obce (Záhorská Ves).
Vlakom na východ republiky
Štvorica cyklistov sa na východ republiky vybrala vlakom. „V Topoľčanoch sme sadli na vlak a išli sme do Stakčína na východ republiky – to je vlastne posledná vlaková stanica na Slovensku. Odtiaľ sme sa už na bicykloch presunuli do Novej Sedlice, ktorá je najvýchodnejšou obcou na Slovensku. Tam aj späť to bolo 80 km a to bol vlastne náš prvý deň. V Stakčíne sme zároveň aj nocovali na obecnom úrade v turistickej ubytovni,“ povedal pätnásťročný Patrik Komloši, ktorý bol vlastne aj iniciátorom a plánovačom celého cyklo podujatia. „Na druhý deň sme zo Stakčína cestovali do Prešova cez Sninu, Humenné a Vranov nad Topľou. Každý deň sme nabicyklovali okolo 120 až 130 kilometrov a zabralo nám to v podstate celý deň. Večer sme sa opäť ubytovali v turistickej ubytovni, tentokrát v Prešove.“
Nočný zjazd Štrbským plesom
Na tretí deň pokračovala štvorica z Prešova do Východnej. Postupne míňali Levoču, Poprad, Tatranskú Štrbu a vybehli aj hore na Štrbské pleso, kde aj večerali. „Na večeri sme sa trochu dlhšie zdržali, pretože zo Štrbského plesa do Východnej sme mali ešte 20 km pred sebou, ale bolo už desať hodín večer. Absolvovať sme tak museli dlhý osemkilometrový zjazd dolu kopcom v absolútnej tme. Našťastie sa nikto nezranil a v chatke vo Východnej sme sa ubytovali až okolo polnoci,“ okomentoval náročný nočný zjazd Patrik Komloši. „Ľudia boli veľmi priateľskí a milí. V noci nás čakali domáci, ktorí nám povedali, že chatu vyplatíme až ráno, teraz si máme oddýchnuť. Ráno sme volali majiteľke, že sa s ňou vyrovnáme. Povedala, že je akurát na hríboch, tak nech jej peniaze necháme v mikrovlnke a kľúče za oblokom.“
Štvrtý deň pokračovala cesta z Východnej do Terchovej cez Liptovský Mikuláš, Dolný Kubín, Párnicu a Zázrivú. „V Terchovej sme mali veľký problém nájsť ubytovanie, pretože letná sezóna bola v plnom prúde a všetko bolo obsadené. Kamarát vymyslel, že budeme stanovať, nakoľko stany sme pre istotu mali so sebou. Išli sme sa najskôr okúpať na plaváreň do Terchovej, potom sme si nakúpili v obchode špekačky a rozložili sme stany naľavo od plechovej sochy Jánošíka. Našťastie nás nikto nechytil a nepokutoval,“ pridal ďalší zážitok Patrik Komloši.
V Novom Meste aj šváby
Na piaty deň išli cyklistickí dobrodruhovia cez Terchovú, Bytču, Považskú Bystricu, Ilavu, Trenčín až do Nového Mesta. „Dorazili sme až večer, ubytovanie sme dlho nevedeli nájsť. Už sme pomaly rozkladali stany za supermarketom, keď mi v tom zavolala pani, že majú voľné miesta na študentskej ubytovni. Najskôr to vyzeralo celkom slušne, až naraz počas večere nám spopod postele začali vyliezať šváby a iné potvory. To som ešte nezažil, aby sme si zaplatili po 10 eur za nocľah a všade boli šváby. Kamarát Kristián Kollár, ktorý sa k nám pridal až v Novom Meste, mal z toho veľmi nepríjemný zážitok, pretože miesto spánku celý noc zabíjal šváby.“
V šiesty deň sa cyklisti vydali z Nového Mesta do najzápadnejšej obce na Slovensku – Záhorskej Vsi. „Išli sme cez Piešťany, Trnavu, Modru, Pezinok a Malacky. Asi štyri kilometre pred Záhorskou Vsou – v Jakubove sme prespali. Boli sme vytešení, že sme to zvládli, ale ráno som sa prebral s obrovskými problémami, pretože som dostal nejakú žalúdočnú virózu. Nakoniec sme zašli do Záhorskej Vsi, kde sme sa odfotili, kúpil som si tabletky od bolesti a cez Devínsku Novú Ves sme sa dostali až do Bratislavy,“ pridal P. Komloši.
