u.
O to cennejší je pokus Topoľčianky Tatiany Mackovej priblížiť jeho príbeh čitateľom románovou formou. Historicko-romantická kniha MILICA A KNIEŽA práve prichádza na pulty kníhkupectiev, v pondelok 15. decembra ju slávnostne uviedli v topoľčianskom kníhkupectve U Jakuba. Viac o nej porozpráva autorka Tatiana Macková.
Čím vás táto téma oslovila natoľko, že ste sa rozhodli pre jej románové spracovanie?
– Samo musel byť podľa mňa veľmi zaujímavý muž. Na tú dobu mimoriadne schopný. Dokázal znesvárených Slovanov nielen zjednotiť, ale aj presvedčiť ich o tom, že je hodný im vládnuť, hoci prišiel ako cudzinec. Dokonca na dlhých 35 rokov, čo už je pekný čas. Bol to výborný panovník, politik aj vojak. Nielenže pomohol Slovanom oslobodiť sa spod avarskej tyranie, ale bol rovnocenným protivníkom i Franskej ríši a to aj na vojnovom poli.
Napriek tomu, že mal pre nás Slovanov veľký význam, nič o ňom nevieme. A tajomstvom opradený muž je vždy príťažlivý. No a keďže jeho príbeh je neznámy, musela som si ho vymyslieť, aby som Sama aspoň takto predstavila nám všetkým.
O Samovi nie sú takmer žiadne historické zdroje - z čoho ste čerpali informácie?
– Existuje jediný relevantný zdroj a to Fredegarova kronika. Jej autor stručne opisuje príchod franského kupca menom Samo na slovanské územie a ešte stručnejšie jeho pôsobenie medzi Slovanmi. Sú tam základné informácie od jeho príchodu za Dunaj. No ani slovo o jeho skutočnom pôvode, či živote pred príchodom k nám. Historici, ktorí sa pokúšali skúmať Sama ako takého, tiež čerpali podklady iba od Fredegara. Nebolo teda veľa istôt, ktorých by sa chytili. Preto jestvuje niekoľko hypotéz a samé dohady. Či bol skutočne pôvodom Frank, či bol Slovan, alebo možno Kelt. Pôvod jeho mena tiež nie je jasný – slovanské? Židovské? Keltské? Bol kupcom alebo dobrodruhom? Mňa najviac zaujala hypotéza hovoriaca o kráľovskom pôvode Sama. Všetky tieto informácie o rôznych skúmaniach som získala predovšetkým z knihy Postavy veľkomoravskej histórie od Matúša Kučeru, potom z publikácie Kto nám vládol. Dačo aj z internetu, ale ten mi bol nápomocný hlavne pri získavaní poznatkov o Frankoch, Merovejovcoch, Avaroch, Keltoch či o živote a bohoch starých Slovanov.
Milica a knieža je prvou knihou z pripravovaného voľného cyklu Nitky osudu aké sú vaše ďalšie námety a prečo?
– Keď som počas písania listovala v Kučerovej knihe, rovnako ma zaujali nejasnosti okolo Pribinu a Mojmíra. Ďalšie veľké postavy našej histórie, o ktorých sa mnohé veci nevedia. A mňa vždy dráždi, keď niečo neviem. Tak som si pomyslela, že by bolo fajn, keby obe kniežatá boli zo Samovho rodu, čím som vytvorila voľnú nadväznosť. Ani mnohí historici sa od tej myšlienky nevedia odhodiť. Vždy je tu možnosť, že Samova pokrvná línia pokračovala vďaka jeho potomkom až do Nitry, Moravy a isto aj ďalej do sveta. Ďalšie dve knižky teda opisujú predovšetkým príbeh Pribinu a Nitrianskeho kniežatstva, útok Moravanov a ďalšie Pribinove osudy po úteku z Nitry. Keďže pochádzam a žijem v nitrianskom kraji, bola mi táto téma mimoriadne blízka.
Pri študovaní všetkých zdrojov mi udrela do očí jedna vec – manipulácia mocných, ktorí potichu z ústrania splietajú politické nitky a ťahajú nimi tak, aby z toho mali úžitok. A bolo jedno, v ktorom storočí. Ako symbol mi prišla na rozum staroslovanská bohyňa Makoša, ktorá splieta nitky osudu všetkým živým tvorom. Preto som cyklus nazvala „Nitky osudu.“
