BRODZANY. Do dejín horného Ponitria a najmä obcí Krásno a Nedanovce výrazným spôsobom zasiahol barón Gregor Friesenhof. Jeho obraz však nemal jednoznačný charakter.
V očiach jednoduchých a nevzdelaných roľníkov bol prinajmenšom čudák. Pre uhorských župných úradníkov bol pansláv a demokrat. Prostredie šľachtických salónov nepokladal za svoje, po kariére vo vysokej politike ako šľachtic netúžil.
Baróna trápil osud Slovákov
Mal dve veľké lásky: vedu a roľníctvo. Najmä vďaka nim bol Gregor Friesenhof vnímaný ako netypický predstaviteľ svojej spoločenskej vrstvy. V čase silnejúcich maďarizačných tendencií v druhej polovici 19. storočia otvorene sympatizoval s národnoemancipačnými snahami Slovákov a hoci bol pôvodom cudzinec, Slovákov pokladal za svoj národ. Trápil ho morálny i materiálny úpadok slovenských roľníkov, ich neriešené sociálne postavenie. Veľmi dobre si uvedomoval, že základom Uhorska ako agrárneho štátu boli práve roľníci a ich pôda.
Prečo však mal život Gregora Friesenhofa toľko väzieb práve so Slovenskom a najmä horným Ponitrím?
Jeho otec – barón Gustáv Vogel von Friesenhof – pochádzal z viedenskej bankárskej rodiny a po štúdiu práva pracoval v diplomatických službách. Pôsobil na rakúskych vyslanectvách v Drážďanoch, Petrohrade a v Neapole na dvore sardínskeho kráľa. A práve na území dnešného Talianska sa zoznámil a neskôr aj oženil s ruskou aristokratkou Natáliou Ivanovnou Zagriažskou, budúcou matkou Gregora. Počas diplomatickej služby v Petrohrade, ktorá prišla tri roky po sobáši, sa manželom narodil v roku 1840 ich jediný syn. O štyri roky nato kúpil diplomat Friesenhof starý brodziansky kaštieľ, ktorý sa stal letným sídlom rodiny, zvyšok roka trávili vo Viedni.
V Brodzanoch mal diplomat Friesenhof bohatú knižnicu, jej súčasťou boli aj ruské učebnice zo 40. rokov 19. storočia. Pravdepodobne ich zaobstarala Natália Ivanovna pre malého Gregora. Bohužiaľ, Gregor ako desaťročný prišiel o matku a jeho otec sa druhýkrát oženil, tentoraz s Alexandrou Gončarovovou, švagrinou básnika A. S. Puškina.
Alexandra doopatrovala ťažko chorú Gustávovu manželku, vďaka tomu sa s ním zblížila a dva roky po smrti Natálie Ivanovny im cársky dvor povolil sobáš. Keď Gustáv o-dišiel z diplomatických služieb rakúskeho cisára, usadil sa s novou manželkou nastálo na svojom panstve v Brodzanoch.
Šľachta na Ponitrí Friesenhofovcov prijala medzi seba. Rodinné fotografické albumy Gustáva a Alexandry zo 60. a 70. rokov 19. stor. prinášajú svedectvo o návštevách šľachtických rodín z okolia – Apponyiovcov z Oponíc, Odescalchiovcov zo Solčian, Thonetovcov z Veľkých Uheriec či Matuschkovcov z Krnče.
Barón Gustáv Friesenhof bol dobrácky, nekonfliktný a liberálne založený človek. Alexandra udržiavala styky so svojimi ruskými príbuznými, navštevovali ju bratia i sestra Natália, vdova po Puškinovi s deťmi. Blízky jej bol i dedinský život, nevyhýbala sa mu, naopak zúčastňovala sa na slávnostiach dedinčanov a rada sa obliekala do kroja. Milovala hudbu a literatúru, s manželom mali veľkú knižnicu. Hlbší citový vzťah však k nevlastnému synovi Gregorovi nikdy nezískala. A tak malý Griša, ako Gregora volali v detstve, vyrastal v brodzianskom kaštieli vychovávaný najmä služobníctvom.
