TOPOĽČANY. Byť Slovákom, nevedieť po maďarsky, nemať peniaze či majetok znamenalo v minulosti nemať volebné právo. Avšak, napriek desiatkam rokov útlaku a maďarizácie boli aj ľudia so silným národný zmýšľaním. Tak ako sa vyvíjal volebný systém v Topoľčanoch?
Slovenské voľby ako ich nepoznáme Čítajte História volebného okresu Topoľčany a 70 rokov zmien, ktoré nastali v tomto okrese je pre mnohých obyvateľov nejasná a mnohokrát nepovšimnutá. Hoci v našom okrese žilo množstvo slovenského obyvateľstva, práve tu sa odrazila moc a sila útlaku a vykorisťovania. Veď aj v Záborského básni sa píše: „Prečo sa ten slovenský ľud každého bojí?“ A na inom mieste... „Či to tak má byť naveky, niet Slovákom rady?“ Strach bol jedným z aspektov zabraňujúcim vzbure proti panujúcim pomerom v tom období.
Základy občianskej spoločnosti u nás priniesli hlavne marcové udalosti v roku 1848, zároveň bol vytvorený zákon o zriadení dvojkomorového snemu. Poslanci mali byť volení už aj nešľachticmi. Rokovacím jazykom, bez ohľadu na národné pomery bola Maďarčina.
Druhotriedni Slováci
V Nitrianskej stolici podžupan Očkaj vydal nariadenie, aby každá obec na 1. mája vyslala do Nitry svojich zástupcov na zakladajúce zhromaždenie výboru. Do Nitry prišlo 7 či 8 tisíc bojovne naladených a priamo o útlaku hovoriacich ľudí. Práve na tomto zhromaždení vznikol 711 členný stály výbor Nitrianskej stolice. Avšak, aj tu sa nad slnko jasnejšie ukázal útlak a uprednostňovanie maďarských obyvateľov. Na porovnanie so slovenskými, sa maďarským obciam dostalo neprimerane veľa zástupcov. Topoľčany vtedy patrili do Obdokovského okresu. No aj tu sa ukázal nepomer zástupcov a uprednostňovanie maďarských okresov, napriek tomu, že okres mal 37 tisíc obyvateľov. A tak sa Slováci stávali v Uhorsku občanmi druhej kategórie.
Kto mal majetok, mal právo voliť
V tom čase sa pripravovali aj voľby do snemovne. Snemovňa sa skladala z hornej, kde mali svoje miesta grófi, baróni a duchovenstvo, a dolnej, obsadenej reprezentantmi občanov zvolených na základe rozšíreného volebného práva. Okrem šľachty právom voliť disponovali aj bohatší sedliaci, inteligencia, obchodníci. Pasívne volebné právo mal ten, kto spĺňal majetkový alebo vzdelanostný cenzus. Podmienkou bolo, ovládať maďarský jazyk slovom aj písmom.
Volebný zákon bol v roku 1860 upravený a platil až do zániku Uhorska. V tej dobre disponoval volebným právom len ten, kto vlastnil majetok, zaplatil pozemkovú daň alebo vlastnil dom v hodnote 300 zlatých. Bez ohľadu na príjem boli voličmi napríklad aj notári, kňazi, učitelia, doktori a ďalší. Tento zákon, ktorý spôsobil, že v niektorých chudobnejších miestach bolo voličov málo alebo žiaden, platil až do roku 1912. Vtedajšie voľby prebiehali len na jednom mieste a to v sídle okresu. Mnohí voliči museli za miestom voľby putovať aj 40 kilometrov a potom dlhé hodiny čakať, kým ich pustia k hlasovaniu. V Uhorsku boli voľby verejné, volič musel pred komisiou nahlas povedať meno svojho kandidáta.
Manipulácie pri voľbách boli bežným javom. Slovensky zmýšľajúceho voliča ľahko zo zoznamu voličov vy-škrtli. V prípade, že slovenský volič zle vyslovil maďarský názov, komisia jeho hlas neuznala. Ak podporil národného voliča, stihla ho za to pom-sta vrchnosti. Mali mnoho prostriedkov ako šikanovať uvedomelého Slováka. Preto slovenský ľud len zriedka volil slovenského kandidáta.
V parlamentných voľbách roku 1878 v Topoľčanoch zvíťazil gróf Július Odescalchi. Patril k zúrivým maďarónom a popredným organizátorom maďarského spolku FEMKE. Spolok sa smutne preslávil odvozom slovenských sirôt a polosirôt do maďarských krajov, kde ťažko pracovali, znášali bitky. Odescalchi sa udržal na poslaneckom výslní až do roku 1891.
Gróf so srdcom úprimného Slováka
O niečo neskôr sa začali organizovať katolícke kruhy a verejné schôdze. Takéto ľudové zhromaždenie sa konalo aj v Topoľčanoch. Hlavným iniciátorom bol gróf Livio Odescalchi, synovec smutne presláveného grófa. Do mesta prišli tisícky ľudí, ozvala sa ostrá kritika na činnosť vlády. Topoľčany nikdy predtým nezažili tak mohutnú manifestáciu. Ľudová strana začala pre Slovákov vydávať noviny Kresťan písané v národnom duchu. Gróf Livio, napriek tomu, že bol uhorský aristokrat talianskeho pôvodu, miloval Slovákov a slovenskú zem. Roku 1913 symbolicky zasvätil skalu na Medveďom vrchu v chotári Solčian slovenskej jednote. O 5 rokov neskôr na tom mieste vyvesil červeno-bielu slovanskú zástavu. Pod názvom Národná varta zriadil prvú slovenskú milíciu.
Ako zástupca topoľčianskych voličov sa snažil presadiť železničné spojenie Topoľčany – Trenčín, čo sa mu aj podarilo, ale jeho prianie, vytvoriť spojenie Hlohovec – Ripňany – Topoľčany, sa žiaľ nesplnilo.
Článok vznikol z prednášky docenta Ivana Mrvu.Autor: Kristína Dorušiaková
