TOPOĽČANY. Prvá písomná zmienka o židoch v Topoľčanoch pochádza ešte z polovice 17. storočia. Tí sa tu začali usadzovať a postupne v Topoľčanoch vytvorili veľmi silnú židovskú komunitu. V roku 1900 obyvateľov židovského vierovyznania bolo 1676, čo bolo dokonca 33% z celkového počtu obyvateľov mesta.
Najväčšia pohroma pre nich bolo vypuknutie vojny. Postupom nemeckého Wehrmachtu sa pod správu Nemeckej ríše dostali milióny židov. Program ich vyhladenia znamenal pre väčšinu z nich smrť v koncentračnom tábore. Ich majetky boli arizované, nezostalo im nič. Tí, ktorí prežili vojnu, tešili sa z nového života. Ten ale pre židovských obyvateľov mesta ešte stále nemal prísť. Protižidovské nálady boli v meste už aj pred vojnou, v archíve mesta sú dokumenty, ktoré to zachycujú. Údajne mali chytať deti popri rieke, brať im krv a piecť z nej obradné koláče. Išlo síce iba o ohováranie, ale žandári to museli preverovať.
Aj po návrate židov do mesta sa hovorilo o tom, že vojna vypukla iba kvôli židom. Tí sa navyše ešte začali dožadovať prinavrátenia svojich majetkov, ktoré im boli zobrané. Vrátiť ich ale pravdaže už nechcel nikto. Atmosféra nebola práve najlepšia. V meste sa začali šíriť reči o nahradzovaní učiteliek (sestričiek z kláštora) židovskými učiteľmi, o znesväcovaní krížov a svätých obrazov židmi.
Keď bol dokonca pristihnutý obvodný lekár židovského pôvodu MuDr. Berger pri očkovaní detí proti osýpkam v ľudovej kláštornej škole, oheň bol na streche. Pondelok 24. septembra sa práve v meste konali trhy, do mesta prišlo mnoho ľudí z okolitých obcí. Informácia o snahe zabiť deti židovským lekárom sa začala veľmi rýchlo šíriť. Dav ľudí začal biť každého žida, na ktorého natrafil. Židia boli vyháňaní zo svojich príbytkov na ulicu, kde ich čakal rozvášnený dav. Vojaci a žandári, ktorí mali pomôcť pri upokojení situácie, sa ale taktiež začali pridávať do bitky židov. Našlo sa ale aj niekoľko ľudí, ktorí židov bránili vlastnými telami. Desiatky židov bolo ale zranených, mnoho ťažko. Situácia sa upokojila až navečer, napokon boli zatknutí aj hlavní aktéri pogromu. V Bratislave sa v apríli 1950 konal súd, ktorý odsúdil týchto ľudí, tí ale boli zároveň hneď aj amnestovaní. Topoľčiansky židia pochopili, že v meste už nie je pre nich miesto a snažili sa odísť do zahraničia. Po vzniku židovského štátu Izrael, odišla posledná skupina židov. Smutné a krvavé udalosti z 24. septembra 1945 sa tak napokon zapísali do dejín ako „topoľčiansky pogrom“.
Autor: Bohuš Sasko
