Ivan Dornič je známy hokejový odborník, bývalý československý reprezentant a momentálne tréner, ktorý okrem iného viedol aj mládežnícke reprezentácie Slovenska, či spolukomentuje priame prenosy hokejových zápasov v televízii. Naposledy pôsobil v Prievidzi, kde však skončil po kolapse seniorského prievidzského hokeja.
Ste skúsený tréner, predstavte sa bližšie našim čitateľom...
- Pred nedávnom som si pozeral svoju osobnú štatistiku, kde som zistil, že som osemnásť rokov hral profesionálne hokej a zároveň je toto moja osemnásta sezóna, ktorú trénujem. V hokeji som toho už dosť preskákal, ale i napriek tomu mi každý jeden rok niečo dal a vždy ma obohatil v mojej trénerskej činnosti. Priznám sa, že po skončení v Prievidzi som bol aj trochu rád, že si môžem oddýchnuť od hokeja, ale už po týždni mi doma bolo dlho. Začali sa mi ozývať rôzne kluby, netajím, že ponuky som mal aj z Rakúska, kde som v minulosti pôsobil tri sezóny. V zahraničí ste však vždy braný ako cudzinec a doma je doma, čiže som sa preto rozhodol túto sezónu dokončiť na Slovensku. S vedením topoľčianskeho klubu som rokoval asi dva týždne a napokon sme sa aj dohodli.
Prečo práve Topoľčany?
- Viem, že ma tu čaká veľmi ťažká úloha. Už do Prievidze som išiel s tým, že musím zastabilizovať seniorské mužstvo. Nikto tomu neveril, pretože v kabíne boli sami neznámi hráči. Vtedy som aj sám seba presvedčil, že sa dajú dosiahnuť dobré výsledky aj z menej zvučnými menami. V Prievidzi sme poskladali veľmi dobrý kolektív, ale na druhej strane samotní hráči potrebujú mať vytvorené nejaké podmienky aj zo strany klubu. Toto prestalo platiť a ostávalo len otázkou času, kedy to celé spadne. Je mi ľúto, že sa to tam rozpadlo, ale život ide ďalej. Po ukončení činnosti v Prievidzi sa mi ozvali funkcionári z Topoľčian medzi prvými a hoci som chcel vianočné sviatky stráviť doma s rodinou, po osobnom stretnutí s predstaviteľmi klubu, keď mi bližšie vysvetlili niektoré dôležité fakty, som pochopil, že každý jeden deň môže byť už neskoro, a preto, že je to pre mňa nová trénerská výzva, som sa rozhodol neváhať a hneď so svojimi skúsenosťami a schopnosťami pomôcť juniorskému družstvu. Verím, že po skončení súťaže budú funkcionári klubu s mojou prácou spokojní a dohodneme sa aj na ďalšej spolupráci.
Preberáte extraligových juniorov, ktorí sú na chvoste extraligovej tabuľky. Ako sa vám zatiaľ ukazujú hráči v kádri?
- Mužstvo nie je v dobrej situácii, čo je vidieť v kabíne a aj na ľade. Od toho sme tu však my tréneri a vedenie klubu, aby sme to prelomili a začali bodovať. Na topoľčianskom klube sa mi páči a veľmi to kvitujem, že osud mládežníckeho hokeja im nie je ľahostajný a podnikli určité kroky k záchrane extraligy aj pre ďalšiu sezónu. Strata na predposledného je dosť veľká, ale verím, že ak hráči zabojujú, budú poctivo trénovať a plniť moje príkazy tak sa nám to podarí.
Okrem juniorov budete pôsobiť aj ako asistent trénera Kosíka pri seniorov. Po vyradení Prievidze z I. hokejovej ligy sa už o záchranu hrať nebude. Nestráca celá súťaž určitý náboj?
- Hovorí sa, že o nič sa už nehrá, ale pravda je iná. Samotní hráči si musia uvedomiť, že v prvom rade majú šancu hrať za mesto Topoľčany a v neposlednom rade hrá každý jeden sám za seba s svoje podmienky v ďalšej sezóne. Nikde nie je napísané, že samotných hráčov to nemôže posunúť vyššie. Veľakrát sa mi už stalo, že z prvej ligy vyšli hráči, ktorí neskôr reprezentovali aj Slovensko na majstrovstvách sveta. Dnes sú obrovské možnosti a záleží už len na samotných hokejistoch, ako to dokážu využiť. Samozrejme som rád, že v Topoľčanoch som dostal možnosť zostať aj pri mužoch, pretože v hokejovom raste hráčov je veľmi dôležitý prechod s juniorky do seniorského hokeja. Poznám veľa prípadov, kedy hráči boli vynikajúcimi juniormi, ale nezvládli prechod do seniorského mužstva a tým pádom aj celý talent upadol a nádejní reprezentanti skončili s hokejom. A veľa hráčov v dorasteneckom, či juniorskom veku nevynikalo, robili iba náhradníkov, ale svojou enormnou vôľou a chcením to dotiahli do základných zostáv extraligových mužstiev nielen na Slovensku, ale po celej Európe. Hokej je pekný šport, nikto nikdy nevie, ako to dopadne, a preto vždy záleží na jednotlivom hráčovi ako sa chopí svojej šance.
