TOPOĽČANY. Na hradisku Valy v Bojnej sa počas uplynulých rokov podarilo vybudovať repliky dvoch slovanských obydlí, ktoré sú vernou kópiou príbytkov, v ktorých kedysi žili naši predkovia. Dalo by sa v nich však bývať aj dnes? Túto myšlienku si položili členovia občianskeho združenia Herjan, ktorý v týchto obydliach skúsili bývať tri noci.
„Naša myšlienka skúsiť si prežitie na Valoch v zimnom období vznikla asi niekedy v letných mesiacoch, kedy sme chodili po historických akciách a klasické poľné ležanie stanov nám neprišlo tak záživné a hlavne človek tak úplne nepochopí život v tej dobe,“ prezradil nám Samuel Grolich.
Žiadne spacáky
Noví obyvatelia Valov sa snažili čo najviac priblížiť sa životu našich predkov. Spali iba v kožušinách a dekách bez spacákov. Snažili sa napríklad fungovať bez plastov, ale nepodarilo sa im žiť bez všetkých moderných vymožeností. Napríklad jedlo sa uchovávalo veľmi zle.
Veľmi dôležité bolo aj uchovávanie ohňa, ktorý počas nocí udržiavala hliadka. „Výstrahou nám bola nedávna smutná udalosť na Archeoskanzene v Modrej (Uherské Hradiště), kde nešťastne zhorel jeden dom,“ poznamenal Grolich.
Práve ohnisko bolo útočiskom, kde sa dalo skryť pred mrazom, ktorý hlboko prenikal cez kožu. Aj práve preto väčšina pripravovala drevo na ďalšiu noc, ostatní pripravovali jedlo, každý mal čo robiť... „Vo voľnej chvíli sme si niek-torí krátili čas bojom, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou života väčšiny z nás. Hrali sme tiež na píšťalách či bubnoch. Na Valoch v tomto ročnom období sme dokonale otestovali naše kostýmy a najmä ich skutočnú funkčnosť,“ povedal Samuel Grolich s tým, že aby bol kostým vhodný do zimného počasia, musí byť vlnený, najlepšie tkaný ručne.
Aj v zime spávali predkovia nahí
Neoddeliteľnou súčasťou oblečenia bola aj ochrana končatín - vlnené rukavice, ponožky a ovinky, ktoré udržia končatiny v pomerne príjemnej teplote. Proti vetru sa dá účinne chrániť plášťom a kapucňou.
„V domoch, v ktorých bola teplota výrazne vyššia ako vonku, sme si večer obliekali krajší šat, pre naše vlastné potešenie. Teplotu sme regulovali najmä kvôli dymu, ktorý bol často neznesiteľný, pretože domy zle odvádzali dym. Z písomných prameňov vieme, že staroseverské siene bolo možné vykúriť na pomerne vysokú teplotu, keďže ľudia spali nahí. Ale tak isto boli otužilejší a zvyknutí na iné klimatické podmienky.“
Podľa Grolicha až pobyt v staroslovanských obydliach pomohol členom družiny dokonale pochopiť staroseverskú pohostinnosť: „Na usadlosti nejde žiť ako jedinec. Človek je súčasťou spoločnosti a najmä v ťažkých podmienkach musí spolupracovať a zdieľať svoj život s družinou, rodinou, spoločenstvom vo väčšine smerov. Počas nášho pobytu k domom prichádzali turisti, ponúkali nás, my sme ich pustili k nám pozrieť a zohriať sa.“