Návrat opäť vlakom
V Bratislave začalo pršať a preto sa do Topoľčian cyklistickí nadšenci už vrátili vlakom. „Celý týždeň sa nám dážď vyhýbal, iba raz sme sa museli schovať pred dažďom v reštaurácii.“
Učiteľ to so žiakmi zvládol
Juraj Kamenický to so svojimi tromi bývalými žiakmi zvládol. „Dúfal som, že to zvládnem i keď som sa trošku obával. Na bicykli sme chodievali spravidla tých 120 až 160 km, ale deň po dni, tak to bola ozaj nová skúsenosť. Pocity po návrate do Topoľčian boli skvelé. Celý týždeň som prakticky unavený ani nebol, najhoršie to bolo po celom výlete, kedy ma seklo v chrbte. Tie zážitky sú však úžasné,“ povedal Juraj Kamenický, ktorého potešilo aj správanie ľudí na východnom Slovensku. „Na východe sú milí a úžasní ľudia. Keď aj na nás trúbili, tak mi to prišlo tak, že nás povzbudzujú. Cesta bola trochu nebezpečnejšia, pretože tam jazdilo veľa kamiónov. Čím sme išli viac na západ, tak aj správanie ľudí už bolo iné. Skôr boli už takí uzavretejší a šoféri arogantnejší. Na východe sme stretávali ľudí, čo nás povzbudzovali, napríklad aj dedko okopával záhradku a keď nás videl, tak zakričal: „Predbehnete aj Sagana!“ Nezabudnuteľný bol i nočný zraz zo Štrbského plesa, pretože medveď nám mohol hocikde vybehnúť a určite aj tá stanovačka v Terchovej za sochou Jánošíka,“ doplnil svoje zážitky učiteľ zo základnej školy.
Najskôr chceli ísť do Španielska
Z myšlienkou absolvovať týždennú cyklistickú trasu prišiel Patrik Komloši. Juraj Kamenický sa pohrával s nápadom ísť až do Španielska. „Povedal som mu, načo by sme tam chodili, keď nepoznáme ani Slovensko. A vlastne vtedy, bol to február alebo marec, sme sa rozhodli, že absolvujeme túto cestu,“ doplnil P. Komloši, ktorý sa na cestu dôkladne pripravil. „Už od jari som začal mapovať trasu. Všetky pamiatky, dedinu po dedine som si naplánoval. Celý plán som mal napísaný v denníku, aby sme nezabudli všetko popozerať a hlavne miesta, kde sa máme ubytovať. Z Topoľčian sme cestovali vlakom do Košíc, ale museli sme ísť najskôr do Leopoldova a tam prestúpiť na priamy spoj do Košíc. Ten môj denník som ale zabudol v batohu vo vlaku, ktorý sa odviezol rýchlikom až do Bratislavy. Celý týždeň sme tak museli improvizovať a batoh som si nakoniec prevzal až na hlavnej stanici v Bratislave pri odchode do Topoľčian.“
O rok asi Česko
Úspešnú, takmer týždennú, 750 km cestu majú cyklisti za sebou a už teraz hovoria, že o rok si cestu zopakujú. „Neviem, či to bude Slovensko, ale skôr by sme šli prejsť celú Českú republiku.“ Okrem počasia vydržali aj bicykle. „Dvakrát sme museli opravovať defekt a raz sme menili aj plášť. Iba kamarátovi sa pokazil náboj na strednej oske v zadnom kolese, ale to sme dokázali opraviť,“ dodal na záver Patrik Komloši.
Autor: Jaro Šupa
