Topoľčany vstupovali do sezóny so značne omladeným kádrom, ktorý ako kapitán burcoval Pavol Baláž. Po skončení jesennej časti sme topoľčianskeho kapitána vyspovedali.
Mužstvo sa pred jesennou časťou značne omladilo. Ako prebiehala samotná letná príprava pred novým ročníkom?
- V príprave sme sa zamerali hlavne na organizáciu hry. Nebolo veľa času robiť kondičné veci. Skôr samotný klub viac trápili existenčné problémy. Základom bolo, že po tých všetkých odchodoch hráčov sa nám podarilo vyskladať vôbec nejaký tím. Pred všetkými chalanmi musím dať klobúk dolu, pretože sa zaslúžili o to, že futbal sa v Topoľčanoch hrá aj naďalej. V mužstve zostal každý jeden, ktorý chcel hrať za Topoľčany i napriek tomu, že po finančnej stránke tu hráči nemali dobré platové podmienky a hocikde v okolí by si finančne viac prilepšili. Bilo im ale srdce pre topoľčiansky futbal! Nehľadeli ani na to, že sme podľa mnohých mali byť v súťaží iba fackovacím panákom a málokto nám ako mužstvu veril. Nakoniec sme sezónu odštartovali až nečakane dobre, zomkli sme sa a jeseň pre nás skončila s veľmi uspokojivým bodovým ziskom a aj postavením v tabuľke.
Topoľčany mali výborný vstup do súťaže. K čomu pripisujete taký dobrý začiatok?
- Jednoznačne to bude tým, že sa tu vytvorila vynikajúca partia, čo bolo cítiť po celú jesennú časť. V kabíne sme ťahali za jeden povraz, nech dostal na ihrisku príležitosť ktokoľvek z kádra, urobil maximum pre svoj čo najlepší výkon v danom zápase. Či sa vyhralo alebo prehralo, vždy sme držali spolu a dobrú náladu v šatni nám nedokázal pokaziť ani troška zbabraný záver jesennej časti.
V závere jesene prišli štyri prehry v rade. Predsa len mužstvá ako Veľký Meder, či Borčice sú na vyššej úrovni. Čo rozhodlo v týchto zápasoch?
- Všetko to začalo v domácom zápase proti Veľkému Mederu. Pred týmto zápasom viacerí futbalisti boli chorí alebo zranení. Chýbal najlepší strelec Badinský pre zranenie, ja som dostal horúčky a nastúpil som na posledných dvadsať minút len zo sebaza-prením. Choroby vyradili aj ďalších hráčov, cez týždeň trénovali len piati, či šiesti. Napriek tomu sme zápas nechceli odložiť a myslím si, že výsledok 0:3 bol vzhľadom k priebehu na ihrisku pre nás až príliš krutý. Nasledovala ďalšia facka v Gabčíkove, kde sme prehrali 0:4, pričom ten zápas mohol kľudne skončiť aj 7:7. Doma sme potom privítali Borčice, ktoré nás vyškolili. Mužstvo z Borčíc je úplne mimo našu ligu, majú veľmi kvalitný káder a v zápase dominovali. Na prehry sme sa pozerali ako na školu a tieto tvrdé lekcie nám ukázali veľa nedostatkov, ale zároveň aj pozitív, čo sa týka hlavne charakterových vlastností jednotlivcov, na ktorých môžeme v budúcnosti stavať.
Topoľčany sa v jesennej časti predstavili aj v Slovenskom pohári. Po výhre nad V. Mederom ste hostili FC Nitru. Určite skvelý futbalový zážitok...
- Osobne som sa na tento zápas veľmi tešil, rovnako aj ostatní chalani v kabíne. Bolo to super, že po niekoľkých rokoch sa opäť o niečo hralo. Zápas mal dobrú športovú úroveň a aj napriek prehre nám diváci zatlieskali. Bola aj pekná divácka kulisa, i keď som osobne očakával ešte viac divákov. Najviac ma však potešilo vyjadrenie trénera Nitry Michala Hippa, ktorému sa páčila naša predvedená hra i zmeny v klube. Keď vás pochváli takýto tréner a povie, že oproti minulému roku sa Topoľčany výrazne zlepšili, tak to vždy veľmi poteší a nakopne do ďalšej práce.
V jesennej časti odohrali Topoľčany až sedemnásť zápasov v lige, dva v pohári. Nie je porcia devätnástich majstrovských zápasov na Topoľčany ako amatérsky tím až príliš veľa?
- Určite to bolo cítiť a to malo aj veľký vplyv na šnúru štyroch prehier v závere. Treba uznať, že v závere sezóny boli naši súperi na vyššej úrovni ako tí v úvode súťaže. Väčšinu nášho kádra tvoria hráči, ktorí prišli z nižších súťaží a teda aj menej trénovali, či futbalisti z dorastu a hráči, ktorí v minuloročnom kádri dostávali minimum priestoru. Na konci sezóny to bolo už vidieť aj na našej hre. Teraz trénujeme štyrikrát do týždňa, dokonca niektorí chodia aj na individuálny piaty tréning. Účasť a chuť do tréningu je naozaj chvályhodná a v mužstve vidím veľký potenciál.
Pred sezónou boli určité problémy v klube, ako ste sa nimi vysporiadali? Neľutujete svoje rozhodnutie zostať v Topoľčanoch?
- Určite to rozhodnutie neľutujem, aj keď to bolo miestami naozaj ťažké. Veľa ľudí sa snažilo klubu ublížiť. Najviac mi bolo ľúto, že topoľčiansky futbal bol zaťahovaný do predvolebného boja. Zažili sme množstvo úderov pod pás, ale podarilo sa nám tieto situácie ustať. Neskrývam, že situácia v klube je veľmi zložitá a v najbližšej dobe nás čaká zopár dôležitých rozhodnutí, no zišli sa tu ľudia, ktorí urobia všetko preto, aby sa v Topoľčanoch futbal zachránil a dostal sa do správnych koľají. Či sa to podarí, ukáže až čas. MFK v minulosti často nebol serióznym partnerom, no verím, že sa nám podarí s postupom času napraviť staré krivdy, zlepšiť vzťahy a budovať klub, v ktorom bude chcieť hrať každý talentovaný chlapec z Topoľčian a okolia.