Jeho lásku k Slovákom oslávili básňou
Po štúdiu práva na viedenskej univerzite študoval dva roky na Hospodárskej akadémii v Mosonmagyaróvári poľnohospodárstvo, ktoré viac zodpovedalo jeho prírodovedným záujmom. Zaoberal sa však aj astronómiou, geológiou, archeológiou, meteorológiou a neskôr i sociológiou. Od detstva bol obklopený slovenským ľudovým prostredím, vďaka tomu sa naučil hovoriť po slovensky. Počas vysoko-školských štúdií sledoval politické dianie v krajine a rozvoj slovenského národného hnutia. Za jeho sympatie k národnoemancipačným snahám Slovákov a odpor k maďarskému nacionalizmu mu neznámy autor venoval báseň K môjmu ľudu. Báseň uverejnili v literárnom časopise Sokol v roku 1863 s podtitulom Osvietenému Pánu Barónovi Gáborovi z Friesenhofu statkárovi, prvému velikášovi slovenskému. Nitran, ako sa autor básne podpísal, oslavuje mladého šľachtica týmito slovami:
Tam kde sa Belanka s kaľnou Nitrou steká:
Tam si Matka Sláva syna odchovala.
V Broďanoch tvoj prvý velikáš slovenský,
Jehož chrabré srdce za rod vlastný bije.
Za spásu národa blahosľubne žije.
Gábor z Friesenhofu, šlechtic krvou tela.
Úsilie národných buditeľov založiť Maticu slovenskú mladý barón podporil nielen materiálne, keď na stavbu sídelnej budovy prispel 16 zlatými a organizoval finančné zbierky. Svojím členstvom v novozaloženej Matici však pomohol zvýšiť prestíž jej vedenia a napokon aj samotnej inštitúcie v očiach oficiálnych vládnych kruhov. Zastúpenie vyššej šľachty v členskej základni Matice slovenskej bolo totiž veľmi skromné, keďže okrem iného vyžadovalo od aristokrata liberálne založenie a istú dávku odvahy riskovať skompromitovanie v očiach ostatných aristokratov.
Úprimnú radosť z otvorenia Matice vyjadril Friesenhof v Sokole vlastnou básňou Búrka nad Slovenskom, v ktorej peknou slovenčinou oslávil slovenský národ. V tom čase začal 23-ročný Gregor študovať na hospodárskej akadémii.
Po dvojročnom štúdiu sa usadil v Nedanovciach, kde najskôr hospodáril na pozemkoch prenajatých od Odescalchiovcov, neskôr k nim prikúpil vlastnú pôdu a presťahoval so do susedného Krásna. Svoju publikačnú činnosť začal mladý barón na stránkach Obzoru, najvýznamnejšieho slovenského hospodárskeho časopisu v 19. storočí, v ktorom uverejnil seriál článkov Hospodársko-lučbárske listy.
Sedliakom bol najskôr na posmech
Čitateľov informoval o metódach moderného poľnohospodárstva, týkajúcich sa najmä úpravy pôdy, používania osív, hnojenia, starostlivosti o dobytok. Na svojich pozemkoch uskutočňoval poľnohospodárske pokusy, šľachtil nové druhy plodín, odvodňoval pôdu, robil chemické rozbory, takže rady a poznatky sprostredkovávané čitateľom Obzoru boli výsledkom jeho praktickej činnosti a vlastných pozorovaní, ale aj teoretických poznatkov o organických a anorganických procesoch v prírode.
Podľa údajov obecnej kroniky bol Gregor pre svoje moderné spôsoby obrábania pôdy terčom posmechu miestnych sedliakov: „Pre tieto i podobné veci ho považovali ľudia za podivína a vysmievali ho, neskôr však poznali tunajší hospodári výhody ním zavedeného systému obrábania pôdy (odvodňoval, trikrát oral atď.) a začali si to osvojovať i sami.“ Podľa miestneho kronikára sa „jeho novoty ujímali pomaly iba preto, že bol v niektorých veciach podivínom: chodil v päťkilových čižmách“. Napriek tomu na inom mieste konštatuje: „Nestranní pozorovatelia z radu hospodárov súhlasne priznávajú, že barón Gregor Friesenhof bol učiteľom celého okolia v obrábaní pôdy.“ Do istej miery možno údaje miestnej kroniky považovať aj za svedectvo konzervativizmu a nevzdelanosti slovenského roľníctva. Friesenhof si uvedomoval, že tento problém, ale aj zlé sociálne postavanie roľníkov, sa dá odstrániť aktívnou činnosťou hospodárskych spolkov, ktoré by poskytli roľníkom materiálnu pomoc a podporu, osvetovo-vzdelávacou činnosťou odstraňovali absenciu teoretických i praktických poznatkov, oboznamovali gazdov s modernými metódami obrábania pôdy či chovu dobytka, umožnili im prezentovať dosiahnuté výsledky. Po mnohoročnej snahe sa mu v roku 1872 podarilo zriadiť spolu s ďalšími statkármi na hornej Nitre Hospodársky spolok pre údolie Nitry.
Spolok pôsobil na území troch žúp: Nitrianskej, Tekovskej a Trenčianskej. V rámci Nitrianskej župy vyvíjal činnosť v okresoch Prievidza, Topoľčany a Žabokreky nad Nitrou, Tekovská župa bola zastúpená Oslianskym okresom a Trenčianska okresom Bánovce.
Mnohostranná aktívna činnosť spolku sledovala predovšetkým prospech a potreby roľníkov. Rovnoprávne používanie slovenčiny, nemčiny a maďarčiny, demokratické princípy vo vnútornom fungovaní ho odlišovali od ostatných hospodárskych spolkov podporovaných vládnymi orgánmi a sledujúcich najmä politické záujmy statkárov. Friesenhof prednášal sedliakom po dedinách formou vandrovných prednášok, organizoval exkurzie na svoje vzorové hospodárstvo. Spolková činnosť sa zameriavala aj na nákup poľnohospodárskej techniky, hnojív, osiva či plemenných zvierat. A práve zakúpenie plemenných býkov pomohlo skvalitniť chov hovädzieho dobytka. Častým exponátom na poľnohospodárskych výstavách, ktoré spolok organizoval, bola poľnohospodárska technika. Niektoré stroje skonštruoval sám barón Friesenhof vo svojej dielni v Nedanovciach, ktorú neskôr presťahoval do Brodzian. Zariadenie na „prikrývanie“ semien, ktoré barón skonštruoval v nedanovskej dielni, sa dostalo až na svetovú výstavu vo Viedni v roku 1873.
Vydával vlastný časopis s predpoveďami počasia
Raritou spolku bolo agrometeorologické observatórium, ktoré založil a viedol práve Friesenhof. V Nedanovciach na svojom gazdovstve zriadil najskôr meteorologickú stanicu, po zakúpení ďalších prístrojov ju v roku 1881 vyhlásil za agrometeorologické observatórium. Keď sa o dva roky barón presťahoval do susedného Krásna, premiestnil aj observatórium. Vďaka prepojenosti observatória s tlačiarňou, ktorá sa nachádzala v blízkosti Friesenhofovej kúrie, mohol vydávať pravidelné mesačné a neskôr dvojtýždňové prognózy počasia a vlastný meteorologický časopis Der Laubfrosch (Rosnička). V tlačiarni v Krásne sa však netlačili len meteorologické správy a publikácie. Súčasťou rozsiahlej vydavateľskej činnosti baróna Friesenhofa bolo aj vydávanie spolkového časopisu – Správ Hospodárskeho spolku pre údolie Nitry, ktoré vychádzali v troch jazykových verziách, v maďarčine, nemčine a slovenčine, čo korešpondovalo s trojjazyčnosťou spolku a demokratickými princípmi jeho fungovania.
Gregor Friesenhof propagoval meteorológiu a jej význam pre poľnohospodárov na stránkach populárno-náučných časopisov, publikoval v odborných časopisoch a prednášal o meteorologických a klimatologických problémoch.
Prevádzkovanie tlačiarne, agrometeorologického observatória a množstvo spolkových aktivít spôsobovali čoraz väčšie finančné problémy, navyše spolok bol zo strany vládnych úradov minimálne dotovaný. Napokon na začiatku 20. storočia splynul s celožupným spolkom pôsobiacim na území Nitrianskej župy. Samotný Friesenhof ako vedúca osobnosť spolku bol jeho aktivitami i svojou vedeckou činnosťou veľmi finančne zaťažený.
Hasiči spomínajú na baróna dodnes
Po zániku spolku sa zvyšok života venoval najmä vedeckej činnosti. Radosť mu mohli robiť už len dobrovoľné hasičské zbory, ktoré zakladal ešte v 70. a 80. rokoch 19. storočia a ktoré aktívne pokračovali vo svojej činnosti. Hasičské spolky v Brodzanoch a v Krásne si ho dokonca zvolili za svojho veliteľa. Obom zborom zakúpil na vlastné náklady potrebnú výz-broj a výstroj i oblečenie pre hasičov. Súčasťou hasičskej výzbroje bola dvojkolesová ručná striekačka s hadicami a prúdnicami. Kronikár Krásna spomína netradičnú a veľmi originálnu zábavu, ktorú hasičom vymyslel: „Na rieke Nitra urobil na sudoch plávajúcu doštenú terasu, na ktorej hasiči smelo tancovali a pili.“ Friesenhofov nápad sa zrejme zapáčil aj susedným obciam a inšpiroval ich k založeniu vlastných hasičských zborov, pretože „táto zábava lákala i okolité obce, aby si zriadili hasičský zbor“.
Meno Gregora Friesenhofa je v povedomí hasičov živé dodnes. Slovensko-moravská hasičská liga, združujúca mužské i ženské hasičské družstvá Slovenska a Moravy, sa každoročne začína už tradičným Memoriálom baróna Friesenhofa.
Nie bez komplikácií bol aj osobný život Gregora Friesenhofa. Jeho nevlastná sestra Natália Oldenburgová, dcéra Gustáva Friesenhofa z druhého manželstva, zdedila brodzianske panstvo, hoci nárok naň mal práve Gregor ako prvorodený syn. Dôvodom boli finančné problémy Gustáva Friesenhofa, ktoré vyriešil predajom svojich majetkov zaťovi Elimarovi Oldenburgovi. Vojvoda Oldenburg ich kúpil na meno manželky Natálie. K zlepšeniu vzťahov medzi nevlastnými súrodencami zrejme prišlo, pretože na sklonku 19. storočia spolu založili v Brodzanoch potravné a úverné družstvá, ktoré ochraňovali záujmy sedliakov.
Gregorova manželka Irma pochádzala zo šľachtickej rodiny Simonyiovcov, sídliacej v Šimonovanoch, v dnešnom Partizánskom. Keďže vlastné deti nemali, adoptovali si dve siroty – chlapcov Egona a Viliama. Obe deti zostali po rodinných známych Gregora Friesenhofa Ide a Henrichovi Stangerovcoch, ktorí tragicky zahynuli na mori. Egon študoval na poľnohospodárskej škole, preto mal hospodáriť na barónovom majetku. Ako 34-ročný však zomrel, a tak gazdovstvo prebral Viliam, ktorý sa venoval vojenskej kariére. Po rozpadnutí rakúsko-uhorskej armády a vzniku ČSR sa vrátil do Krásna. Oženil sa s príslušníčkou šľachtickej rodiny Tarnóczyiovcov z Dolných Leloviec a Laskára – Adrianou Tarnóczyiovou.
Gregor Friesenhof zomrel v roku 1913. Po jeho smrti zanikla i tlačiareň. Technické vybavenie observatória odkázal meteorologickému ústavu. Poslednou dedičkou Frisenhofovho majetku bola jeho nevesta Adriana, ktorá po manželovej smrti pokračovala v spravovaní panstva. Prežila komunistický prevrat v roku 1948, vďaka ktorému prišla o všetok majetok a dožila v samote a opustení. Ani Gregorova kúria v Krásne už nestojí, stala sa obeťou socialistickej výstavby v 60. rokoch 20. storočia. Posledné stopy po Gregorovi Friesenhofovi a jeho práci možno dnes nájsť len v Slovanskom múzeu A.S.Puškina, ktoré sa nachádza v brodzianskom kaštieli. Práve tam, kde Gregor prežil detstvo i mladosť. Pochovaný je v rodinnej hrobke v Krásne.
Autor: Alexandra Lukáčová
